Kríž, hviezda Dávidova, pečať (hviezda) Šalamúnova, polmesiac....
Rozličné náboženstvá majú aj svoje rozličné symboli. Keď uvidíte kríž, hneď viete, že tu ide o kresťanstvo. Hviezda Dávidova je symbolom ako judaizmu, tak aj štátu Izrael. Polmesiac sa stal symbolom islamu atď. atď. lenže už hodne menej vieme, že všetky tieto symboli sú hodne staršie od samich súčasných náboženstiev a že boli aj symbolmi iných, zaniknutých náboženstiev, ba neraz tu vôbec nejde ani o náboženstvo, lež o symbol nejakého hnutia, ideológie, praxe a pod.
Ryba.
V súčasnosti znak kríža je symbolom kresťanstva, avšak prví kresťania od kríža bočili. Bočili preto, že na kríži svoje muky trpel ich Vykupiteľ.
Ako prvý znak novej kresťanskej viery môžeme chápať rybičku. Áno, na mnohých miestach tajného zhromažďovania sa prvých kresťanov, najdeme namaľovaný, do kameňa vyrytý... obraz rybky. Hlavne v rímskych katakombách.
Prečo práve rybyčka? Najdeme viacej vysvetlení:
A/ Prví Kristoví učeníci boli rybári;
B/ Veľmi dobre poznáme rozprávku o zázraku, ako s niekoľkými rybkamy Ježiš nasýtil mnohých.
C/ Ryba je „nemá“. Nič sa od nej nedozvieš. Neprezradí. (Prví kresťania o svojom zhromažďovaní mlčali, neprezradili miesto stretnutia... a pod.)
D/ Keď ide o rybku, na mysli musíme mať nie jej obraz, ale same slovo s jeho záhadným významom.
Nový zákon sa písal po grécky. Ryba, v gréckom jaz. je ichthús / ιχθύς. Toto slovo môžeme chápať aj ako akronym z (v slovenskom preklade): Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ.
Kríž.
Ako symbol, kríž sa používal v mnohých kultúrach a to už od nepamäti. Veď tento znak predstavuje jeden z prvých znakov, čo človek (vedome) vedel namaľovať. Dve skrížené čiarky. Podľa vstupu v „An Expossitory Dictionary of New Testament Words“, kríž ako symbol pre božstvo, vznikol medzi starými Babylóncami, v Chaldeay a používal sa ako znak pre boha Tammuza. Začiatočné písmeno jeho mena, T(au) a odtialto prechádza do Egyptu, kde si nachádza miesto v hieroglyfoch. Význam mu je život, žitie (ankh, anx = život).
Keď Kopti prevzali kresťanstvo, ako svoj symbol kríža, preberajú si a adptujú práve staré Tau.
Z tohoto Tau, znaku kríža, neskoršie dostávame písmeno T.
Kríž, jeho „záhadnosť“, všimli si aj iní. Na druhom konci sveta. V Číne, v Indii napr. znak kríža sa maľoval na džbány „svätej“ vody z rieky Ganges. Kríž nachádzame aj v kultúrach Afriky, ba viete si vôbec predstaviť prekvapenie Španielov, keď pricestovali do oblasti súčasného Mexika?
Španieli, s krížom v jednej ruke a mečom v druhej, šli na západ „objavovať“ nové kraje, drancovať tamojšie obyvateľstvo a pravda, spoznať ich s učením Ježiša, kresťanstvom, krížom a tu, hneď v oblasti kde sa vylodňovali, zarazil ich kríž. V meste Palenque, v súčasnom Mexiku, stal nekresťanský chrám, postavený niekde v IX. st. p.n.l. a v tom chráme bol nádherný kríž.
V Zašlých časoch, tamojší obyvatelia sa tiež klaňali krížu, ktorý nazývali tota = náš otec.
Krížik, ako pendant, prívesok náhrdelníka, nosili aj „slúžky“ bohyne Vesty. Celkom sa podobali tým krížikom, čo teraz nosia katolícke sestričky. Bolo to v starom, pohanskom Ríme. Kríž zdobil aj čelenky starých Grékov. Keď Alexander Macedónsky šiel proti Peržanom, Dáriusovi, ako spomínajú dobové dokumenty, ani si nevšimol, že Peržania proti nemu pochodujú pod znakom kríža. Podobne, ako niekoľko storočí neskoršie, cisár Konštantín, ktorý s týmto znakom porazil nepriateľa. Peržania však utrpeli porážku. Kríž im nepomohol. (Bolo to v roku 335. p.n.l.)
Každá civilizácia poznala kríž a skoro všade aj konal nejakú „svätú“ funkciu. Hodil sa na to. Len v Tróji archeológovia vykopali počet väčších a menších krížikov.
Kresťania si prevzali tento symbol len neskoršie, lebo vraj Ježiš trpel a aj umrel na kríži. Nechýba však „filozofov“, čo si kladú otázku:“A čo by bolo, keby tak Ježiša popravili inak? Mali by sme ako znak kresťanstva povedzme sekeru, šabľu, povraz...?“
Áno, ako Ježiš umrel je celkom vedľajšie. Nám je dôležitejšie, prečo umrel. Konečne, poprava ukrižovaním v starej dobe bola celkom bežnou vecou. Praktikovali to Egypťania, Assýrčania, Peržania... ba aj Gréci a neskorší Rimania. Na tisíce, státisíce ľudí bolo ukrižovaných, ale Ježiš bol len jeden a preto dôležitejšia je tu idea, ako nástroj jeho umučenia.
V „Katolíckej encyklopádii“ najdeme až 40 rozličných podôb kríža. „Heraldic Encyclopedia“ zahrňuje až 385 rozličných podôb. Prinášame vám len sedem.
Jedna podoba kríža sa nám aj neslávne preslávila. Hákový kríž a predstavte si, aj tento, starí kresťania dobre poznali a nachádzame ho na mnohých náhrobných kameňoch. Ba nie len tam, ale aj medzi kresťanmi v Etiópii, nekresťanmi v Indii atď. atď. Často sa ho nazýva aj crux gammata, lebo vypadá, ako by bol kompozíciou štyroch gréckych symbolov hlásky „G“, Γαμμα. Crux ansata je zaužívané pomenovanie egyptského Tau, čiže „T“ so slučkou hore.
Či sa to niekomu páčilo, alebo nie, ale ako kresťanov, kríž nás sprevádza životom. Kde a ako, ale hneď po narodení, nás krstia. Ak ste katolík, alebo pravoslávny, žehnáte sa. Kríž si hrdo stojí na chrámových vežiach, v chrámoch, je na „Spevníkoch“... ba nejeden ho má aj ako prívesok na náhrdelníku, možno na prsteni atď. atď. Najdeme ho aj na zástavách nejednej krajiny. (Viď vstup „Zástava, vlajka, prápor“.)












Rovnako sa zobrazovala aj egyptská bohyňa úrody, Isis. Aj táto mala okolo hlavy hviezdičky a u nôh jej bol mesiačik.
Men, bolo meno božstva, ktorému sa v čase rímskej ríše klaňalo v oblasti Malej Ázie. Bol to muž, mužské božstvo, s mesiačikom na pleciach.
Kušuh bolo božstvo Hurrov, ktorému sa neskoršie klaňali aj Chetejci. Bol to okrídlený muž s mesiačikom na prilbe.
Selene (gr. σελήνη = mesiac), po lat. Luna, predstavovala personifikovaný mesiačik v božstvo. Klaňalo sa jej v čase nového a plného mesiaca. Obyčajne sa ju znázorňovalo, ako ženu s mesiačikom na hlave, ako uháňa na voze, do ktorého má zapriahnuté dva kone.
Teda, práve v oblasti kde je súčasné Turecko, už tisícročiami sa klaňalo božstvám s mesiačikom a hviezdičkamy. Turci tu len siahli po hotovom, čím si vlastne chceli legalizovať svoju prítomnosť v týchto priestoroch. Byť pokračovateľmi tamojšej kultúry.
Hindu Tilak, v sanskrite Tilaka neznamená nič iné, ako znak. Znak, čo si Indovia maľujú na čelo. Pôvodne to malo funkciu informovať iných, ktorému božstvu sa dotičný klania, ku ktorej sekte patrí. Medzi príslušníkmi sekty Saivas, nasledovatelia boha Šiva, tilak najčastejšie býval v podobe paralelných horizontálnych čiar (po čele), s bodkou, alebo bez nej. Príslušníci tejto sekty si neraz namaľujú aj mesiačik, alebo aj trojuholník.
Nasledovatelia boha Višnu, najčastejšie si maľujú svoj tilak v podobe paralelných kolmých čiar, ktoré nejak nadobúdajú výzor písmena „U“ a toto má znázorňovať nohu, stúpadlo boha Višnu. Stredná čiara, alebo bodka u nich nie je záväzná.
Tilak, čo často vidíme u žien z Indie (rovno v strede čela) v podobe bodky červenej farby predstavuje ženu, ktorá dáva na vedomie, že ešte nie je vdova. Je vydaná, ale zároveň môže znamenať aj príslušnosť ku nejakej sekte, hlavne ak tu ide o nejakú inú farbu. Všetko záleží na tom, aká je „móda“ toho kraja, odkiaľ táto osoba prišla, alebo pochádza.
***************
Rodinné erby európanov sú ozdobené nie len krížami, ale aj polmesiačikmi a hviezdičkamy a to, ako päť, tak aj šesťcípovými, ba v mnohých najdeme aj rybičky, Panenku Máriu a pod. Každý erb, ako stredobod, má štít a podľa tohoto je ľahko určiť pôvod rodiny, kedy dostali erb, štít a pod.
Ján Čajak si spomína na „báťu“ Lehotského, petrovčana, ako tento chlapík, keď nastali „chudšie“ časy, obliekol si svoj zemanský úbor, zbalil si svoj „armáles“ a vydal sa do Futoku, ku zemepánovi, aby tam obhájil práva petrovčanov. Zemepán hneď cúvol, lebo pred sebov mal nie nejakého poddaného, ale šľachtica, „pána brata“, ktorého úhorský rodokmeň siahal až do čias Veľkej Moravy.
Na Dolnej zemi bolo hodne takýchto šľachticov, ako napr. prvý petrovský učiteľ Záturecký, petrovaradínsky mäsiar Benda, dobrodinec pri vzmáhaní sa slovenskej ev. obce v Novom Sade atď. atď.
Aké armálesi mali týto ľudia, nevieme. Nikto asi neštudoval ich pôvod. Či tam, v tom armálesi mali vsunutý aj „poradový symbol“, nevieme. Toto sa dávalo na armálesi, rodinné erby...
Dr. Cyril Abaffy, prvý dištriktný dozorca ev.a.v. cirkvi v Juhoslávii, asi tiež bude zo „vznešeného“ rodu. Predsa, bol advokátom v Zemúne atď. atď.
*Všimni si vyznamenanie.
V našich dejinách sa spomína rod Abafi (Mikuláš), ktorý od Thurzovcov získal aj Hornú Lehotu... V ich rodinnom erbe najdeme polmesiac a šesťcípovú hviezdu.
Rodina Balašových bola doložená už niekde v XIII. st. ale o nej vieme pomerne málo. Máme tu však pečať Imricha Balaša (umrel okolo roku 1633). Na tejto pečati tiež dominuje polmesiac a hviezda.
Rod Dávidovcov pochádza z Turčianského Petra, ktorý už v XIV. st. získali aj nejaké majetky na Orave. Ján Dávid v rokoch 1603 – 1616 bol aj podžupanom Oravskej stolice. Na jeho rodinnom erbe tiež vidíme mesiačik a hviezdičku.










.....................................................píše Ján Kulík
2 komentáre:
Dakujem za vysvstlenie symbolu kríža Kríž sa mi velmi páči a aj ked som krstená ,nestotožnujem sa s krestanskou vierou ,ale kríž nosím pre jeho čisté línie , čo sa o kresťanstve povedať nedá , je velmi obmedzujúce a sklučujúce a neoslovuje ma . S Pozdravom Megi
Vážená "anonymná" čitateľka "Kruhov".
Teší nás, že reaguješ na tento príspevok o kríži.... a že Ti nejak vrhol viacej svetla na jeho symboliku. Či aj Ty nosíš krížik, alebo nie, prečo ho nosíš, alebo nie, je to Tvoja záležitosť.Ak Ti ideológia kresťanstva nezodpovedá, sotva Ti bude zodpovedať ktorá koľvek. V začiatočnej fáze sa Ti môže zapáčiť každé ideologické hnutie, ale keď sa s nim spoznáš aj hlbšie, uvidíš, že aj to je o nič lepšie, alebo horšie od toho, v ktorom si sa narodila. Nie si jediná, ktorej kresťanstvo nezodpovedá a hľadajú si niečo iné. Celý život hľadajú a predsa nenajdu.Dúfame, že budeš sledovať naše "Kruhy" aj ďalej. Našim cieľom nie je presviedčať niekoho o nejakej "pravde". Len informovať a vlastnú mienku si vie utvoriť každý jeden. Sme nejakí demokrati, humanisti... ale vonkoncom neutrálni a liberálneho zmýšľania.
Pozdravuje Redakcia.
Zverejnenie komentára