Mená na E

Eachan: anglícka skomolenina mena Hektor.

Eadgyth: anglícka skomolenina mena Edita.

Ealdfrith: anglícka skomolenina mena Alfred.

Earl: muž.m. ktoré vzniklo v Amerike, niekde v XIX. st. na podklade staroanglického slova s významom „vodca, vojvodca, bojovník, šľachtic, princ...“ avšak samu etymológiu slova dôkladne nepoznáme. V Británii je to dnes šľachtický titul. Američania si ho píšu aj ako Earl, ale aj Erle.

Eartha: žen.m. ktorého východiskom je staroang. eorthe = súčasné earth = zem, pôda, prsť.... Meno je pomerne zriedkavé.

Easter: muž. a žen.m. Vzniklo aplikovaním názvu cirkevného sviatku (Veľkej noci) a dávalo sa deťom narodeným v tom čase. Ináč etymológia slova siaha hlboko, do doby predkresťanskej, kedy sa v čase jarnej rovnodennosti poriadali slávnosti na počesť pohanskej bohyne Oster, Eostre (k nám importovaná Ostara), ktorá bola nejakou paralelou lat. Aurory. Pamiatka na ňu je zachovaná aj v ger. jazykoch, napr. ang. east, nem. osten = východ, Österreich = východná ríša, v sans. usa = brieždenie, svitanie, gr. εως = východ atď.

V prípade ženského mena, neraz dochádza ku konfúzii a vymení sa s Esther.

Ebenezer: muž.m. hebrejského pôvodu. Význam mu je „kameň pomoci“. V St. zmluve sa hovorí o Samuelovi, ako položil kameň. 1S 7:12 „Vtedy Samuel vzal kameň a postavil ho medzi Micpu a Šén a dal mu meno :Eben-Ézer a riekol: Až potialto nám pomáhal Hospodin.“ Po mene sa siahlo niekde v XVII. st. a to hlavne medzi „puritámni“, takže aj dnes je v použití, hlavne v Amerike. Tu sa ho skraťuje na Eben.

Eden: muž.m. hebrejského pôvodu a význam mu je radosť, potešenie, rozkoš, pôvab ... všetko atribúty miesta, ktoré spomína Stará zmluva, ako „rajskú záhradu“. Meno sa zjavuje v čase reformačných bojov, ale nikdy nebolo nejak frekventované.

Edgar: muž.m. staroanglického pôvodu, s významom „šťastná kópia“. Na toto staré meno sa bolo zabudlo, avšak v XVIII. st. zase prichádza na scénu, ba v XIX. st. sa vyšplhalo až ku špičke najpopulárnejších. Dnes je už pomerne zriedkavé.

Edita: žen. m. údajne staroanglíckeho pôvodu, kde má podobu Eadgyth = oplácajúca sa vojna, výdatná vojna.

Edmond: muž. m. staroang. pôvodu, kde je zachytené v podobe Eadmund. Význam mu je dobrá, šťastná ochrana, protekcia.

Edna: žen. m. ktorého výskyt je u nás len sporadický, ale v krajinách hovoriacich po anglícky, je pomerne frekventované. Sama etymológia mu je nepriehľadná. Angličania sa ho pokúšajú presunuť buď do svojho starého jazyka, alebo aspoň do keltského, avšak faktom je, že sa nám zjavuje už v Apokryfách a jeho hebrejský význam by bol „mladnúca, omladujúca“.

Eduard, Edvard, Edward: muž. m. starogermanského pôvodu. Význam sa vysvetľuje, ako bohatý ochranca, protektor. V zozname „svätých“ najdeme aj zopár Edvardov, Edwardov, Eduardov. Skratky sú mu: Ned a Tedy.

Edwin: muž.m. staroang. pôvodu, s významom „bohatý priateľ“. Takto sa nazýval aj prvý kresťanský kráľ Northumbrie, ktorý panoval v VII. st. Meno „ožilo“ zase v XVIII. st. a v XIX. sa už približovalo ku špičke. Používa sa aj dnes. Ženská podoba je Edwina.

Efrém, Efraim...: muž.m. s ktorým sa najčastejšie stretneme v pravoslávnom krídle Slovanov, alebo v Spojených štátoch, v rodinách protestantov. Medzi puritámni sa zjavuje len v XVII. st. ale frekventuje sa aj dnes. Pôvod mu je hebrejský a význam „plodný“, ale pripúšťa sa aj „dobrý sluha“. V heb. podobe je to `Efráiim, kde môžeme uvážiť aj peržský vplyv, ktorým prípadom v koreni významu máme per. slovo pre plod.

Sv. Ephraem, poet a teológ, narodil sa v Nibisis, v roku 306. v Mezopotámsku, kde aj strávil väčšinu svojho života. Umrel v Edesse (teraz Urfa v Iraku), v 373. roku. Jeho deň je 9. júna.

Ako muž v pokročilejšom veku, v roku 363. odchádza do Edessy, kde bola vtedy známa teologická škola. Tu účinkoval do konca života. Napísal hodne básní, z ktorých časť aj zľudovela, vznikli na ne nápevy, takže sa spievali aj v chrámoch, ba nejedna z nich si našla svoje miesto aj v rozličných protestantských Spevníkoch. Aj v anglických, ale najviacej z nich je v Spevníkoch sýrijských kresťanov. Aktívny bol aj ako spisovateľ, polemik a je autorom mnohých kníh atď. V Sýrii sa ho vždy považovalo, ako veľkého učiteľa. Mnohé jeho diela boli preložené do gréčtiny, aramejčiny a latiny. V roku 1920. pápež Benedict XV. ho vyhlásil za doktora cirkvi.

Egbert: muž.m. staroang. pôvodu. Toto meno mal aj prvý celoanglický kráľ. V VII. st. mních z Northumbrie prechádza do Írska, takže meno Egbert sa aj tam zjavilo. V XIX. st. toto bolo pomerne populárne meno, avšak dnes je už zriedkavé.

Eileen, Aileen: žen.m. Etymológia tohoto mena je trochu hmlistá. Východiskom môže byť meno Evelyn (viď), ale v Írsku sa používa ako ekvilant mena Elena, Helena.

Elaina: žen.m. ktoré vzniklo v starofrancúzskom jazyku, na podklade Heleny, avšak podobné meno, Elain najdeme aj vo Walesi, kde výchádza z ich názvu pre srnku, avšak môže tu znamenať aj plavá.

Elena: jedna z podôb žen. mena Helena. Viď Helena.

Eleonóra: francúzska a talianska podoba žen. m. Helena. Viď.

Éli, Eli: muž. m. hebrejského pôvodu, s významom výška, vysoký. Takto sa menoval jeden kňaz v St. zmluve, ktorý sa staral o výchovu budúceho proroka Sámuela. (1S 1:25; 2:12) Ako kresťanské krstné meno, začína sa používať od XVII. st. avšak neraz toto meno figuruje aj ako skratka pre Elijáša, Elizeja.

Eliáš: muž. m. ktoré v jeho staršej podobe poznáme, ako Heliáš. Pôvod je hebrejský, Eliiahu, čo predstavuje kombináciu slov Elohin + Jahwe, čiže Jechova. Doslovný preklad by bol sila Božia, moc Božia, mojím bohom je Jechova. Staroslovanské podoby boli: Ilia, Ellia, Ivlia a pod.

V zozname „svätých“, spomína sa aj Eliáš (a jeho druhovia, mučeníci). Eliáš sa narodil v Egypte a popravený bol v Caesarii, v roku 309. Jeho dňom je 16. febrár.

Príbeh Eliáša a jeho druhov zapísal historik Eusebius, ktorý v tom čase žil v Caesarii.

Piati kresťania, všetci z Egyptu, z láske k blížnemu, vyprevádzali svojich bratov kresťanov ku kameňolomu v Cilicii, lebo týto boli odsúdení na nútenú prácu.

Keď sa vracali domov, zastavila ich hliadka pri mestských bránach Caesarie. Vyzvedali sa ich, kde boli, čo tam robili...? Predviedli ich pred správcu mesta a tu nechceli nič povedať. Udali len svoje mená (Eliáš, Jeremiáš, Isaiáš, Sámuel a Daniel) a ako trvalé bydlisko, udali mesto Jeruzalem. Správca chcel viacej informácií, ale oni mlčali. Nič, museli im zoťať hlavy.

Eliot: muž.m. ktoré je vlastne len francúzskym deminutívom mena Eliáš. V tejto podobe sa najskôr zjavuje ako priezvisko a len neskoršie sa posúva aj na osobné meno.

Eliška: žen. m. hebrejského pôvodu, ktoré sa Európou začalo šíriť hlavne v čase reformácie, reformačných bojov. Význam: Boh je spása, Boh je spasenie. Viď Elizej.

Elíza, Elíze: žen.m. francúzsky dem. mena Elizabeta.

Elizabeta, Elisabetha...: žen.m. Viď Alžbeta.

Elizej: muž. m. utvorené na hebrejskom základe, Eliša = Boh, spasenie, čiže Boh je spasiteľom. Predstavuje mužskú paralelu ženského Eliška. Ku jeho šíreniu dochádza v čase reformačných bojov.

Ella: žen.m. ktoré používali aj Vikingovia, ale všetko poukazuje, že sa tu jedná o staronemeckom mene Alia, ktorého význam je „všetko, úplne“. Nepopiera sa ani náhľad, že môže predstavovať aj skomoleninu mena Elena. Toto meno mala aj speváčka Ella Fitzgerald.

Elma: žen.m. o ktorom sa málo vie, ale predpoklad je, že predstavuje kombináciu mien Elizabeta + Mária.

Elmer: muž.m. ktoré sa vyskytuje hlavne v Amerike. Predstavuje podobu staršieho ang. mena Aylmer, alebo staroanglického Ethelmer. Viď.

Elton: muž.m. staroang. pôvodu, utvorené z priezviska, ktoré znamenalo: „z osady Ella“, alebo v širšom pojímaní, aj „zo starej osady, starého mesta“.

Elvíra: žen .m. ktoré ak je lat. pôvodu, malo by význam biela, avšak prevláda mienka, že tu ide o meno starogermanského, visigotského pôvodu, ktoré sa zachovalo v španielskom jazyku. Východiskom mu je elf = škriatok, trpaslík, nezbedník, figliar, na čo poukazuje najmä prvá časť. Druhá časť mena by takto nadobudla význam niečoho, ako poradca, takže celé meno dostáva význam, či vysvetľuje sa, ako poradkyňa trpaslíkov, škriatkov, figliarov.

Elvis: muž.m. o ktorom sa myslí, že bude nórskeho pôvodu, v ktorom prípade jeho význam je: „biely“, avšak stretneme sa aj s tvrdením, že Elvis i keď je nórskeho pôvodu, predsa jeho význam bude: „priateľ škriatkov“.

Elza: žen. m. ktoré sa na jednej strane pripisuje ku starogermanskému jazyku, z čoho by malo význam vznešená, šľachetná, urodzená osoba, avšak ešte častejšie sa stretávame s vysvetlením, že sa tu jedná iba o kratšiu verziu Alžbety, ktorá sa postupom času osamostatnila.

Ema: žen. m. skrátená verzia pôvodne starogermanského žen. m. Ermin, Erma, čo je zase len ich vtedajšia podoba mena Irma. Irma bola jedna z bohýň starých Germanov. Ináč význam sa vysvetľuje, ako všeobecná, univerzálna, lahodná, príjemná.

Ema môže predstavovať aj skrátenú podobu mien Emília, Emanuela.

Emanuel(a): muž. a žen. podoba hebrejského pôvodu, kde má význam Boh s nami. Podľa písania Biblie, Stará zmluva, toto meno prorok Izaiáš určil pre budúceho sľúbeného mesiáša.

Keď sa meno dostalo medzi Grékov, začalo sa ho používať v podobe Manuel a že Gréci mali svoje kolónie po celom Stredozemí, dostáva sa aj do oblasti súčasného Španielska a tu, práve v tejto podobe, zotrváva aj do dnes.

Same meno bolo veľmi populárne aj medzi Židmi a preto sa tu stretávame aj s podobou Mano, Manny.

Emil, Emília: muž. a žen. podoba osobného mena, utvoreného na podklade lat. priezviska Aemilius, pod ktorým dejiny poznajú vtedajší rímsky plebejský rod. Taliansky spisovateľ zo XIV. st. Boccaccio použil meno Emília, čo zaprínilo jeho popularitu už vtedy, v stredoveku. Neskoršie po mene siahol aj spisovateľ Chaucer a podal ho, ako Emelye. Dnes obe verzie, mužská a ženská sú pomerne zastúpené aj u nás. Domácke podoby sú, ako Emo, Emko, Milo, tak aj Emka, Emma, Mila a pod.

Emmelina, Emmeline...: žen.m. starofrancúzsky deminutív mena Emília.

Ena: žen.m. s ktorým majú problémy naše Anky, Aničky.... lebo v prostredí hovoriacom po anglícky, ich meno sa neraz „skomolí“ práve v túto podobu. Aj angličtina pozná meno Anna, ba na dovažok, tak sa volá aj súčasná princezná. Maličký problém je len v tom, že Angličania si to píšu, ako Ann, vo výslovnosti počujeme niečo, ako Aen, ale východisko je rovnaké. (Viď Anna)

Dozvedel som sa, že určitá Anna má problérm s pronancovaním, výslovnosťou jej mena v Británii (asi v Írsku) a hnevá ju, že ich neustajne musí „oprávať“. Z toho, v kruhu kolegov vzniklo prímeno, že „The Anna“ a toto jej už pripomína Dianu. Neprehľadená baba. Ten určitý člen „The“ použijú len preto, aby priamejšie určili o koho sa jedná. Nie o nejakú Ann, Aniku... ale o ňu. Je to trochu uštipačné, ale sama si to zavinila.

Meno Ena tiež má írsko-keltské prifarbenie a predstavuje len poangličtenú podobu írskeho Aithne. Žena s týmto menom, princezná Ena, narodená v roku 1887. stala sa kráľovnou Španielska. Možné je, že etymológia mena bude skrytá v gréckom slove pre „cena, výhra, vznešenosť, vďaka, úcta ...“ Mnohí sa nazdávajú, že toto meno neznamená nič iné, ako ženskú podobu mena trójskeho princa Aeneasa . (Viď)

Engelbert: ang.muž.m. starogermanského pôvodu. Význam: „svetlý, jasný, žiarivý anjel“.

Enid: muž.m. welšského pôvodu. Predpokladá sa, že bude len variantou tiež welšského mena Enit, Ennit, takže význam mu je „kôra stromu“.

Enoch: muž.m. hebrejského pôvodu, ktoré si v XVII. st. preberajú aj protestantskí puritáni. Meno sa aj dnes zjavuje, najmä v starých protestantských rodinách a najčastejšie, v Spojených štátoch. V Anglicku je veľmi zriedkavé. Význám mena je „naučený, vytrenovaný, šikovný, oddaný, zvyklý, zasvätený...“. Biblia ho spomína v 1M 4:17-18 a 1M 5: 22, 24. Ináč v evanjelickej Biblii je to Enoch, kým v katolíckej najdeme Henoch. Spomína sa, ako syn Kaina, ktorý „chodil s Bohom... a Boh si ho vzal.“

Erastus: muž. m. gréckeho pôvodu, s významom „obľúbený, milovaný“. Skratka mu je Rastus.

Erazmus: muž.m. gréckeho pôvodu a význam mu je „obľúbený, milovaný“. Pomerne zriedkavé, ale ešte vždy „živé“ meno. Zjavuje sa hlavne v Spojených štátoch, v rodinách bývalých puritánov, lebo takto sa nazýval aj holandský cirkevný vzdelanec a reformátor, Desiderius Erasmus (1465 – 1536).

Na liste „svätých“, stretneme sa aj s týmto menom, ako menom biskupa a mučeníka, ktorý sa narodil asi v Antiochii a umučený bol asi v roku 303, alebo 304. Jeho deň je 2. júna. Údajne účinkoval v meste Formii, Kampánia, súčasné Taliansko a ako všetci kresťania tej doby, aj on bol prenasledovaný počas vlády cisára Diocletiána. Dejiny nám nemôžu potvrdiť, či naozaj bol biskupom v Sýrii a či odtiaľ musel zutekať až do Formie. Slovo, na slovo až v VI. st. vznikla neskoršia legenda, že trpel ukrutné muky. Vytrhávali mu črevá za pomoci hriadeľa, zdviháka a že počas plavby loďou, modlitbou utíšil aj búrku. Možno práve preto sa aj stáva patrónom námorníkom.

Námorníci poznajú aj „oheň sv. Erazmusa“, či „oheň sv. Elma“, lebo na stožiaroch plachetníc, občas bolo vidieť svetelnú žiaru a toto chápali, ako znak ochrany. *Podobne reagovali aj vojaci A. Macedonského pri ťažení na Persepolis. Aj im sa zjavilo svetlo na hrotoch kópií, nuž verili, že sú pod ochranou bohov.

Erich, Erik, Erika: muž. a žen. podoba pôvodne škandinávskeho mena, s významom večný vládca.

V prípade mena Erika, hlavne v našom prostredí, máme to trochu popletené. Môžeme ho považovať za ženskú podobu mužského Erik, ale zároveň aj za skratku, maďarskej verzie mena Alžbeta, Erka.

Ermintrúda, Ermyntrude: žen.m. starogermanského pôvodu. Význam mu je „úplná, celková, univerzálna sila“. V XVIII. v XIX. st. mnohí romantickí spisovatelia siahli aj po tomto starom mene, „ožili“ ho a na čas bolo aj frekventované. Od Nemcov sa dostalo aj k nám, ale vždy bolo veľmi zriedkavé. Hádam sa ešte niekto s nim stretne v krajinách hovoriacich po nemecký.

Ernest, Ernestína: muž. a žen. meno, ktorých pôvod je v starogermanskom jazyku, kde má význam sila, energia, sviežosť, bujarosť, priebojnosť, ostrosť a pod. avšak zároveň môže znamenať aj vážnosť, opravdivosť, úprimnosť. (Porovnaj so slovenským Ratko.)

Errol: muž.m. hmlistéj etymológie. Východiskom mu môže byť Eral, stredoveká podoba mena Harold, ale rovnako aj meno Earl, ba môže tu byť aj súvis s írskym slovom pre záloha, záruka, sľub, záväzok, dôkaz priazne a pod. Meno je pomerne zriedkavé, ale predsa „žije“. „Zmodernizoval“ ho starý filmový herec, Errol Flynn.

Ervín: muž. m. starogermanského pôvodu, kde má podobu aj Erwin a význam sa vysvetľuje, ako čestný priateľ. Vo Francúzsku sa zjavuje aj, ako priezvisko, Orwin a tu sa teraz význam vysvetľuje aj ako priateľ diviaka, priateľ vepra.

Esma, Esmé: žen.m. ktoré sa v bývalej Juhoslávii spájalo s moslinmi, hlavne s Kosovom. O pôvode a výzaname mena, náhľady sa rozchádzajú.. Sú zástancovia prúdu, že pôvod mu je v starofrancúskom význame pre „milovaná, obľúbená“, kým iní tvrdia, že tu ide o Esmeraldu. Do Británie sa toto meno dostalo cestou Francúzska, „zakotvilo“ v Škótsku a odtiaľ sa rozšírilo na celú krajinu. Frekvencia? Slabučká, ale nemôžeme povedať, že žiadna. (Viď Emeralda.)

Esmeralda: ženské meno utvorené na podklade španielského termínu pre drahokam, emerald, čiže smaragd. (Viď etymológiu slova smaragd.)

Estela: žen.m. ktoré vzniklo v Taliansku, na lat. podklade stella = hviezda. Vo Fr. étoile = hviezda a v XIX. st. vďaka spisovateľom, aj fr. podoba sa stala populárnou. Obe podoby sú aj dnes pomerne frekventované.

Estera: žen. m. ktoré sa spomína aj v St. zmluve, avšak jeho pôvod nie je hebrejský, lež peržský, kde je ekvivalentom hebrejského termínu pre myrtu. Sám význam sa však dá priradiť aj ku významom dobré šťastie, tajomstvo a pod. lebo myrta sa používala pri rozličných obradoch a bola nevyhnutnou rekvizitou mágov pri veštení.

Etela: žen. m. novšieho dátumu. Osamostatňuje sa len niekde v XIX. st. Vzniklo, ako skratka rozličných germanských mien, ktoré v prvej časti mali ethel, čo znamená vznešená, šľachetná, urodzená. Občas sa stretávame aj s jeho dem. Etelka.

Eufémia: žen. m. gréckeho pôvodu, ktoré je medzi Grékmi aj dnes veľmi populárne. Najčastejšie počujeme jeho skratku, Efy, avšak medzi Angličanmi stretávame jeho ang. skratku Fay, Faye, ktoré však podľa časti etymológov, môže mať aj germanský pôvod. Možné je, že anglická skratka je utvorená na podklade faith = viera, alebo fairy = čarovná, škriatok, víla.

V gr. jazyku Eufémia má význam dobrá správa, dobré svedectvo, dobrá výpoveď, tichosť. Medzi Slovanmi sa vyskytuje hlavne vo východnom krídle, či vôbec pravoslávnymi.

Eugen: muž. m. gréckeho pôvodu, s významom: z dobrej rodiny, urodzený, či „modernejšie“, muž vynikajúcich rodinných génov. Ženská podba je Eugénia.

Eulalia: žen.m. gréckeho pôvodu a význam mu je „sladko hovoriaca“, čiže žena s „medovými slovami“. V dejinách cirkvi bola aj sv. Eulalia, mučiteľka. Ako kresťanka, upálená bola v meste Merida, v roku 304(?). Jej deň je 10. decembra.

Eulalia je najznámejšia panna v Španielsku, avšak o jej živote a upálení málo vieme. Len toľko, čo sa cez storočia cestou ústneho podania dostalo až do našej doby. Legenda hovorí, že to bola 12 ročná dievčina, ktorá počas perzekúcie kresťanov v čase Maximiana, karhala, vyčitovala, napomínala vtedajšieho súdneho pána v ich meste. Tento ju chcel „priviesť na pravú vieru“, presviedčal ju o potrebe klaňania sa „pravým bohom“ a keď to odmietla, upálili ju.

Toto meno je pomerne populárne a to nie len v Španielsku, ale aj vo Francúzsku.

Eunicia: žen.m. gréckeho pôvodu, ktoré bolo bežné už aj v dobe antickej a zjavovalo sa buď v ženskej, alebo aj v mužskej podobe, Eunicius a pod. Spomína sa aj v Novej zmluve a preto si ho najprv adaptovali puritáni v XVII. st. a to hlavne v Amerike. Význam mu je „šťastné víťazstvo“, ale pripúšťa sa (na podklade podania v Biblii) aj význam „žena, manželka“. Ako súčasné ženské meno, nie je nejak veľmi rozšírené, ale je tu. Toto meno mala aj sestra zavraždeného prezidenta J.F. Kennedyho.

Eurydika: žen. m. gréckeho pôvodu. V starovekých dejinách Grécka, pod týmto menom sa spomína manželka macedónskeho kráľa Amyntasa, matka synov Alexandra, Perdiccasa a Filipa, otca Alexandra Macedónskeho. Pod týmto menom poznáme aj manželku Orfeusa a druhú manželku Ptolomeia. Význam sa vysvetľuje, ako: objavená, najdená. Východisko má v slove euresis = hľadať, hľadanie, objavenie, objav a pod. Tesne súvisí s historickým zvolaním Archimedesa, „eureka“ = objavil som, našiel som.

Eva: žen. m. hebrejského pôvodu. V Biblii sa tak nazývala prvá žena na svete. Východiskom mu je heb. haua, haia = žije, je živá. V aramejskom a v sýrijskom jaz. haya = žitie. Práve pod týmto názvom poznáme svetovú reťaz hotelov „Hayat“. Všeobecne sa chápe, že Eva znamená život, lebo žena na svet prináša, rodí nové generácie. V prvých prekladoch Biblie do gréčtiny, Eva sa nahrádzala s primeraným gréckym slovom zoé / ζωή =život, z ktorých aj máme žen. meno Zoe, Zoa, Zoja.

Evan: muž.m. welšská podoba Ivan a Ján, ale môže predstavovať aj poangličtenú podobu pôvodne írskeho mena Eoghan, ktoré sa v Škótsku pozmenilo na Evan, Ewan. Meno je pomerne časté.

Evangelína: žen.m. ktoré medzi Slovákmi je pomerne zriedkavé, ale medzi pravoslávnymi Srbmi je časté. Zjavuje sa aj v Spojených štátoch atď. Pôvod mu je v gréckom jazyku a význam je „prinášateľka dobrých zvestí“.

Evelína, Evelyn: žen. a muž. m. kde môžeme mať dve východiská. Môže tu isť o aplikovanie írskeho slova pre „príjemné“ a v samom Írsku, ako meno sa zjavuje v podobe Eveleen, alebo môžeme uvážiť aj starogermanskú variantu mena Avi a práve z tohoto mena vznikli aj priezviská, ako Evelyn a Eveling. Angličania predpokladajú, že u nich, toto priezvisko nám dalo osobné meno Evelyn, ale tentoraz sa tu jedná o mužskú podobu osobného mena a len neskoršie sa z tohoto vyvinulo aj ženské meno. Neraz, pri prekladoch z galského jazyka, použije sa Evelyn, ako ekvivalent galského Eibhlin = svetlo.

Ezra: muž.m. heb. pôvodu, ktoré v našich Bibliách má podobu Ezdráš (prorok). Heb. Ezrá = pomoc, či tu by to bolo priamejšie, ako „Boh, pomáha, Božia pomoc“.

Aj po tomto mene siahajú puritáni XVII. st. a občas sa s nim stretneme v amerických protestantských rodinách, avšak jeho výskyt je častejší medzi Židmi.

................Autor Ján Kulík ...........

.