Budžak...„Romantický“ Begej delí Petrovec na dve časti. Z pravej je teda Rácky kraj. Na tento nadväzuje Popova ulička, Veľký a Malý 
Prňavor a trochu stranou, sa nachádza aj Veľký a Malý Budžák.
Budžák vo svojom názve skrýva dlhodobý vplyv tureckého jazyka na Srbov. Turecké budžak sa preloží, ako roh, uhol, zákutie, ústranie, vysunuté osídlenie, „kde tu kde“ a pod. Tieto dve ulice za svoj názov vďačia faktu, že od jadra ešte
srbskej osady, boli vysunuté. Stáli akoby trochu stranou a pravdepodobne, ani ulice neboli nejak kompaktnejšie zastavané. Kde tu kde stála nejaká chalupa, zahodený domec.
Ináč aj toto turecké slovo vlastne sa zakladá na indoeurópskom jazyku, slovnej zásobe Indoeurópanov, ktorým pádom aj nás. Podoby slova sa vyskytujú od Indie, až po Balkán, či v našom prípade, prekročilo sa aj do strednej Európy. Od koho si Turci toto slovo prevzali, nech si sami lámu hlavu. Možno z nejakého jazyka subkonzinentu, alebo nevykľučuje sa ani vplyv srbčiny. V starom jazyku Indie, v sanskrite máme základný koreň Bhuj (Budž) s významom ohnuté, krivé, nepriame, na podklade ktorého sa tam
vyvinuli slová s významom ruka, had a pod. V srbčine vznikli samostatné útvary, ako budžován = hodnostár, papaláš, ten ktorý vystrkuje hlavu ponad iných. V prenesenom význame, búdža može znamenať aj mužský pohlavný úd, kým búdžiť sa už predstavuje aj vystrkovať sa, kokošiť sa, robiť sa dôležitým, pýšiť sa, namýšľať si a pod. Tieto významy turecký jazyk už nepozná. Ako v rade iných slov, aj tu najskôr ide o autentický jazykový fosíl Srbov, zdedený z iránsko – sarmatskej jazykovej skupiny.
Prňavor a trochu stranou, sa nachádza aj Veľký a Malý Budžák.Budžák vo svojom názve skrýva dlhodobý vplyv tureckého jazyka na Srbov. Turecké budžak sa preloží, ako roh, uhol, zákutie, ústranie, vysunuté osídlenie, „kde tu kde“ a pod. Tieto dve ulice za svoj názov vďačia faktu, že od jadra ešte
srbskej osady, boli vysunuté. Stáli akoby trochu stranou a pravdepodobne, ani ulice neboli nejak kompaktnejšie zastavané. Kde tu kde stála nejaká chalupa, zahodený domec.Ináč aj toto turecké slovo vlastne sa zakladá na indoeurópskom jazyku, slovnej zásobe Indoeurópanov, ktorým pádom aj nás. Podoby slova sa vyskytujú od Indie, až po Balkán, či v našom prípade, prekročilo sa aj do strednej Európy. Od koho si Turci toto slovo prevzali, nech si sami lámu hlavu. Možno z nejakého jazyka subkonzinentu, alebo nevykľučuje sa ani vplyv srbčiny. V starom jazyku Indie, v sanskrite máme základný koreň Bhuj (Budž) s významom ohnuté, krivé, nepriame, na podklade ktorého sa tam
vyvinuli slová s významom ruka, had a pod. V srbčine vznikli samostatné útvary, ako budžován = hodnostár, papaláš, ten ktorý vystrkuje hlavu ponad iných. V prenesenom význame, búdža može znamenať aj mužský pohlavný úd, kým búdžiť sa už predstavuje aj vystrkovať sa, kokošiť sa, robiť sa dôležitým, pýšiť sa, namýšľať si a pod. Tieto významy turecký jazyk už nepozná. Ako v rade iných slov, aj tu najskôr ide o autentický jazykový fosíl Srbov, zdedený z iránsko – sarmatskej jazykovej skupiny............................................................................................jk
