Bodoň
....................................................................Studňa v Bodoni...
Petrovský chotár, či širšie aj susedné chotáre, kde petrovčania majú svoje majetky (mimochodom, aj slovo chotár je indoeurópske a nie ugrofínske, či z tohoto, chotár je slovánské slovo) po etymologickej stránky je zaujímavý. Prehrnuli sa cez toto územie mnohé národy a asi každý tu niečo aj zanechal. O niektorých názvoch, ako Sejky, Telek, Drágovo, Guľajáráš... môžeme určiť, po kom sme ten názov zdedili. S Bodoňom je to trochu hmlistejšie.
Bodoň je tá časť chotára, ktorú na severovýchode a východe, lemuje tkzv. Malý Kanál, na juhu futocký chotár a na západe Sejky. Nachádza sa teda medzi „starým“ kanálom a futockou cestou, kým varadínska cesta ho delí na veľký a malý Bodoň.
O samom pôvode mena máme tu na výber. Ak uvážime, že hneď vedľa neho sú Sejky a potom Telek, pomenovania ktorých siahajú do maďarčiny, môžeme predpokladať, že aj tu ide o maďarské slovo bódé = búda, stánok (pôvod aj tohoto je predsa len v ie. jazyku). Ako iné časti, aj Bodoň má svoje údolia, kde občasne bývali močiare, bary, vhodné na napájanie nomádsky sa pasúceho dobytka. Obyčajne, vedľa takýchto barín, nomádski pastieri si postavili aj nejakú búdu, dočasné prístrešie. 
Ak by sme uvážili turecký pôvod, tak sa tu vynára slovo bodur = vlhké, nízke, či náchylné na občasné záplavy, tvorbu močiarov atď.
Ak sa podívame na indoeurópsky pôvod, tak sa nám proste núka súvis so slovami pre dno, spodok, dolina a pod. Po vztiahnutí sa germánskych Longobardov, toto územie už neprestajne bolo obývané Slovanmi, čiže boli tu aj v čase staroslovienského jazyka, ba aj skorej. U všetkých Slovanov dno znamená spodok niečoho, napr. nádoby, rieky, jazera, močiara, bariny, mora atď. Základ slovanského dno je v ie. *bhudhm(e)n, kde ako koreň slova máme bhudh-, čo u Slovanov, posuno spoluhlások sa mení na budhno- > bъdno, z čoho ďalšou evolúciou vzniká dno. V sanskrite, v starom indickom jazyku máme zaznamenané budhná-, bundha- = dno, spodok, v avestínskom jaz. (starý peržský jazyk, v ktorom písal Zoroaster / Zaratustra) máme buno = dno, spodok a tak rad, radom, v každom indoeurópskom jazyku najdeme podobu slova dno. V germánskych jazykoch, napr. ang. bottom = dno, spodok, v nemeckom už boden = spodok, dno, zem, pôda a rovnaký význam je i v starom hornonemeckom, kde máme bodam.
Teda, máme tu na výber. Ak by sme boli Turci, tak určite by sme to pomenovanie pripísali nám, Turkom. Bez akýchkoľvek obáv. Veď ani nie tak dávno, sotva 15, 20 rokov, ako Turci tvrdili, že ich pravlasťou je Slovensko, priamejšie oblasť Turiec. V snahe dokázať, že sú „Európania“, nevadilo im, že Turiec za svoje meno vďačí európskemu byzónovi, Turovi. Boli to vtedy opletačky s ich jazykovými „expertami“ a historikmi.
Ak by sme boli Maďari, tak určite, bez váhania videli by sme pôvod názvu v maďarskom bódé (i keď aj tu ide o ie. pôvod slova). „Historik“ Anonym robil väčšie zásahy a to ako do dejín, tak aj jazyka a nič. Pomýlil všetkých a pokoj. Jeho mena dôstojní „etymológovia“ T. Majláth a Fred Hámori, cestou internetu sa len tak oháňajú dokazovaním jazykovej príbuznosti aj ku Etrurkom, americkým Majom, egyptským Koptom, ba aj indickým Dravidom, len v žiadnom prípade nie aj ku Slovanom. Zábavná etymológia. 
Keďže sme Slovákmi, Slovanmi, hneď by sme tu mohli urobiť bodku. Bodoň sme „krstili“ my a nikto iný. V tom prípade by sme len dokazovali, že o nič nie sme lepší od iných. Hrabeme na svoju hŕbu.
Svojho času, aj tu bola „vojenská“ hranica Rakúska (ešte nie aj Rakúsko – Uhorska) a je celkom možné, že pri „krste“ Bodoňa bola práve nemčina. Veď okrem vrchností, boli tu aj nemeckí kolonisti. Celú záhadu asi odhalí len nakuknutie do starých spisov, do archív a zistiť približné dátum, kedy sa Bodoň, ako určitá lokalita prislúchajúca ku futockému panstvu po prvýraz aj úradne spomína.
................................................................................JK
Petrovský chotár, či širšie aj susedné chotáre, kde petrovčania majú svoje majetky (mimochodom, aj slovo chotár je indoeurópske a nie ugrofínske, či z tohoto, chotár je slovánské slovo) po etymologickej stránky je zaujímavý. Prehrnuli sa cez toto územie mnohé národy a asi každý tu niečo aj zanechal. O niektorých názvoch, ako Sejky, Telek, Drágovo, Guľajáráš... môžeme určiť, po kom sme ten názov zdedili. S Bodoňom je to trochu hmlistejšie.
Bodoň je tá časť chotára, ktorú na severovýchode a východe, lemuje tkzv. Malý Kanál, na juhu futocký chotár a na západe Sejky. Nachádza sa teda medzi „starým“ kanálom a futockou cestou, kým varadínska cesta ho delí na veľký a malý Bodoň.
O samom pôvode mena máme tu na výber. Ak uvážime, že hneď vedľa neho sú Sejky a potom Telek, pomenovania ktorých siahajú do maďarčiny, môžeme predpokladať, že aj tu ide o maďarské slovo bódé = búda, stánok (pôvod aj tohoto je predsa len v ie. jazyku). Ako iné časti, aj Bodoň má svoje údolia, kde občasne bývali močiare, bary, vhodné na napájanie nomádsky sa pasúceho dobytka. Obyčajne, vedľa takýchto barín, nomádski pastieri si postavili aj nejakú búdu, dočasné prístrešie. 
Ak by sme uvážili turecký pôvod, tak sa tu vynára slovo bodur = vlhké, nízke, či náchylné na občasné záplavy, tvorbu močiarov atď.
Ak sa podívame na indoeurópsky pôvod, tak sa nám proste núka súvis so slovami pre dno, spodok, dolina a pod. Po vztiahnutí sa germánskych Longobardov, toto územie už neprestajne bolo obývané Slovanmi, čiže boli tu aj v čase staroslovienského jazyka, ba aj skorej. U všetkých Slovanov dno znamená spodok niečoho, napr. nádoby, rieky, jazera, močiara, bariny, mora atď. Základ slovanského dno je v ie. *bhudhm(e)n, kde ako koreň slova máme bhudh-, čo u Slovanov, posuno spoluhlások sa mení na budhno- > bъdno, z čoho ďalšou evolúciou vzniká dno. V sanskrite, v starom indickom jazyku máme zaznamenané budhná-, bundha- = dno, spodok, v avestínskom jaz. (starý peržský jazyk, v ktorom písal Zoroaster / Zaratustra) máme buno = dno, spodok a tak rad, radom, v každom indoeurópskom jazyku najdeme podobu slova dno. V germánskych jazykoch, napr. ang. bottom = dno, spodok, v nemeckom už boden = spodok, dno, zem, pôda a rovnaký význam je i v starom hornonemeckom, kde máme bodam.
Teda, máme tu na výber. Ak by sme boli Turci, tak určite by sme to pomenovanie pripísali nám, Turkom. Bez akýchkoľvek obáv. Veď ani nie tak dávno, sotva 15, 20 rokov, ako Turci tvrdili, že ich pravlasťou je Slovensko, priamejšie oblasť Turiec. V snahe dokázať, že sú „Európania“, nevadilo im, že Turiec za svoje meno vďačí európskemu byzónovi, Turovi. Boli to vtedy opletačky s ich jazykovými „expertami“ a historikmi.
Ak by sme boli Maďari, tak určite, bez váhania videli by sme pôvod názvu v maďarskom bódé (i keď aj tu ide o ie. pôvod slova). „Historik“ Anonym robil väčšie zásahy a to ako do dejín, tak aj jazyka a nič. Pomýlil všetkých a pokoj. Jeho mena dôstojní „etymológovia“ T. Majláth a Fred Hámori, cestou internetu sa len tak oháňajú dokazovaním jazykovej príbuznosti aj ku Etrurkom, americkým Majom, egyptským Koptom, ba aj indickým Dravidom, len v žiadnom prípade nie aj ku Slovanom. Zábavná etymológia. 
Keďže sme Slovákmi, Slovanmi, hneď by sme tu mohli urobiť bodku. Bodoň sme „krstili“ my a nikto iný. V tom prípade by sme len dokazovali, že o nič nie sme lepší od iných. Hrabeme na svoju hŕbu.
Svojho času, aj tu bola „vojenská“ hranica Rakúska (ešte nie aj Rakúsko – Uhorska) a je celkom možné, že pri „krste“ Bodoňa bola práve nemčina. Veď okrem vrchností, boli tu aj nemeckí kolonisti. Celú záhadu asi odhalí len nakuknutie do starých spisov, do archív a zistiť približné dátum, kedy sa Bodoň, ako určitá lokalita prislúchajúca ku futockému panstvu po prvýraz aj úradne spomína.
................................................................................JK
