Guľajáráš. Niekde na rozhraní chotárov Kulpín – Kysáč, nachádza sa lokalita, ďalšia prírodná depresia s exotickým menom, Guľajáráš. Či tu ide o maďarský, alebo turecký názov, ťažko určiť. Oba tieto jazyky si štedre preberali slová z jazykov Indoeurópanov a oba sa pohybovali v týchto priestoroch, nuž po sebe nám aj zanechali rad topografických názvov.
Guľajáráš, podobne ako Drágovo, Bodoň atď. predstavuje prírodnú depresiu, kam počas „vlhkých“ rokov gravitovala zvyšná voda a tu si robila jazierká, barinu. Boli to vhodné miesta na dočasné usadenie sa nomádskych pastierov tej doby. Bola tu voda a šťavnatá tráva.
V jazykoch Indoeurópanov, ktorým pádom aj v slovenčine, guľa predstavuje proste geometrické teleso v podobe napr. lopty. Podobne je to aj v celej škále ie. jazykov. Odtialto nám, už ako odvodené významy, vychádza aj golier, klobása, kulen, guča, klbko, mozoľa, mohyla atď. atď. Ako v slovanských jazykoch, guľa sa posunula na kula, kulka, podobný posun nastal aj v iných jazykoch a guľa, kula už v sanskrite (starý indický jazyk) na seba preberá aj význam stádo, črieda, skupina, zástup, ba aj galéta, orech, členok, zápästie, lopta atď. atď. Keďže pod slovom guľa chápeme niečo okrúhle, guľaté a jazero, barina sú zvyčajne tejto podoby, ie. slovo guľa preniká aj medzi Turkov a tu vzniká gől = jazero, barina, močiar. Teda koreň guli je zastúpený v oboch rečiach.
Járáš je tiež v podstati Indoeurópske slovo ktoré preniklo ako medzi Turkov, tak aj Maďarov. Ide tu o koreň, s významom ísť, ktoré v sans. reprezentuje ya = ísť, yáti = ide, prichádza, dochádza, yátra = cesta, púť, yána = dopravný prostriedok, voz, koč, yáni = cestička, chodník atď. U nás sa z toho vyvinulo jazdiť, ľudove aj jašiť, u Srbov jahati, kým juriš, jurišati, jurnjava a pod. môžeme pripustiť, že bolo ovplyvnené aj s tureckým útvarom.
Tur. gől teda znamená jazero, bara, močiar. Maď. gulya = stádo hoväzdieho dobytku (csorda = (črieda) je tiež stádo hov. dobytku), podobne, ako je to zachytené v sanskrite. Járáš v tur. jazyku predstavuje slovo yariš a význam mu je preteky, závodenie, boj, kým v maď. járás = chôdza, okres, čiže oblasť, kým járda = chodník. (Porovnaj sans. významy.) Teda, ak tu ide o turecký pôvod názvu, tak Guľajáráš by predstavovalo miesto, kde sa okolo jazera, močiara, bezhlavo jazdilo na koniach, robili sa preteky, dostihy a pod. kým ak sa uváži maďarčina, tak názov by znamenal miesto, oblasť kam sa putovalo so stádom kráv, aby sa tu pásli.
Neďaleko Guľajárášu je Kysáč. Kysáčania dlho pátrali po pôvode mena svojej osady. Nevedeli sa rozhodnúť, či názov Kysáča vychádza z tureckého, alebo maďarského prameňa. Konečne vypátrali, že tu najskôr ide o maďarskú etymológiu, kis / kiš + Acsa / Ača = Kiszacsa. Ak by sa uvážila turecká paralela, tak v tur. Kisaca /Kisadža = len na krátko, nie dlho, v krátkosti, stručne a pod. Teda, ak sa Turci naháňali okolo Guľajárášu, do Kysáču prišli len na krátko. Tu sa nezdržiavali. O ich „výletoch“ do tejto lokality môže dosvedčovať i názov neďalekej osady Čenej. V tur. jazyku čene = brada, sánky, ale figuratívne aj žblnkotavý, mnohotvárny, táravý, štebotavý, džavotavý, zurčiaci a pod.
Pátrať po etymológii názvov naších osád a to nie len na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku, je neľahká práca. Do úvahy sa musia brať rôzne faktá, ktoré vplývali na ich „krst“. Človek často chybý. Takáto malá chybyčka sa vkradla i do knihy „Slovenská evanjelická cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom...“ od Adama Vereša. (1930.rok). Názov osady Binguľa (v Srieme) neznamená dva pramene, čiže tur. bin nie je adaptácia lat. bi = dva, ale tu ide priamo o turecké slovo bin = tisíc, veľa, mnoho prameňov, jazierok, barín. Pôda v tejto lokalite bola vždy vlhká, močaristá a toto turecké pomenovanie vystihuje práve tento charakter osady.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
