O zákonoch

 Každá organizovaná spoločnosť musí mať aj svoje normy správania sa,  vládcovia (spoločenská smotánka krajín), občas prinesú aj celkom podivné zákony, či s odstupom času, zdajú sa nám byť podivné.   V Austrálii, ak cestujete do štátu Queensland, v batožine nesmiete mať žiadne papuče. Zákon pochádza ešte z doby, kedy každý štát bol samostatnou krajinou, samostatnou kolóniou Koruny a snažil sa nejak chrániť aj svoj rodiaci sa priemysel.  Do Západnej Austrálie, ešte aj dnes, nesmiete priviesť vrabca. Vrabec nie je tunajším vtákom. Svojho času, okrem vrabcov, tak aj ďalších vtákov, zvieratká, semiačká... sa privážali z celého sveta, len aby kolonistom tu bolo príjemnejšie. Na to jestvovali aj zvláštne asociácie. Jedna z nich bola aj asociácia na aklimatizovanie. Vrabec sa však nikdy neujal v oblasti Záp. Austrálie a dnes ho tam ukrutne nenávidia. Keď sa roznesie chýr, že zase im nejaký beťár priniesol a pustil vrabčeka, hneď sa zorganizuje ukrutná poľovačka. Čo súce pušky, to behá po mestách, parkoch, poliach, až chudák vrabček doplatí životom.  V New Yorku a to len pred nedávnom, zrušili zákon zákazu strieľať z pištole zajáčkov, počas jazdy mestskou električkou.  V inom štáte ešte vždy platí zákon, že mužova najsvätejšia povinnosť je v každý piatok dobre si vyzauškovať vlastnú manželku. Ak sa nejaká žena zjavila v nedeľu v kostole a že nebola modrá, predvolali manžela a napomenuli. Ak ani o týždeň nebola modrá, vypačesovali jeho.  V Anglicku a to len skoro do včera, prísne sa zakazovalo používať akú koľvek vôňavku, rúž na pery, nosenie topánok s vyšším podpätkom, priesvitné ponožky atď. Za porušenie tohoto zákona, s každou ženou sa mohlo nakladať, ako so strygou a upáliť ju na hranici, lebo na zavedenia, zlapanie muža, slúži sa podvodom. Angličanky však sústavne narušovali aj tento zákon a už dlhé storočia, neupálili ani jednu.  Takéto zákony človek ešte nejak chápe. Sú odrazom doby, kedy ich úrady prinášali, ale ako si vysvetliť a pochopiť uznesenie generálnej rady amerického štátu Indiana? Týmto pánom strašne zavadzalo „ludolfovo“ číslo π = 3.1416..... a rozhodli:“Od dnes sa hodnota π určuje na okrúhlych 4.“ Zrejmé, ani jeden z tých pánov nevedel, že prečo to číslo vôbec jestvuje, ale im vadilo, že je nekonečné a deti si ho ťažko zapamätajú. Všetky školy dostali prísny rozkaz, učiť deti novému číslu. Vedci, inžinieri, „tvrdohlavá“ skupina intelektuálov, na rozhodnutie generálnej rady sa vykašlala a sústavne, rokami dochádzalo ku porušovaniu zákona.

 Čo môžu Američania, to dokážu aj iný, tak v roku 1929. najvyšší soviet ZSSR, doniesol ďalšie „revolučné“ rozhodnutie. Týždeň bude trvať len 5 dní. Neosvedčil sa. Bol príliš krátky a preto v 1932. roku sa ho určuje na 6 dní a takto to bolo do 1940. roku, kedy najvyšší soviet vyrukoval s ďalším „revolučným“ rozhodnutím. Dĺžka týždňa sa určuje na 7 dní. Tento vynikajúci zásah sa osvedčil a od vtedy, až dosiaľ, aj Rusi majú 7 dňový týždeň. Ani jeden z ďalších reformátorov sa nepokúsil skoncovať aj s týmto pozostatkom z doby stalinizmu. 

...............pripravil Ján Kulík