Slovenské osady vo Vojvodine a širšie...

O problematike slovenského vysťahovalectva, menovite na Dolnú zem, menovite do oblastí, ktoré po I. sv. vojne sa stali súčasťou kráľovstva Juhoslávie, obšírne písal a aj rozpracoval, Dr. Ján Sirácky („Dlhé hľadanie domova“ – Matica Slovenská 1985), ale je tu počet ďalších vydaní, hlavne z pera dolnozemských Slovákov a vo vydaní slovenských kníhtlačiarní v Petrovci. Slováci sa sem začali sťahovať po podpísaní „Karloveckého mieru“ (s Turkami) a prví sem prichádzajú polovicou XVIII. st. Dlhšie sa polemizovalo, či prvou osadou nám bola Bajša, alebo Petrovec. Dopracovalo sa potiaľ, že Petrovec je najstaršou osadou a aj dnes je po počte slovenského obyvateľstva aj najväčšou. Je to nejakou „slovenskou Aténou“ na Dolnej zemi. Tu sídli slovenské gymnázium (jediné mimo matičného územia), učiteľský ústav (prešiel a aj prechádza rozličnými adaptáciami), slovenské kníhtlačiarne, profesionálne divadlo Slovákov atď. Keďže Petrovec sa kolíše medzi 7000 a 10.000 obyvateľov a blízko je aj Nový Sad, mnohé národné ústavy sa presťahovali tam, do hlavného mesta Vojvodiny, avšak ich personál z väčšej časti tvori petrovskí Slováci. Presťahoval sa tam „Hlas ľudu“, pokračovateľ „Národnej Jednoty“ (i keď sa to nepriznáva), týždenník tamojších Slovákov, tam je rozhlasová stanica, TV atď atď. ba v rámci filozofickej fakulty novosadskej univerzity, je aj fakulta slovenčiny atď. atď. Petrovec je veľkým gravitačným bodom tamojších Slovákov. Aj ja som sa tam narodil. Všetko slovenské gravituje tam, ale... no ale, po vyše 250 rokov, badať už štrbinu. Jazyk sa vykryštalizoval v južné stredoslovenské nárečie, i keď tu boli prisťahovalci aj zo severnejších stolíc, ako Liptova, Turca atď. Podľa náboženstva, je to na 99% evanjelické obyvateľstvo. Katolíkov najdete len v Selenči a aj to len sotva polovicu osady. Evanjelici zotrvali pri dedictve, kým Slováci katolíckeho náboženstva sa transformovali buď v Maďarov, alebo v Chorvatov. Len v Báčke je spústa osád, kde najdete obyvateľstvo slovenského pôvodu, so slovenským priezviskom, ako Benčík, Vidlička, Čermák, Bodka... ale to sú už Maďari. Posledne najdete aj Považan, Hronec, Turčanović... čo už nie sú Slováci. Mal som tu aj list od nejakého zatratenca, čo sa ma pýtal:“Čo som ?“ V rodine o tom nikto nehovoril, ale jemu sa zdá, že asi bude Slovák. Tereaz je bez náboženskerj „zaťaženosti“ a pravý socialista. Čo som mu mohol napísať? „Kasdno stiže Janko na Kosovo.“ Pôvod svojho rodu ťa mal zaujímať aj skorej rozkladu Juhoslávie. Buď to, čím si bol aj skorej. * Ináč, podpísal sa, ako Jurášek a bez nejakého študovania, asi bude z okolia Žiliny, Oravák... Tak, čo tam vo Vojvodine najdete? V prvom rade si prezrite knihu prvého dolnozemského biskupa evanjelickej cirkvi, Adama Vereša a dozvite sa. Ináč, kniha bola zakázaná, ale „prešmikla“ sa aj k nám. Preberáme z knihy „Slovenská evanjelická kresťanská cvirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom, v slove a obrazoch“, autor Adam Vereš, ev. biskup, „Kníhtlačirane úč. spol. v Petrovci, 1930. Ako slovenské osady sa tu spomínjú len slovenské evanjelické, lebo na výnimku Selenče, už aj vtedy slovenské katolícke osady nejestvovali. Ľud ešte talápal po slovenský, vedeli, že sú pôvodom Slováci, ale do toho im nestalo. Také osady boli: Temerín, Topoľa, Kupusina, ba aj časť Titelu, Subotice, Somboru, Zrenjaninu (Petrohradu) atď. atď. Vojvodina sa delí na Báčku, Banát a Sriem. V Báčke máme, alebo sme mali: Bajša, Hložany, s fíliamy Begeč, Číb (Čelarevo), Kysáč , Kulpín, Laliť, Nový Sad (tu slúžil brat generála Štefánika), Igor, Palánka, Petrovec, Pivnica, Selenča, Silbaš: Banátsky seniorát: Biele Blato, Hajdušica, Kovačica, Padina, Potišský sv. Mikuláš (Ostojićevo), Aradáč, Slovenský Alexandrovec, neskoršier Jánošík, skorej toho Šándor, Veľký Bečkerek, neskoršie Petrohrad, najnovšie Zrenjanin, Vojlovica. Sriemsky seniorát: Binguľa (tam je pochovaný aj ich kňaz z rodu Ormisových), Boľovce, s fíliou v Dobanovciach a Ašani, Erdevík, Ilok (teraz v Chorvatsku), Lúg (najmladšia slov. osada vo Vojvodine),, Ľuba, Neštín, Stará Pazova Pôsobisko Hurbanových, VHV, Šíd s okolím, ako modlitebňa v Grku, v Soljanoch atď. V Srieme, v oblasti Fruškej hory, v oblasti vinohradov, boli aj menšie usadlosti, ako Sinkerek, ale je tu rad osád, kam sa Slováci presunuli, tzv. sekundárna migrácia a najdete nás aj v Osijeku, Vinkovciach, Chorvatskom Brode, Vukováre atď. atď. Keď sa Báčka už „preľudnila“, naša chudoba odchádzala do Slavónska a tu nás najdete v skoro každej osade. Najdete, ak sme sa zachovali. Chorvatský biskup Štrosmajer, pansláv, stal na tom, že Slavónsko vráti do náručia Slovanov a na zaľudnenie so slovanským živlom, asi najlepšie sa mu hodili Slováci, Oravci, ale na ponuku výhodných podmienkach, ozvali sa mu aj evanjelici z Báčky. Za jedno jutro zeme v Petrovci, Kysáči... v Slavónsku si dostal aj 5 – 10 jutár. Z chudoby sa stávali pravý gazdovia a svet sa hrnul. Z týchto Slovákov sú dnes už len paberky, ale najdete nás po celom Slavónsku. Až po Záhreb. Josipovec, Josipovec, Našice, Markovec, Županju... atď. Aj v Austrálii máme niekoľko rodín zo Županje, ba aj z Lipovljan, Daruváru (hlavne české prostriedie) atď. V takejto „zbitej“ podobe nemnôžeme všetko, všetkých, ani spomenúť. Koho zaujíma širšia problematika, nech sa obráti na MS, domáce knižnice a tam si to najde. Boli sme a ešte nejak pretrvávame, ale dokiaľ budeme, asi už závisí len na Slovensku. Chabneme. Na vidomoči. Najhoršie je, že dorast sa už viacej identifikuje s väčšinovým národom, ako so svojim dedictvom. Pozrite sa na „sajty“ a uvidíte, že to, čo tam píšu, akom píšu, nemožno pokladať za slovenčinu. Ako rezonujú? Tak už vonkoncom nie po slovenský. Roky robia svoje. Ak nám to vyjde, postupne zverejníme profil každej slovenskej osady vo Vojvodine, ba aj v Slavónsku, v Bosne a aj na Kosove. Predsa, pochopte, že ja som len jeden a otázky mi posiela na stovky vás. Ak vám „červíček vŕta“, môžem poradiť, aby ste sa obrátili na „sajty“ s 3x www a naznačili osadu, ako Petrovec, Kysáč, Padinu, Kovačicu, Kulpín, alebo aj na http: www.ecavyu.com alebo http://hlasludu.com/ .. a niečo najdete. O Slovákoch v Rumunsku a v Maďarsku úmyselne som nepodal nič. Viem o nich, poznám ich aj osobne, ale Email adresu buď nema, alebo sa zdráham dodať. Aby ich Slovač spoznala, predsa záleží len na nich. Hádam sa ohlásia.

Pozdravujem................................................ J.Kulík.

*****