Hajdúch
Ozbrojený úradný, alebo panský sluha v bývalom Uhorsku, dráb, strážnik; druh uhorských žoldnierov v XVI. a XVII. st. Čes. hajduk, hejduk. Poľ. slovín. srbh. bul. ukr. hajduk. V poľ. a ukr. sa pod hajduk chápe aj valašský (zbojnícky) tanec. Všetko z maď. plurálu hajdú = žoldnier pre hraničnú službu, pešiak, súdny sluha, dráb. (Šmilauer) Slovo sa dostalo i nemčiny, ako Haiduke, Heiduke. V srbh. jazyku slovo má význam hlavne ozbrojeného gerilského bojovníka proti Turkom počas tureckého panstva v týchto priestoroch. Z rovnakého prameňa je i tur. haydut = lúpežník, bandit, kradľoš. Odtialto máme hajduchovať, hajdúsiť / hajdúšiť = potulovať sa, potĺkať sa, márniť čas. Hájiť Chrániť, brániť, strážiť, obhajovať, zastávať sa. Viď Háj, Hať. -hájiť (za-) Otvoriť, začať schôdzu, zhromaždenie, slávnosť, činnosť. Vypožičané z češtiny, kde je zahájiti, poľ. zagaić a údajne tu ide o pôvodne nemecké hegen = ohradiť, pestovať, chrániť. Porovnaj aj Hajnal. Hajka Nár. expr. (vo Vojvodine). Hon, naháňanie, lov s honelníkmi; rázia. Srbh. hajka = r/v, sans. hánati, RV hanti = udierať, zabíjať, čiže stojí tesne vedľa hnať, honiť (k vôli uloveniu, zabitiu, získaniu potravy). Hajla Nár. expr. Kurva, prostitútka. V SSJ nie je, ale na Dolnej zemi je bežné. Dostali sme ho buď od Srbov, alebo Turkov, avšak tu ide o pôvodne arabské slovo fa`ila = r/v. V tejto podobe je zastúpené aj v peržskom jazyku. Hajnal Nár. V jednotlivých osadách kde bol väčší maďarský vplyv, ešte vždy živé slovo s významom deň po svadbe ísť po domoch a budiť svadobníkov so spevom a hudbou, kde častou atrakciou býva "drdák". Poľ. hejnal je obdobný "budíček" hraný z kostolnej veže, ranné zvonenie, na "otváranie dňa". Všetko z maď. hajnal = svitanie, brieždenie, úsvit. Občas sa možno stretnúť i so ženským osobným menom Hajnalka, ktoré vo voľnom preklade by sa rovnalo našej Zore. Maď zornička (hviezda) = hajnalcsillag. *Etymológiu maď. hajnal nepoznám. Domnievam sa, že bude mať nejaký súvis so slovom zahájiť = otvoriť. Hajno Kniž. zast. kŕdel, množstvo, zástup. Súvisí s hájiť, strážiť, ochraňovať. Čes. hejno = r/v. Viď Háj. Hajov : Nár. čln, väčší čln, loď(ka). Prevzaté z maď. hajó = loď. Pod hajov ľud skorej chápe vlečnú loď, vlečniaka, bárku, šlep, ako loď všeobecne. (V slovenskom krajčírskom slangu šlep = vlečka, kým v námorníckom slangu šlep = vlečný čln.) Toto slovo tesne súvisí so sans. kśepa = posielať, z čoho v následných jazykoch Indie sa význam posúva aj na loď, loďku, čln, lodný tovar a v jazyku bengali vzniká kheya (cheja) = kompa, prievozný čln. Viď Ahoj. Možný je však aj súvis so slovom Ahoj. V súčasnosti sa to chápe ako pozdrav, hlavne námorníkov, športovcov a študentov a k nám sa dostalo cestou českého ahoj, ale aj čeština si to prevzala z dolnonem. Podľa ox.et.slovníka, ang. ahoy predstavuje spojenie slov ah+hoy, ktoré má funkciu upútania pozornosti cestujúcich na inej lodi: Ship ahoy. Podľa doterajších bádaní, tu je súvis s holandským hoei, čo je vlastne len variantou slov hoede, heude = malé plavidlo, hajóv, malá loďka. O týchto slovách môžeme predpokladať, že súvisia s vývojom v sanskrite. Kśepa > kheya. Hajšovka(ť) Hajda, hojda, hojdačka, kolísať atď. V príbuzenstve bude i nem. Hitsche = hojdačka, hin. hindol = hojdačka, hajšovka, hindola, handola = hojdačka, hajšovka, kolíska, kde máme sans. koreň hind = hýbať, pohybovať, z čoho vzniklo hindola = kolísať, hojdať, kolíska. Viď Hojdať, Gondola. Hajtman Náčelník, veliteľ ozbrojenej jednotky, vodca, strážca. Čes. hl. hejtman, poľ. hetman, rus. getman, ukr. ataman. Všetko prevzaté z češtiny, kde malo podoby haj(p)tman, hajpman, hýtman, hútman... Čeština si slovo vypožičala z nem. hau(p)tman > haj(p)tman, ktoré predstavuje kombináciu slov Haupt + Mann = hlavný, predný muž, veliteľ, predák. (Čes.et.slov.) Hák Kvačka, predmet s ohnutým koncom slúžiaci na vešanie, zachytávanie, pripevňovanie niečoho. Hák, háčik, ako slovo pre niečo ohnuté, patrí ku "základným" slovám indoeurópštiny. Zo základnéj podoby vyvinuli sa nám slová ako kvačka, uhol, hánka, srbh. kvaka, kuka, okuka, rus. kp?k, ukr. kígoť, ba aj krivé, zákruta a celý rad iných. Všetko závisí len od toho, koľko mienime ísť do minulosti, ku koreňu jednotlivých slov s významom niečoho ohnutého, prehnutého, vyčnievajúceho, s hrbolom atď. atď. Všetky et. slovníky sa zhodujú, že hák sme si prevzali zo str.h.n. hake(n). Nevykľučuje sa možnosť, že praslov. kvaka = hák nepodľahla vplyvu germ. jazykov, lebo si stoja celkom blízko a to ako fonetický, tak aj významovo. Hák sa vyskytuje ako u nás, tak aj v češtine, poľ. hak, ukr. rus. belorus. gak, avšak chýba medzi južnými Slovanmi. Tam je kuka, kvaka, okuka. V ger. jazykoch toto slovo nachádzame, ako st.h.n. hako, nem. haken, ang. hook, str.d.n. a str.hol. hok, hol. hoek, kde má aj význam uhla, výbežku pevniny do mora, kým hol. haak = hák. Všetko je v príbuznosti s ruským коготь = pazúr, či praslov. kvaka a sans. anká- = hák, bedra, ohnutá čiara, znak, značka. Odtialto máme haklica, hákliť sa, háklivý, hákovať, hačkovať atď.Haky - baky
Ťažko čitatelné písmo, čmáranica, čarbanica. Vzniklo spojením hák(y) = kvačky + baky = bakoľa , viď Bakaný.
... pokračovanie nasleduje...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára