Hus

 Africká: nepochádza z Afriky, ale z Číny. Je to pomerne veľký vták s celou škálou hnedého prifarbenia. Dopestovalo sa ho domestikovaním ázijskej odrody labute. U nás sme túto odrodu zvykli nazývať „japónske“, vlastne tak sme nazývali už len ich skrížené potomstvo. Do Európy sa dostala priamo, cestou námorných výprav a nepriamo, postupne, cestou Ruska, kde sa na ceste hodne vykrižovala.  Čínska: Sú hodne menšie od svojich rodákov, „Africkej“ husy, i keď zdieľajú rovnaký pôvod. Je to inteligentný vták, pokojný a najmä dobrý strážca, takže sa ich hodne využíva pri strážení skladov liehovín, hlavne whiskey. Na stôl sa nehodí, ale keď sa skríži s druhom Embden, nadobudne výborné vlastnosti aj ako mäsová odroda. Práve túto odrodu poznáme ako „japónky“.  Embden: Asi najčastejší druh na našich dvoroch, ale aj veľmi zriedkavý vo svojej čistej podobe. Tento druh vznikol v Nemecku a predstavuje vôbec najväčšiu hus vo svete. Je biela, vzpriamená, aristokratického vzhľadu, odolná, rýchle rastie a vraj je to jediná hus čo má modré oči. Negatívnu stránku má len jednu. Všade chce rozkazovať a v čase párenia sa, gunár vie byť aj agresívny. Túto ich vlastnosť dobre poznali všetky deti. Nejedno gunár aj poštípal. Embden je vynikajúci vták na stôl. Aby sa mu kvalita ešte viacej zlepšila, najčastejšie sa ho kríži s francúzskym druhom Toulouse.   Pilgrimka: U nás tento druh asi nejestvuje. V U.S.A. je celkom bežný, lebo si ho tam priviezli hneď na prvej lodi, na Mayflower. Pôvod im je v Anglicku. Rozlíšiť pohlavie je celkom ľahko. Gunár je biely, kým húska je hnedá, s bielym krkom a hlavou. Pilgrimky sú menšie, ale ešte vždy sa hodia aj na stôl.  Pomeránky: Pestrá húska, strednej veľkosti, ktorú dopestovali v Nemecku, skrížením bielej a čiernej husy. V XIX. st. bola hodne rozšírená po celej Európe, ale dnes ich už skoro nieto. Hlava a krk sú im čierne, telo biele, ale na chrbte majú čierne „sedlo“ a aj stehná sú im čierne.  Rímska: Tento druh spomínajú už aj antické dejiny, kde údajne v roku 350. p.n.l. ich ostražitosť, gáganie, zachránilo Rím. Je to menšia „nabitá“ húska, rýchlo rastie a z toho, aj rentabílna. Rozličným krížením, Američanom sa podarilo dať im aj chochol, čapicu. Na našich dvoroch nebola celkom neznáma.  Sebastopolka: Zaujímavý vták, lebo táto hus strednej veľkosti sa skorej považuje za okrasného, ako užitkového. Perie má biele, ale okrem hlavy a krku, je to „roztrasené“, či vypadá, ako neupravená, kučeravá. Známa je aj pod svojim paralelným menom, Dunajská kučeravá hus.

 Toulouse / Tulúzka: Franzúsky druh, ktorý sa pestuje hlavne pre ich vynikajúce mäso. Práve z tohoto druhu Francúzi vyrábajú svoje svetoznáme husacie pečeňové paštety. Jestvujú dva druhy. Bežný, komerčný druh, strednej veľkosti a veľká, masívna hus, ktorú sa pestuje hlavne pre hydinárske výstavy. Hodia sa najmä na „pchanie“ (štopkanie). Zafarbenie majú prevažne sivohnedé. Keď sa skrížia s druhom Embden, aj z komerčného druhu sa stáva veľký vták a kvalita mäsa sa nezníži.

............................................................píše Ján Kulík