Z vaších dotazov vidíme, že niekoho veľmi zaujíma, odkiaľ a kedy Európa dostala čokoládu. Odpoveď je jednoduchá. Domovom kakaovníka, z čoho sa robí aj čokoláda, je oblasť Strednej a Južnej Ameriky.
Prvé zrnká kakaovníka do Španielska priviezol už Kolumbus, keď sa vracal zo svojej štvrtej cesty. Bolo to v roku 1502.
Španielski conquistadori, ktorí do Mexika prišli v roku 1519. s čokoládovým nápojom sa spoznali cestou kuchyne Aztekov. Týto, na prípravu čokoládového nápoja používali zrnká kakaovníka, ktoré sušili na slnku (asi fermentované vo svojom prírodnom obale). Keď vybrali osušené zrnká, tieto potom v hlinenom hrnci pripražili, zomleli, pridali tam trochu vanilky, trochu ďalších aromatických byliniek a niekedy, aby mali jemnejšiu chuť, pridali tam aj zomleté kukuričné zrnká. Toto čokoládové "cesto", pastu vybrali, rozšírili, natreli na listy a nechali pod stromom, aby sa masa vysušila. Takúto čokoládu, v tvrdom stave však nekonzumovali. Zo "suchárov" si odlamovali kúsky, ktoré zamiešali do horúcej vody, šľahali masu kým nedostali jemnú penu a túto pili. Nazvali to "xocoatl" (chokoatl), čo v jazyku Indiánov plemena Nahuatl znamená "trpká voda".
Pre Európanov, rozumej Španielov, španielsky kráľovský dvor, toto bolo naozaj trpké, nuž do zmesy si primiešali aj cukor. Vynikajúci nápoj, lenže Španieli si recept chránili. Skoro 100 rokov, nikto ho nedostal, avšak v 1606. roku, nejak sa ho zmohli aj Taliani a už sa to začalo. Medzičasom, aj španielska princezná Mária Theresa sa vydala za francúzskeho Louisa XIV. (1660) a bez ""xocoatl" nemohla. Receptu sa zmohli aj Francúzi a netrvalo dlho, aby nejaký Francúz neotvoril svoj čokoládový obchod aj v Londýne (1657). Predával "pevnú" čokoládu a ľudia si nápoj z nej robili doma. Teraz už vzalo len "chvíľu" a čokoládové "reštaurácie" rastú, ako huby po daždi. Po celej Európe. V 1765. roku, čokoláda zase prekračuje oceán a "tvrdý koláč" sa začína robiť aj v amerických kolóniach, v Massachusetts.
V 1828.r. určitý pán C.J. van Houten, z Holandska patentuje spôsob výroby "čokoládového prášku" a v 1847. roku, anglícka kompánia "Fray & Sons" do "byproduct" (vedľajší výrobok) získaný stláčaním, lisovaním zrniek pridávajú cukor a alkohol a vzniká konzumná pevná jedlá čokoláda. V 1876. Švajčiar Daniel Peter pridáva tam aj mlieko (v prachu) a dostávame "mliečnu" čokoládu.
Kakaovník, ako rastlina, dostáva aj svoje úradné vedecké (latinské) pomenovanie, s významom "božské jedlo". Materskou oblasťou kakaovníka sú nižšie položené doliny rieky Orinoco (Amazonia), avšak dnes sa pestuje aj v Afrike, Ázii, Austrálii, konečne všade, kde je vyhovujúce podnebie, teplo a dostatok vlahy.
V súčasnosti, najväčší konzumenti čokolády sú vraj ženy. Obľúbili si ju. Údajne, čokoláda je vynikajúca náhrada sexu. Američanky sa vyjadrili, že na deň Sv. Valentína väčšmi ich poteší krabica čokolády, ako kytica kvetov.
* Dáta sú prevzaté z "Ecyclopaedia Britannica Inc."
....................................píše Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára