Etymologický slovník Jána Kulíka ( H 2.),

Haj, háj Cit. 1/Vyjadruje radosť, spokojnosť 2/ Nesúhlas s niečím, odpor, 3/ prekvapenie, 4/ poháňanie:hajde, hybaj (haj, husičky,haj...) V prípadoch 1,2,3 asi máme adaptáciu slova hej (viď), kým v prípade 4 máme skrátenú podobu slova hajde (viď). Háj Hôrka, lesík. Čes. hl. háj, poľ. dl. gaj, rus. ukr. belorus. srbh. slovín. gaj. Hmlisté. Rad etymológov sa snažil vysvetliť jeho pôvod, každý z iného uhla, ale ani jedno vysvetlenie nepostačuje, ba čo viacej, rozchádzajú sa.  Machek v slove háj vidí posvätné miesto (v lese), kam bol vstup zakázaný, mimo doby povolenej kultom. Bolo to miesto nejakého azýlu. V ďalšom rozbore ho stavia ku sans. gáyati = spievať, gayana = spevák, básnik, ba údajne súvis by bol aj so spevom vtáčkov. (Machek, Holub – Kopečný) S týmto predpokladom nesúhlasia mnohí, väčšína etymológov. Popiera to aj Vasmer v ruskom et. slovníku a popiera to aj ukrajinský et. slovník.  Vasmer a Bruckner sa zhodujú, že háj bude súvisieť s hať (viď Hať), v zmysle miesta, cez ktoré možno prejsť. Zároveň sa tu popiera aj súvis s nem. Gehege = ohrada, ako to navrhuje Brandt. Bol tu aj návrh o mongolskom pôvode. (Slawski.)  V ukrajinskom et. slovníku , na podklade Miklosicha a Brucknera, háj, gaj sa vidí ako slovo, ktoré vyšlo z praslov. gajь = ako v srbh. gajiti, gojiti = pestovať, vyrastať, tlstnúť a pod. a nie z praslov. gatь, gajiti = kričať, hlas.   Domnievam sa, že Ukrajinci to zatiaľ najlepšie postavili. Háj, hájiť bude súvisieť s gajiti = pestovať, ošetrovať, lebo sa o háj, ako porast stromovia, dozeralo, chránilo sa ho, pestovalo sa ho a tu, v háji, akoby v nejakom azyle, nie len flóra, ale aj fauna sa chránila, ošetrovala a o zdravie háju sa starali hájnici.  Túto domnienku podporuje aj sans. jáhati = nechať, zabudnúť, ktoré v RV nadobúda význam aj odložiť, nechať stranou, kde máme sans. koreň ha = nechať, zanechať a ie. kor. ghe(i)-.  *Ako poznámku v českom et. slovníku (Machek) najdeme, že „Dosavadní domněnky nevyhovují“. Bude tu asi súvis s ei. koreňom guei- , ktorý je reprezentovaný v slove žiť, byť živý, lebo ten porast, háj sa ponechal žiť. Nesekalo, nerúbalo sa ho. Celkove, toto slovo je potrebné dôkladnejšie preskúmať. Komparovať ho s nem. hegen, sans. jiv = živé, ha = opustiť, zanechať, zriecť sa, chet. huiš = žiť, hilan = dvor atď. Možno i súvis s ang. grove = háj a i nem. Hain = háj.   Odtialto máme hájnik, hájovňa, obhajovať, zahájiť v zmysle zatarasiť, zabrániť, nedovoliť prístup, uhájiť atď. Sem však nemožno zaradiť aj zahájiť, slovo ktorým sa vyjadruje akcia otvorenie, začatia napr. zasadnutia, zhromaždenia, slávnosti a pod. Viď -hájiť (za-), Hať. Hajať Detské fam. Spať, spinkať. Hajaj, buvaj... Čes. hajat, dl. hajcać. Podľa čes.et.slov. tu ide o slovný útvar mamičiek, ktorý je bez etymológie. Možný je však súvis s tur. hayat = život, žiť, ktoré si mamičky adaptovali, keď v „neistých“ časoch, počas tureckých vpádov, svojím deťom priali, aby prežili aj túto noc v pokoji, alebo bude súvis s hajdať, hajda = hojdať, kolísať, kolíska? Viď Hajšovka(ť). Hajckať (hajskať) Expr. vulg. Ľud. Utierať si zadok šmíkaním, hladením sa po tráve. Obyčajne vidieť, ako sa pes hajcká. V SSJ ho nieto. Čes. hajcat, hejcat = hladiť, pohladiť. Hýčkati = láskať. Údajne tu ide o slovný útvar pestuniek detí a adaptáciu nem. Heiz- = teplo, teplosť. Pestúnky hladkaním ukazovali lásku, teplo ku deťom a v ľude sa to poplietlo. (Machek)  S týmto súvisí aj ľud. expr. zhajcnúť sa = skĺznuť, šmiknúť sa, vyhajcnúť sa = vykĺznuť, šmiknúť sa, hajcnúť zaucho = „šmiknúť“ zaucho, hajzeľ = záchod.  Hajdákať Mrhať, márniť čas a i peniaze. Čes. hajdati = túlať sa, chodiť, nedbale žiť, nárečove i hajdák, hajdala = tulák, nedbalec, lajdák, poľ. hajtować = mrhať, rus. (u)chajdákať = utratiť, premárniť. Celkove toto je hmlisté slovo. Väčšina autorov ho dáva do súvisu so slovom hajde, avšak jednotlivé tvary navádzajú, že tu ide o súvis so slovom hajdúch, hajdúk (viď), lebo títo pánski sluhovia sa do dejín zapísali lumpovačkami a hýrením. (Čes. a rus. et. slovník)  Odtialto máme prehajdákať, rozhajdákať a pod. Viď Hajdúch. Hajdamák Účastník ukrajinského povstania proti Poliakov v XVIII. st. a počas občianskej vojny v Rusku (1917 – 1919) člen vojsk kontrarevolučnej Ústrednej ukrajinskej rady. V poľskom jazyku sa slovo posunulo na hanebný termín pod ktorým sa chápe ukrajinský zbojník, lupič. Východiskom je tur. hajdamak = lupič. Viď Hajdúch. Hajdať Hojdať.  Hajde Neraz aj hajdy, hajda. Cit. Vyjadruje sa ním poháňanie, pobádanie na niečo, do niečoho. Paralelné mu je poď, poďme. Čes. hajdy, hejda, poľ. hajdy, hajda, hejda, ukr. hajda, gajda, rus. hajdá, aidá, srbh. hajde, aide, slovín. hajdi, bul. chajde, nem. heidi, heda, maď. hajde, hejd, rum. hai, (h)aida, aide, tur. haydi, hadi, haydä, hajdá, tatar. aida, äidä. Podľa rus.et.slov. (spomína sa rad autorov) ide tu o výpožičku z tatarského jazyka. V čes.et.slov. podľa výkladu J.Janka, tu vraj ide o slovo vyjadrujúce výraz prudkej radosti, alebo pobádaniu na prudký, rýchly pohyb, čo predstavuje „výraz všeobecne ľudský, alebo aspoň v priestore juhovýchodnej Europy a príľahlého ázijského územia“. Zakončenie na –y sa šírilo z českého územia, -e z tureckého a –a z poľského. Nem. heidipritsch je asi z čes. hajdy pryč.  Douglas Q. Adams v „Dictionary of Tocharian B“ (str. 6o,61), pri rozbore toch.B „i-„ = ísť, cestovať, putovať, nepriamo sa dotkýna i tohoto slova, hajde. Hlavne pri rozbore protoindoeurópskeho slova pre ísť, *hidhi, hite, hiyeh. Komparuje toto s bežnými rozličnými ie. jazykovými útvarmi na vyjadrenie akcie ísť. (Viď Ísť.) Zaujímavé sú najmä jeho príklady z arménskeho jaz. ijanem = šplhať sa, grécke oíkhetai,( eíkhetai) = odchádza, ide ďalej a lit. eigá = smer, cesta, kurz, chod, dráha, trať.  Keď prihliadneme na slovanské jъdu, nem. gehen, vôbec ger. *ghe(i) a sans. yáhati, všade máme význam ísť, vynára sa nám konekcia medzi hajde a ísť, čiže nejadná sa tu o žiadnu výpožičku z tatarského, tureckého atď. jazyka, ale slovo je jasne indoeurópske a vypožičali si ho iní. // Viď Hijó. ............................píše Ján Kulík