10 decembra 2009

Etymologický slovník, Jiu-jitsu -Jutro

JKulikKravata…autor Ján Kulík

Jiu-jitsu

Výsl. Džiudžicu, japonský spôsob sebaobrany. Dostali sme ho cestou ang. jiu-jitsu, ktoré je variantou pôvodného ju-jitsu, jutsu. Jap. ju = jemne + jutsu = veda.

Jockey

Dostihový jazdec z povolania. Prevzaté z ang. jockey = r/v. Jockey pôvodne znamenalo domácku podobu mena Jock, ktoré je variantou mena Jack a toto sa skorej vzťahuje na John, ako na James (Jaques). Podoba Jock sa už chápe aj ako „z ľudu, ľudový, medzi ľudom populárny“, šuhaj, z čoho sa význam posunul aj na už zastaralé obchodník s koňmi, no zotrvalo v zmysle jazdec, hlavne profesionálny jazdec na dostihoch.

Jód

Nekovový halový prvok, ktorý vydáva fialový výpar. Fr. iode, na podklade gr. iódes / ιόδης = fialovo sfarbené. Kor. ion / ιον ´fialové.

Jódlovať

Spievať tak, že sa rýchlo preskakuje z prsného hlasu do falzeta – obvyklé najmä v Tirolsku. Prevzaté z nem. jodeln. Viď Jubileum.

Joga

Indický ortodoxný filozofický systém; sústava telesných cvičení. Pôvodný význam spojenie sa, únia s univerzálnych duchom. Hind. – sans. yóga- = únia, zväz, spojenie sa.

Jogurt

Druh mliečného výrobku. Tur. yogurt = r/v.

Joch

Plošná miera, jutro. Viď Jutro.

Joule

Jednotka práce. Pomenovanie podľa anglického fyzika James Prescott Joule.

Jovi

V staršej literatúre, hlavne z obdobia antiky, pod týmto menom stretneme boha Jupitera. Jove = Jupiter. Lat. Jov-, vychádza z Jovis, ktoré klasická latina musela komparovať s pater = otec, Juppiter, vzťahujúce sa na sans. dyaús pitá = nebeský otec.

Jubileum

Výročie nejakej udalosti. Pôvod slova siaha k Židom, 3M 25 (Mojžišova / Leviticus): “…Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, nech krajina zachová slávnostný odpočinok Hospodinu…odpočívaj sedem rokov… sedemkrát sedem rokov a čas siedmich rokov ti vydá štyridsaťdeväť rokov… v deň zmiernienia daj trúbiť na rohu po celej svojej krajine…” Tento sviatok “zmiernienia”, medzi Židmi sa koná každých 50 rokov.

Kresť.lat. jubilaeus (medzi kresťanskými pisármi po čase splýva s “drsným” jubilare = volať, kričať, haló / východiskom je predsa len jubileum). Kresť.gr. iobelailos, ióbelos, na podklade heb. yobhel = jubileum, pôvodne baran, lebo sa sviatok zahlášal trúbením na rohoch z barana.

Odtialto máme jubilovať, jubilant, jubilárny a pod.

Judikatúra

Pravosúdie, súdnictvo, súdna prax. Str.lat. judicatura, z judicare, lat. iudico = rozsúď, rozhodni, rieš, vyrieš, uváž, vyhlás. Viď Justícia.

Judo

Novšie pomenovanie pre jiu-jitsu. (viď.)

Juh

Jedna zo svetových strán. Všeslovanské. Čes. jih, slovín. srbch. jug, rus. jug, staroruský ugъ, ukr. juh, staroslov. jugъ s významom juh, južný vietor. V srbch. jugo = teplý južný vietor, ba u všetkých Slovanov najdeme, že juh, južné sa vzťahuje ako na teplý vietor, tak aj na niečo teplé vôbec a preto rad etymológov je mienky, že prvotný význam tohoto slova bol južný vietor. Určite chybná mienka. Južný vietor bude len sekundárny. Juh / jug v príbuzenstve má gr. aúgé / αύγή = žiara, žiarenie, lúč, (atribúty slnka, ohňa, čiže tepla) αύγάζω = svietiť, osvietiť, sans. jhala = teplo ktoré vydáva slnko (s týmto súvisí aj žiara), jhasa = slnečné teplo, jhala = horké, pálivé (ako paprika), a rad podobných. Všetky vyjadrujú slnko, teplo, páľavu, ba aj fatamorgánu, miráž, žiarenie atď. Možno je tu sívis aj s alb. agój = svietiť, agume = ranná žiara, zora, svit (ak tu ale nefiguruje príbuzenstvo s ohňom). Juh teda bude svetová strana, odkiaľ nám dochádza viacej tepla, svetla, kde je páľava, žiara a pod. S týmito sans. kor. súvisí aj peržské još, ktorého východiskom bude av. (Zend) yukliš, formované na yuz a význam mu je: teplo, vriatie, kypenie, horúce city a pod.

Časť etymológov vidí aj súvis s lat. augeo = rásť, zväčšovať sa, v ktorom prípade už do úvahy dochádza aj sans. ójas = sila, moc, vitalita. Väčšia časť vedcov však túto mienku popiera. Nevidí tu žiadny súvis s juhom.

Juhás

Pastier oviec, valach. Pokladá sa za prevzaté z maď. juhász = r/v, kde juh = ovca. Etymológiu tohoto maď. slova nepoznám, ale sa mi toto juh až príliš zanáša na germanský termín pre ovcu. Ang. Ewe (čítaj ) = ovca, jahnica, v pl. ewes (čítaj jús) = ovce. Hol. ooi, st.h.n. ou(wi), nem. aue, germanské *awi-, reprezentované ie. *owi-, ktoré je zastúpené v lat. ovis, v gr. ό(F)is , όις, οίός, lit. avis, slovanské ovca, sans. ávi- = ovca.

Jucha

Starý slovanský termín pre polievku. U nás súčasne znamená kapustnica, polievka, zakalený nápoj, šťava vytekajúca z hnoja, hnojovka. V každodennom bežnom používaní v zmysle polievky, zachovalo sa medi Chorvatmi, juha, ako aj čiastočne v rus. juchá, uchá = polievka z rýb. Čes. jícha = r/v a v podobe jíška= zápražka, staročes. jušel = hustý odvar z liečivých bylín, alebo výživná kašovitá zmes pre chorého. Praslov. jucha, v príbuzenstve má lit. juše = rybia polievka, várivo, staroprus. iuse = polievka s mäsom, lat. ius = hustá polievka, omáčka, zeleninová šťava, gr. zúme / ζύμη = kvas, toch.B yus = polievka (prevzaté cestou budistického sanskritu yusa), ako aj ang. juice = šťava, džúz, ktorého pôvod je však v st.fr. jus (prevzaté z latiny). V str.h.n. juche je prebrané od Slovanov a tu ešte vždy znamenalo juchu, polievku, ale v súč. nem. Jauche sa už úplne posunulo na hnojovku.

Východiskom je ie. kor. *jeu- = miešať, kam prislúcha aj sans. yusa = jucha, polievka, hustá polievka (v podobe guláša). Rovnaký význam má aj v jazyku pali, v prakrite, v ašoka, hindu atď. Z Indie sa slovo dostalo aj do tochárskeho, ako yuś = polievka. Ako sans. koreň tu máme yu = zmiešať, vymiešať, spojiť, ktorý v preširenejšej podobe je yuj, yut = pospájať.

Viď Džús.

Juchta

Druh mäkkej nepremokavej kože na obuv. Čes. juchta, poľ. jucht(a), prevzaté z nem. Juchten = r/v a toto z rus. juchť, jufť. Do ruštiny sa slovo dostalo asi cestou tureckého a medzi Turkomanov preniklo z novoperžského juft = pár, av. yuchta = r/v a toto je asi z toho, že takéto kože garbiari lúhovali v pároch, alebo ak sa uváži súvis so sans. yugala = pár, dvojica, tak sa význam môže posunúť i na kožu z dvojčat a asi to bude pravým východiskom.

Juka

Cudzokrajná, exotická okrasná kernatá, až stromovitá rastlina. Domovom sú jej amrické kontinenty. Medzinárodné. Ang. yucca, vychádza z nejakého jazyka Indiánov v Karibskom mori.

Júl

Siedmi mesiac v roku. Lat. Julius, preto tak nazvaný, lebo v tomto mesiaci sa narodil Caius Julius Caesar. Skorej premenovania (čo sa stalo len po smrti Caesara), Rimania tento mesiac nazývali Quin(c)tilis, čiže po rade tam bol piatym mesiacom.

Jumbo

Čítaj Džambo. Prevzaté z angličtny a pod ním sa chápe veľké lietadlo na prepravu cestujúcich, hlavne značky Boing. Jumbo v angličtine znamená veľký, silný nemotorný človek, alebo zviera, z čoho pod jumbo sa obyčejne chápe aj slona. Jumbo bude asi druhý element z mumbo – jumbo (mambo – džambo), grotesktný idol, socha, predmet ktorý bol predmetom zbožňovania afrických černochov; prenesene aj objekt primitívneho nezrozumitelného, nejasného uctievania, zbožňovania. Pôvod slova neznámy.

Jún

Šiesty mesiav v roku. Lat. Junius, kratšia verzia podoby Junonius, mesiac zasvätený bohyni Juno.

Junák

Mladý urastený muž, mládenec, chrabrý urastený muž, hrdina, bohatier. Základ je junný = junácky, mladý. Čes. juný, junák, rus. júnyj atď. Všeslovanské s významom mladý, hrdinský, plný sily a pod. ale v podobe junec, junac, juniec znamená aj mladého býčka. Staroslov. praslov. junъ, junьcъ v príbuznosti má lit. jáunas = mladý, lot. jauns = r/v, lit. jaunikis = mladoženích, lat. iuvenis = mladý, iuventa = mladosť, iuventus = mladosť, mládež, iuvencus = junec, mladý býček, ang. young = mladý, hol. jong, st.h.n. junc, nem. jung, gót. juggs = mladý, wel. ieuanc, staroír. oac = mladý,toch.B yoniye = chlpy v oblasti pohlavných orgánov, ktoré sa zjavujú v puberte, ie. *juwnkós, sans. yúvan, yuvana = mladý, hin. juwan = r/v, av. yavan- = r/v.

Odtialto máme junač, junec, junoch, junoš a pod.

Junec

Mladý vôl, junčovina = mlad´´y hovädzí dobytok, junčiar = pastier juncov. Viď Junák.

Junior

Mladší, dorastenec. Lat. iunior = mladší, relatívne mladší. Viď Junák.

Junk

Výsl. džank, džunka = čínska, alebo japónska pobrežná plachetnica. Viď Džunka.

Junker

V bývalom Prusku, polofeudálny statkár, v cárskom Rusku chovanec, odchovanec dôstojníckej školy. Nemecký pôvod, kde sa termín vzťahoval na nemeckého mladého šľachtica, hlavne konzervatívne a spiatočnícky naladeného.

Junoš

Mladík, junák. Viď Junák.

Jupiter

V starorímskej mytológii najvyšší boh, vládca neba a hromu, ochranca rímskeho štátu; jedna z planét. V staršej lat. podobe aj Iubiter. (Viď Jovi.)

Podľa mytologických údajov, Jupiter vzniklo spojením lat. iuvenis, iuvans = mladý + pater = otec. (J. Lempriére.) Viď Junák.

Jupka

Krátky priliehavý ľahký ženský kabátik, obyčajne súčiastka ľudového odevu. Čes. ukr. jupka, poľ. jupa, jupka, hl. jupa, slovín. jopa. Všade rovnaký význam. Prevzaté cestou str.h.n. juppe, joppe. Do nemčiny prišlo z románskych jazykov, fr. jupe, tal. giuppa... Posledným prameňom je arabské al-gubbah, -gobbah = spodný bavlnený odev. (Machek)

Jura

Druhý útvar druhohôr. Termín vznikol na podklade názvu hôr Jura vo Francúzsku, ktorých vznik siaha do mezozoikumu.

Jurisdikcia

Súdna právomoc, súdnictvo. Pôvod v lat. iuris + dictio. Ius, iuris = právo, zákon, spravodlivosť, pravota, dictio = hovorenie, hovor. Viď Dikcia, Diktát.

S predponou jur- máme celý rad slov, ako napr. jurásor, jurát, juridický, jurisprudencia, jurista, juristika, juror, jury (žüri) atď.

Jurta

Stanové obydlie u niektorých kočových ázijských národov. Slovo sme dostali najskôr cestou ruského jurt = oblasť, krajina, starorus. aj rod, rodina, vláda, prevzaté z jazyka turkomanov, kde jurt = bydlisko, obydlie, osada, čo sa v niektorých tur. jazykoch posúva aj na oblasť, krajina, gazdovstvo, národ. Podoba slova však jestvuje aj v chet. gurta, ako ohradený priestor, čo navádza, že pôvod slova bude skorej v niektorom semítskom jazyku. Viď Gurdža.

Jus

Právo, právnické štúdiá. Pôvod v lat. ius = iuris = právo, zákon, spravodlivosť, pravota atď. (viď Jurisdikcia). Odtialto máme slová, ako justícia, justifikácia, justovací, justovač atď.

Just

Hovor. Práve, akurát, zrovna. Tu ide o ľudové adaptovanie lat. iustus = správne, práve.

Juta

Vlákno z indických konopí používané na výrobu vriec. Najskôr cestou ang. jute = r/v, prevzaté z bengálskeho jhoto, jhuto.

Jutka (ujutkať)

Nár. reg. Zababúšená žena, kde tie ručníky, kabáty a pod. boli tesné (nie ľochavé). Ujutkať = zababúšiť sa do tesného obleku. Blízke ku sans. yutati = pospájať, kor. yu = spojiť, zmiešať, východisko pre slová, ako jarmo a významy dať dospolu, pospájať, opásať, stiahnúť a pod. Chet. iúkán = jarmo.

Odtialto máme zajutkaný, ujutkaný, zjutkaný (povrazom imobilizovaný) a pod.

Jutro 1°

Staré slovanské slovo pre ráno. U nás sa už s ním, v tejto podobe bežne nestretávame, ale predsa ho máme v slovách, ako zajtra (za+jutra), jutrenka = denica, zornička, jutrený = ranný, raňajší atď.

Čes. jitro, jitřenka, poľ. ukr. hl. slovín. srbch. jutro, rus. bul. útro, dl. jutšo, polab. jäutrú. Staroslov. ustro. (*Toto dalo východisko aj slovám ako ustrojiť, postroj a pod.)

Slovanské jutro, staroslov. ustro = ráno, súvisí so sans. usrá = deň, lúč, slnko, formované na usŕ- = ranné svetlo, svitanie, brieždenie, v prakrite usa-= lúč, v jazyku marathi uste = prvé ranné svetlo, ktoré všetky súvisia so sans. kor. vas = svietiť, žiariť, či jeho významovo rovnakou podobou us. Odtialto vychádzajú aj ďalšie sans. slová, ako usás = ráno, usta = páliť, spálené, vasar = brieždenie, svitanie atď.

Tiež je tu aj úzky súvis s ang. east = východ, nem. Ost = východ, germanským *austra- atď. Všade máme ie. aus-, reprezentované v lat. s aurora (staršie *ausosa), gr. (aeolický) aúos, gr. (klasický) aúrion / αύριον = zajtra (za+jutra), lit. aušra.

Spájať jutro 1° a jutro 2° bude chybné a to i vedľa toho, že tie ťažné zvieratá sa do pluha, voza zaprahovali v ranné hodiny. Tu sa „potkol“ nejeden etymológ.

Odtialto máme jutrenka, jutrený, zajtra, pozajtra atď.

Jutro

Stará plošná miera na meranie pozemkov. 1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah. Lat. iugerum.

Toto slovo sa snažili vysvetliť mnohí, ale pri každej analýze sa opierali na slovanské jutro = ráno, čiže na plochu zeme, ktorú možno obrobiť za jedno ráno, jeden deň. Machek je mienky, že skorej tu ide o slovo zo str.h.n. juchert, súč. Juchert, Jauchert, ktoré by už bolo bližšie ku lat. iugerum. Naopak. Nemci si prevzali slovanské jutro a stotožňujú ho s ránom, čo ako plošná miera preniklo do poľ. morg. Machek.

V sans. jestvuje yugala, s významom pár, dvojica, z čoho v hindu vzniká jula, jola s významom parcela pôdy pozostávajúca zo 16. „bisis“. Odtialto vzniká jatar, jutar = obrobená, kultivovaná pôda a jutna = záprah dvoch zvierat (volov a pod.) do pluha, aby sa zorala pôda. Odtialto potom vychádza aj jutan, jotan, jotar, jutar = orať, orba, oráč, ktoré zase dáva východisko aj nášmu slovu chotár.

Jutro teda bude naším domácim slovom, ktoré dalo základ aj chotáru, ale pre fonetickú blízkosť ku jutru, ránu, stalo sa nám nepriehľadné.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com