04 decembra 2009

Etymologický slovník, Je-Jež

JKulikKravata2

…autor Ján Kulík

Je

Tretia osoba jed. číslo slovesa byť, čiže jestvovať, existovať, diať sa atď. Viď Byť.

Ie. *es-, *s- *ésmi . Prvá osoba sing. Súvisí so slovenským (j)som, (j)sme, čes. jsem, jsme, srbch. jesam, jesmo atď. gót. im, gr. ειμί, sans. ásmi = som, sme.

Tretia osoba sing. Slovenské, srbch. atď. je, st.h.n. nem. gót. ist, ang. is, lat. est, gr. estí, sans. ásti = je, ie. *ésti.

Množné číslo /plurál, 3.osoba : slovenské sú, čes. jsú, srbch. jesu atď. st.h.n. sint, nem. sind, gót. sind, st.ang. sind(on), lat. sunt, gr. eisi, sans. sánti, ie. *sénti.

Jeb(ať)

Oplzlé slovo, avšak v ie. slovnej zásobe má svoje miesto a význam kopulácie, pohlavného styku, prikrytia, vchodu, východu, západu atď. Všeslovanské. V príbuznosti má sans. yahb = kopulovať, v inej forme aj jábhati = r/v , gr. οιφω = r/v, toch.B aip = prikryť, zakryť, zaslepiť, tiež toch.B yäp- = vstúpiť dnu, ale aj zapadať (slnko), k čomu by malo byť príbuzné aj gr. zéfyros / ζέφυρος = západ, západný vietor (Adams). Ako východisko by sme mohli považovať PIE yebh = zmiznúť (v), vstúpiť (do), prikryť a pod. ktoré okrem iných významov, v rade ie. jazykov, včetne aj tochárskeho a chetejského, ako základný význam má kopuláciu. Rovnako tak je aj v slovanských jazykoch.

Jed

Otrava; hnev, zlosť. Všeslovanské. Čes. jed, hl. dl. jěd, poľ. ukr. rus. bul. srbch. slovín. jad. Praslov. bolo jadъ, jad-ov-itъ.

Podľa staršej etymológie, ako koreň slova berie sa ie. *ed-= jesť (viď Jesť) a do príbuznosti sa kladie lit. edis = jedlo, pitie, staroisl. át atď. Toto by hneď podporilo aj napr. paralelné žerie ma = hnevá ma, zlostí ma.

Novšia etymológia slovanské jad, jed, dáva do súvislosti s kor. *oid- a prirovnáva ho ku gr. οιδος = opuchlina, nádor, οιδμα = opuchlina (lenže toto zároveň znamená aj vlny na vode), st.h.n. eiz, nem. nár. eiß, eiße = hnísavý nádor, dán. edder atď.

Ako nejaký kompromis, Bernecker tu vidí možnosť , že v slovanských jazykoch došlo ku splynutiu koreňov ed a oid .

Odtialto máme jedoš, jedovať, jedovatý, jedovitý, jedový a pod.

Jedáleň

Miestnosť na stravovanie, reštaurácia. Viď Jesť.

Jeden

A/ Základná číslovka; B/ rovnaký, spoločný, jediný, posledný. Všeslovanské. Čes. poľ. jeden, hl. jedyn, dl. jaden, srbch. jedan, slovín. eden, bul. edín, rus. odín, ukr. odýn. Zvláštnosťou ie. jazykov je, že tu nejestvuje spoločné slovo s významom jeden v zmysle čísla, napočitovania, ale sa to vyjadrovalo v podobe slov sám, iné, polovica (z páru) a pod. O tomto nám svedčia „fosíliá“ v rade jazykov.

Ox.et.slovník ang. one = jeden vysvetľuje: Ang. one sa vyvinulo z ger. *ainaz, podobne aj st.h.n. a nem. ein, gót. ains. Ie. koreň *oinos, s čím súvisí aj starolat. oinos, lat. unus, staroslovanské inú = iný, lit. vienas, st.ír. óen, óin = jeden, gr. (Cyprus) oi(F)os = sám, čo sa neskoršie mení v oíóthen / οιόθεν = sám, gr. οιος = sám, osamelý, len, iba, sans. éka- = jeden, ale aj tu sa prelína s významom sám, samotný, jedin(ák) a pod. až kým sa pre tieto významy nevykryštalizovalo ekaká- = sám, samotný, jedin(ák). Av. aeva-, staroperžský aiva- = jeden. (Winter, Krause, Adams...) V toch.B –aiwenta, ako druhý element v zložených slovách, nadobudlo cele opačný význam (v pluráli)a predstavuje niečo, ako skupina, spoločenstvo.

V slovanských jazykoch došlo ku trochu odlišnému vývoju. Staroslov. edinъ, jedьnъ, praslov. * edinъ, edьnъ, vzniklo z dvoch elementov a to, *ed- + *inъ, ktoré splývajú v (j)eden. Prvý element ed- vychádza z ie. zámenového základu *e- , ktorý v latine reprezentuje ecquis = je tam niekto? v nem. etwas = niečo a asi aj slovenské leda = iba, len, iba ak, len ak.´, či staroslov. eda. Menej spoľahlivé je priradiť sem aj sans. adí- = začiatok, počiatok. Druhý element predstavuje význam iný, staroslov. inъ. (Ruský, ukr. český et. slovník : Vasmer, Machek, Slawski, Černich, Schuster – Šewc, Mladenov, Skok, Bezlaj atď.)

Odtialto máme jedinák, jedine, jedinečný, jediný, jednak, jednako, jednaký, jednať, jednoducho, jednosť, jednota, jednotiť, jednotka, jednotlivý a rad ďalších.

Jediť sa

Jedovať sa, hnevať sa. Súvisí s Jed.

Jedľa

Druh ihličnatého stromu, Abies. Čes. jedle, poľ. jodla, rus. jeľ, ukr. (j)iľ, srbch. slovín. bul. jela, praslov. jedla z *edla, hl. jědla, dl. jedla, polab. jadla. Príbuzné ku lit. eglé, lot. egle, staroprus. addle, gr. éláte / έλάτη = jedľa. Hypotézu o „praeurópskom“ pôvode najdeme jedine u Macheka.

Ak sa však na jedľu podívame z uhla, že to ihličie je ako ihly, pichá, vynára sa nám iná možnosť, či vlastne pravá etymológia. Súvis s ihlou, ostrým, pichľavým. V prvom rade je tu slovo jež. (viď). Skorej sa ho vysvetľovalo na podklade ie. *eg`hio- < *eg`hi- < *eg`h- = klať, ír. giúis = jedľa, géar = ostrý, lat. elido = vyhodiť, vyhnať, vyklať von, eligo = zvoliť, vybrať, „vypichnúť“ si. Viď Ihla, Jež.

Odtialto máme jedličie, jedlina, jedľovina a pod.

Jedlo

Potrava, pokrm. Viď Jesť.

Jednota

Celistvosť. Viď Jeden.

Jeep

Džíp. Druh automobila. Viď Džíp.

Jeho

Osobné zámeno on. Viď On, Je.

Jehova

Viď Jahve.

Jej

Osobné zámeno ona.

Jeleň

Parohatý prežúvavec, Cervus elaphus. Samička jeleňa je jelenica, alebo laň. Všeslovanské. Čes. jelen, laň, poľ. jeleń, lania, rus. oléň, lan, ukr. óleň, lánja, hl. dl. jeleń, bul. elén, slovín. jelen, srbch. jelen, lane, staroslov. jelenь, praslov. *elenь tesne súvisí s *olni = laň a toto s *olsь = losь = los, Cervus alces, Alces alces. O tomto vzájomnom prelínaní sa nasvedčuje aj lit. élnis = jeleň, los, staršie elenis = r/v, lot. alnis = los, gr. élafos / έλαφος = jeleň, jelenica, laň, έλλός = mláďa jeleňa, wel.(kimr.) elain = košut(a), čiže jelenica, laň (význam bezrohý), ang. elk = los, st.h.n. elaho, nem. elch, arménsky eln = laň, chet. aliya(n)- = srnec a toch. yäl, yal, ylem = gazela. Ie. kor. *elk-, (h)el- *ol-(kis). V latine je reprezentovaný v slove alces a v gr. alke-. (Oxford, tochársky, ruský a ukr. et.slovník.)

Jelito

Jaternica, jadernica; nadávka hlúpemu, alebo tučnému človekovi. Pôvodný význam mu je hrubé, odritné črevo. Čes. poľ. jelito = r/v, hl. jelto, dl. jelito, jelto, jeluto = črevá, vnútornosti, srbch. jelito, slovín. jelita = druh klobás, čiže údenina v čreve.

Machek poznamenáva, že aj tu ide asi o „praeurópske“ slovo, ale jelito by sme mohli porovnať aj s lat. botulus = klobása, kde si u nás t a l vymenili miesta. (Mach.) Lat. botulus = klobása, plne zodpovedá ang. butt = hrubší koniec niečoho, zadok, (srbch. butine = stehná) ktoré je zastúpené v slovách s významom krátky a hrubý. V gr. by súviselo s bótrus / βότρυς = bobuľa hrozna, βοτρυδόν = podobajúci sa bobuliam hrozna.

Jelša

Druh listnatého stromu, ktorý rastie na vlhkých miestach, Alnus glutinosa. Čes. olše, poľ. olcha, olsza, hl. wólša, dl. wolša, rus. óľchá, ukr. víľcha, íľcha, srbch. joha, jelša, slovín. jelša. Praslov. *jelьcha, olьcha, ktorému v príbuzenstve bude lit. alksnis, alksnys, aliksnis, elsknis, lot. élksnis, álksnis, st.h.n. elire, erila, nem. Erle, ang. alder, lat. alnus, z *alis(a), *alis-nos.

Aj v tomto prípade, Machek tu predpokladá, že základ alis- bude mať “praeurópsky” pôvod, kým ruský a ukrajinský etymologický slovník, spoliehajúc sa na autorov Vasmer, Budziszevska, Fraenkel, Toporov, Persson, Kretschmer, Bernecker, Trautmann, Specht atď. Ie. *alis-, *elis- = jelša, vidia v súvislosti so žltým, červenkavým. Konečne vraj aj jelšové drevo je v strede červenkavé. (Viď Zlato, Žlté)

Jemný

Mäkký, poddajný, slabý... Pôvod mu je v mäkký. Viď Mäkký.

Jeremiáda

Žalostný nárek, žalostenie, na podklade biblického žalospevu, v starších prekladoch nazývaného Plač Jeremiášov, podľa proroka v Starej zmluve, Jeremiáša. Viď Bibiliu, pod Žalospevy.

Jersey

Výsl. džerzej. Druh vlnenej pletenej látky. Prevzaté z ang. Jersey = r/v, ktoré za svoj názov vďačí menu najväčšieho ostrova nachádzajúceho sa v prieplave medzi Anglickom a Francúzskom, kde túto látku vyrábali.

Jeseň

Ročné obdobie, podzim. Všeslovanské, vyjmúc lužičtiny. Čes. jeseň, poľ. jesień, rus. oseň, ukr. ósiň, srbch. slovín. jesen, bul. esen. V príbuzenstve má staroprus. assanis = jeseň, gót. asans = žatva, st.h.n. aran, arn = úroda, žatva, nem. Ernte = žatva, arm. ašun = podzim, jeseň, chet. zenn- = končiť, gr. ópóra / όπώρα = neskoré leto, včasná jeseň, ktoré je zložené z *op + osara, s významom po žatve. (Ruský et.slov.)

Odtialto máme jesenný, jesienka 1°= druh rastliny, jesienka 2°= jesenný syr a pod.

Jeseter

Veľká sladkovodná ryba (z ikier sa vyrába kaviár), Acipenser sturio. Čes. jeseter, poľ. jesiotr, srbch. jeseter, jesetra, slovín. jiesora, rus. osёtr, ukr. oséter. Temné slovo. Dáva sa do súvisu so staroprus. esketres, lit. eršketras, ale aj so st.h.n. sturio, súč. nem. Stör, či keltským esox = druh veľkej ryby. Časť autorov však odhadzuje súvis s ger. sturjan, či st.h.n. sturio, ako neprijatelné. Machekova mienka, že aj tu ide o „praeurópske“ slovo sa tiež odhadzuje, ako nedostatočne podporená. Príbuzenstvo so slovanským ostrý sa zatiaľ nepodarilo dokázať.

* Nepreskúmal sa ani súvis so slovom jeseň, v zmysle žtavy, úrody, jedla, potraviny.

Jest

Tretia osoba prít. času slovesa byť. Viď Je, Byť.

Jesť

Konzumovať potravu. Všeslovanské. Staroslov. jestъ, zriedkavo aj je. V príbuzenstve má lit. esti, est, staroprus. istai = jedlo, obed, sans. gót. itan, st.h.n. ezzan, nem. essen, ang. eat. Ie. koreň *ed- , ktorý je zastúpený v lat. edere, esca = potrava, gr. έσω, έδεσμα, έδητύς = jesť, potrava, strava , írskogálsky ith, av. asti, sans. ad = jesť, ádana = jedenie, jedlo, toch.B yesti = jedlo, obed, chet. at (et-, ud-, ata-) = jesť.

Na toto vysvetlenie slovanských etymológov, svoje výhrady majú „západní experti“, hlavne tí, čo sa zaoberajú tochárskym jazykom a germanistikou. Na vonok ho pokladajú za nesprávne, lebo nevidia, že oni zišli hlbšie ku podstati slova. Pri rozbore toch. B yesti = jedlo odvolávajú sa na PIE h-ed-to, ku ktorému kladú staropruské istai = jedlo, staré bulharské jasto = časť jedla a ku všetkému sa kladie *h-ed- = jesť.

Do súvislosti s týmto sa kladie nem. Aas = mrcina, zdochlina, mŕtve telo (zvieraťa), čo v evolúcii ľudstva svojho času aj predstavovalo potravu. Carl Darling Buck (Chicago University) pokročil ešte hlbšie a odhalil, že jedenie súvisí s mrcinou, ale v rade ie. jazykov aj s kožou, kožušinou, mäsom, čiže koreň slova nebude *ed, ale h-ed, či PIE by bolo odha, ktorému by úplne zodpovedalo aj lit. óda = koža, kožušina (ang. skin).

Odtialto máme jedlo, jedák, jedáleň, prejesť, ujedať, zajesť atď. Sem prislúcha aj obed.

Jesto

Arch. Vo funkcii je + sú. Viď Je, Byť.

Jestvovať

Byť, existovať. Prešírenejšia podoba z jesto. Viď predošlé, Je, Byť.

Jezuita

Člen jednej z reholí kat. cirkvi, založenej v XVI.st. Mod.lat. Jesuita, na podklade Jesus + ita.

Jezus, Jezu

Zakladateľ kresťanstva, Spasiteľ, Vykupiteľ, Syn Boží atď. Grécke podoby ihu(s), ihs atď. reprezentujú kresťansko latínske Iesus, Iesu = gr. Iesoús, Iesoú, všetko z neskoršej hebrejčiny, alebo z aramejského yešua, ktoré nahradilo skorejšie y`hošua, ktoré sa vysvetľuje ako Jah, Jahve, Jehova je spasiteľom. (Oxford)

Jež

Hmyzožravý cicavek s pichliačmi na tele, Erinaceus europaeus. Všeslovanské. Čes. jež, ježek, poľ. jeź, jeźyć sie, hl. jěž, jěžić so , dl. jež, ježiś se, ukr. již, jížytysja, rus. jёž, srbch. slovín. jež, ježiti se, bul. ež, ežja se. Staroslov. ježь, praslov. *ezio-, *j-ežь. Príbuzné je s lit. ežys, lot. ezis = jež, st.h.n. igil, nem. Igel = jež (jasná konekcia s ie. eg`hio, eg`hi, eg`h = klať, ihla), arm. ozni (súvis s ostna), gr. échinos / έχινος = jež. O tomto slove sa predpokladá, že jeho východiskom bude gr. έχις = vretenica, zmija, lebo sa vraj verilo, že jež žerie hadov. Tomuto by vyhovovalo aj sans. áhi- = had, zmija. Na tomto stupni by sa to aj končilo, keby tu nebola aj ďalšia príbuznosť.

Ie. *eg`hio < *eg`hi <eg`h = klať, pichať, gr. έχε-πευκής = ostré, pichľavé, bodavé, čo by sa dalo aplikovať i na uštipnutie hadom, alebo na podobu hada, či vôbec živočícha, ktorý nás upomína na niečo ostré, zaostrené, pichľavé. Potrebé je dôkladnejšie preštudovať pôvod, etymológiu názvu hada v gréckom jazyku, v sanskrite a až je tu nejaký súvis, v tom prípade sa nám hneď vyjasní aj správna etymológia ihly, uhra, užovky, jedle a pod.

*Ustrálsky ježko, vlastne len sa podobá ježkovi, ale je „marcupiálne“ zviera, príbuzné ku platypusu (vtákopysku) požiera mravcov. V hľadaní názvu pre toto zviera, siahlo sa do gréčtiny a vzniklo „novolatínske“ echidna, akože vretenica, či priamejšie požierač hadov, avšak pri volení názvu sa vedci skorej opierali o jeho vzhľad, ostré dlhé pichliače.

D.Q.Adams pri vysvetľovaní toch.B auk = had, tiež sa stretáva s podobným problémom a tu siahol po práci Júliusa Pokorného, ktorý zozbieral rad ie. slov s významom had, úhor, za ktoré sa predpokladá spoločný pôvod a tieto rozdelil do štyroch skupín, aby mal lepší prehľad a zbavil sa vzájomného kontaminovania, lebo tu ide o časté deformovanie, keďže slovo patrí do skupiny tabuistických slov.

A/ *ha(e)ngwh(i)- = had, lat. anguis = had, lit. angis = had, staroprus. angis = nejedovatý had, arm. awj = had, cirk.slov. užь = had (užovka), str.ír. esc-ung = úhor (vodný had), st.h.n. unc = had, ilírske ábeis, ékheis = r/v.

B/ *h ógwhi-, h égwhi- = had, gr. ékhis = vretenica, zmija (<predgrécke éghi-), échidna = r/v, arm. iž = vretenica, zmija, st.h.n. egala = pijavica, wel. euod = ovčia hlísta, euon = konská hlísta ( <protokeltské *egi- ), gr. ófis / όφις = had, sans. áhi- = had, av. aži- = had.

C/ *Vnghel- alebo *Vnghur- = úhor, lat. anguilla = úhor, gr. énkhelus (énchelus) = r/v, staroprus. angurgis, lit. ungurys, cirk.slov. ugulja / jegulja, protoslovanské anguri-, rus. úhor, alb. ngjalё.

D/ *h eghi- = jež, gr. ekhinos (echinos), arm. ozni (< h oghinyo-), st.h.n. igil, lit. ežys, cirk.slov. ježь.

Pri takomto rozdelení jasne vidíme, že gr. échidna = jež, za svoje meno vďačí nie tomu, akože „požierač hadov“, či proste slovu had, vretenica, ale jeho pôvod sa skrýva vo význame „ostré“, pichľavé. Na to poukazuje st.h.n. igil (súvisí s ihlou) a arm. ozni (bude súvisieť s ostnou).

Pri takomto chápaní slovanského jež, ako niečo ostré, pichľavé, zahrotené atď. stáva sa nám prehľadnou aj etymológia slov ako je ihla, ostna, jedľa, úhor, uhorka, užovka atď. ba sú tu aj také slová, ako štípať (uštipačný) a pod. v ktorých badať obďalečnú príbuznosť ku niečomu ostrému, pichľavému, či ku významu, odkiaľ vychádza aj jež.

Viď Ihla, Jedľa,Užovka, Úhor, Úhorka, Ostna, Had ...

Ježibaba

Striga, čarodejnica. Rus. bába- jagá, jagá- bába ukr. jazy-bába, na podklade staroslov. jesa = gr. μαλαχία, νόσος = choroba, slabosť, zbabelectvo; choroba, pliaga, blázonstvo, diabolstvo a pod. Zo staroslov. jesa v bul. máme ezá = muka, srbch. jeza = strach, úžas, triaška, v slovenčine (ú)žas, žasnúť, slovín. jéza = hnev, zlosť, čes. jezinka, poľ. jedza = r/v, jedzić sie = hnevať, jedovať sa.

Východiskom bude praslov. *(j)ega, jegъ, ktoré je príbuzné s lit. ingis, lot. igstu = mrzutosť, nevľúdnosť. Viď Jed.

Ježiš

Viď Jezus.

Ježiť (sa)

Viď Jež.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com