01 decembra 2009

Etymologický slovník Jať-Jazz

…autor Ján KulikResize of Resize of 2007_04090058J.Kulik

Jať

Slovenské archaické a básnické podoby sú aj jme, jmú, jmi, jatý, ktoré sa nám vyskytujú v slovách, ako dojať, pojať, zajať, ujať, prijať, sňať atď. Význam slova je chytiť, uchopiť, vziať. Staroslov. vъzati, vъzьme. Možná príbuznosť ku lit. imti, imú, émiaú = brať, lat. emo, emi, emptum = brať, kupovať.

Asi mu zodpovedá aj sans. apnóti = dosiahnuť, zaobstarať, zadovážiť, s ktorým súvisí toch.A ype, toch. B yapoy = krajina, územie, chetejské epzi = brať, berie, ujíma, alb. jap = dať, dávať, arménske unim = vlastní, má, ako aj av. apayeti = ujímať, ujať, zaujať, zadovážiť a pod. Koľko, aký a či vôbec je tu nejaký súvis so sans. yat = voľné použitie, predaj, byť k službám, zbavenie sa, odovzdanie a pod. zaslúži si hlbší výskum, lebo tu ide o odlišný koreň, z ktorého vznikli ďalšie slová s významom ako napr. námaha, úsilie a pod.

U Macheka najdeme trochu iné vysvetlenie. On tu skorej vidí príbuznosť ku pojmu pre ísť.

Jatagán

Orientálna sečná a bodná zbraň; väčší zakrívený turecký bodák. Do jazyka nám preniklo cestou tureckých vojen. Tur. jataγan = r/v. Podľa Ch.L.Lanmanna, sanskritové yathangám s významom končatina po končatine, končatina na končatine (yatha + anga) vlastne predstavuje východisko tureckého jatagán.

Jatka

Mäsiarsky obchod, mäsiareň, bitúnok a pren. expr. i hromadné vraždenie, krvipreliatia, krvavá bitka, hromadná poprava. Čes. jatka, poľ. jata, hl. jěta, hěta, všade sa toto slovo zjavuje aj vo svojom sekundárnom význame, ako stánok, búda, chata kde mäsiar predával mäso, nuž práve toto pomýlilo naších etymológov, že východisko jatky hľadali v súvislosti s búdou, stánkom, chatou.

V hindu jhatka, kratšia verzia z jhatakna = rotrhať, rozlámať, zabiť spôsobom odseknutia hlavy, zabitie zvieraťa odseknutím hlavy pre obetovanie bohom;  zabiť odseknutím, lebo len takéto mäso je zákonom povolené aj Hindom. Tesne súvisí so sans. ksad = rozsekať, ksap = zničiť, zahodiť a toto so srbch. kasapin = mäsiar, kasapiti = sekať, kasapnica = mäsiareň.

Jato

V srbch. jazyku jato = kŕdel, roj, črieda. Zatiaľ si nenašlo cestu do slovenčiny vojvodinských Slovákov, ale s týmto slovom sú v neustálom živom styku. Príbuzné mu je sans. yuthá- = kŕdel, črieda, stádo, skupina, čo sa v následných jazykoch preširuje aj na dav, zástup, húf, masa, zväzok a pod. Východiskom mu je sans. yu = spojiť, zmiešať, vymiešať.

V hindu jat = rodina, rasa, druh, rod, kmeň, kasta, trieda, príbuzenstvo, bratstvo a pod. kde východiskom je jan = rodiť, narodiť, z čoho jati = miesto určené narodením sa.

Jatra / Jaternica

Pečeň, mäsiarsky výrobok kde sa používa pečeň = jaternica, ľud. hurka. Východiskom je slovo játra = pečeň. Čes. játra, jaternice, staročeský jatrný, súč. jeterný, cirk.slov. jetro, rus. játra = vnútornosti, jatro = pečeň, srbch. slovín. jetra, poľ. jatrznica, hl. jatra, dl. jětša, polab. jótra, jotrenéica, praslov. jetro. V príbuzenstve bude sans. antrám = vnútornosti a v RV yákrt = pečeň, z čoho v následných jazykoch je: prakrit jaga, pali yaka atď. až to v peržskom má podobu jigar, baluči (iránsky) jagar = pečeň, až toto, asi cestou tureckého ciger (džiger) preniká do srbch. ako džigerica.

V slovenčine ako paralelné máme aj jadernica, jadernička, jadernicový, ktoré sa ľudovou etymológiou presunulo z vnútornosti, na jadro.

Jatriť

Dráždiť, búriť, poburovať, rozduchovať, rozpaľovať (oheň, svetlo); dráždiť, rozrývať ranu, zväčšovať alebo obnovovať utrpenie. Odtialto je jatrivý = ľahko sa zapaľujúci, rozžeravený, žeravý, dráždivý, rozrývajúci, hnísajúci, jatriaci sa. Nie mi je známe, žeby podobné slová a ich význami jestvovali aj v iných slovanských jazykoch, avšak všade sa tu stretneme s ich východiskom, čes. jatrvenicě, st.poľ. jatrew, rus. játrov, ukr. jatrívka, jatróva, bul. jatrójka, srbch. jetrva (s ktorým súvisí aj zaova = manželova setra), slovín. jetrva, cirk.slov. jatry, gen. jatrъve, praslov. *jetry. Všade je tu význam žena manželovho brata. U nás toto slovo, či jeho význam už nejestvuje, ale na podklade jatriť, jatrivý, môžeme predpokladať, že svoho času jestvovalo v podobe *jatra, jatrva. Skutočnosťou (nie výnimkou) je, že dve nové nevesty sa v dome pohádali, hádali, „podkurovali si“, rozpaľovali, rozfukovali plameň nenávisti, „zapaľovali“ domáci oheň, zväčšovali utrpenie atď.

V príbuzenstve tu bude lit. jénte, gen. jenters, jentés = r/v, lot. ietere = r/v, sanskritové yátr, yatrika = r/v, prakrit. jauya- = žena mladšieho manželovho brata. Gr. eínatéres / είνατέρες = r/v, lat. ianitrices = ženy bratov.

*Jatra, jatrva ako slová patria do veľmi starej slovnej zásoby Ie. a koncovku –ter,- tra, alebo jej podoby stretávame v rade slov, napr. mater, pater, bhrater, duhitr- = dcéra, devr = manželov brat, svásr- = setra a pod. Predstavuje asi pojem pre trpieť, spolu znášať, čo v sans. reprezentuje trp = spokojný, spokojnosť, pôžitok, užívať z niečoho, mať radosť z niečoho, lahodnosť a pod. Prvá časť slova, ja-, je-, yá- atď. predstavuje podobu slova ísť, prísť.

Jav(iť)

Úkaz, niečo čo môžeme pozorovať zmyslami, prezrádzať, ukazovať, vidieť sa, zdať sa... Jav, ako samostatné slovo je asi len v slovenčine. V iných slovanských jazykoch ho máme buď v spojení, ako postverbál, napr. čes. najevo, najevě, srbch. pojava, alebo v infinitíve, ako javiť, rus. javíť, srbch. javiti atď. Všeslovanské. Staroslov. ave, -aviti = ukázať sa, jave = zrejme.

V príbuznosti má lit. ovyje = prebudený, „vyjavený“ zo sna, ovyties = zdať sa, prisniť sa, lot. avities = hovoriť sprostosti, darebáčiť, čiže nič nečiniť, byť nečinný. V príbuznosti bude aj ang. (a)wake = zobudiť sa, zobudený, st.h.n. wahhen, nem. wachen = r/v, wachsam = budný, ostražitý. S týmto súvisí aj sans. avís = mať na očiach, na pohľade, zreteli, byť viditelné, východisko je sans. vis = byť aktívny, činný, av. avíš = r/v, avišya = verejné.

Odtialto máme slová, ako javisko, javiť, javný, najavo, najave, objav, prejav, prejaviť(zaujem o niečo) výjav, zjav, zjavenie, zjavný, vyjavený (zo sna), pojaviť sa (ukázať sa) atď.

Javor

Druh listnatého stromu. Všeslovanské. Podľa názoru Macheka, slovanské javor, spolu s nem. Ahorn (v nárečiach aj Are, Ohr, Ure, Ere, Ire atď.) a s lat. acer, aceris = javor, prevzaté je z nejakého praeurópskeho jazyka.

V ruskom et.slovníku Max von Vasmer zastáva mienku, že tu ide o slovanskú výpožičku zo st.h.n. ahorn, alebo bavorského dialektu ahor = javor a poznamenáva, že tvrdenia proti prevzatia si slova z ger.jazyka sú nedostatočne presvedčivé.

Odtialto máme javorčie, javorec, javorie, javorina a pod.

Jaz

Kniž. zastar. Hať. Pôvodne sa slovo vzťahovalo na z kolov a prútia urobenú hať, v potoku, čiže nejakú priehradu, v strede ktorej sa nechal otvor, diera. Tu si rybári nastavili siete, vŕšky. Neskoršie sa táto hať, priehrada s dierou posilňuje, robí sa ju pevnejšou, až sa prichádza ku dnešnému pojímaniu jazu, kde však ešte vždy jestvuje diera, na pretekanie zvýšenej hladiny vody ktorá sa usmerňuje napr. ku mlynskému kolesu. Jaz ako priehrada je tu vlastne len sekundárny útvar. Primárny je otvor, diera v tej priehrade, hati.

Čes. jez = r/v, rus. jaz = r/v, ukr. jaz, jazók = hať, plot, bul. jaz = r/v, srbch. jaz = hať, hrádza, priehrada, priepasť, ale aj odvodový kanál, jarok k mlynu, polab. jaz = kanál, cirk.slov. jazъ = gr. stómachos / στόμαχος = hrdlo, hrtaň, lat canalis = vodovodná ciev, praslov. *jezъ.

Tieto podoby a ich významy jasne ukazujú, že slovo jaz vzniklo na podklade diery, ktorá sa nechávala v priehrade a ako také, tesne súvisí so slovami jazva a jazvec. (Viď)

*Ak je tu nejaká príbuznosť ku lit. eže (ežia), v dial. ežia = medza, okraj, hranica, hriadka, lot. eža = medza, hriadka, staroprus. asy = medza, arm. erz = breh, kopec, hranica, musíme mať na zreteli, že všetky podoby narážajú na niečo s čím je osada ohradená, na bezpečnostný val, alebo jarok, jazvu a ako také so slovanským jaz majú príbuzenstvo len v tom, že ich similarita sa zvádza skorej na jazvu, ako na jaz.

Jazda

Pohyb z miesta na miesto za pomoci dopravného prostriedku pohybujúcom sa po zemi; pohyb takýchto dopravných prostriedkov; oddiel jazdcov (na koňoch). Čes. jízda, srbch. jahač = jazdec. Viď Jazdiť.

Odtialto máme jazdec, jazdiareň, jazdný poriadok = cestovný poriadok atď.

Jazdiť

Konať cestu na koni, alebo na nejakom dopravnom prostriedku pohybujúcom sa po zemi. Čes. jezditi, srbch. jahati. V príbuzenstve má sans. koreň ya = ísť, z čoho yáti = ide, prichádza, dochádza, yátra- = cesta, púť, yána = dopravný prostriedok, voz, koč, yáni- = cestička, chodník.

Odtialto máme nadjazd, podjazd, zájazd atď.

Jazero

Stojatá voda väčších rozmerov. Všeslovanské. Čes. jezero, poľ. jezioro, hl. jězor, dl. jazor, rus. ukr. ózero, bul. ézero, mac. jézera, srbch. jezero, slovín. jezero, jezer, staroslov. jezero, jezerъ. Príbuzné ku staroprus. assaran, lit. ežeras, lot. ezers a ang. eagre = diera, nádrž, jazierko, ktoré sa počas prílivu naplní vodou. O tomto slove ox.et.slov. má poznámku, že „pôvod neistý“.

· Komparácia s menom riečky v podsvetí, Achéron / Αχέρων asi neprichádza do úvahy, lebo tu ide o cele inú etymológiu, avšak élos / έλος = barina, močiar, dolina by sme už mohli uvážiť.

· Ako východisko slovanského jazero, možeme najskôr považovať slovanské jaz, jazva v zmysle diera, puklina, roklina, priepasť vyplnenú vodou. Viď Jaz, Jazva.

Jazmín

Viď Jasmín.

Jazva

Stopa po zacelenej rane. Táto „stopa“ sa prejavuje ako vhĺbenina do tela, roklina na tele, garádik, či všeobecne diera na tele, z čoho primárny význam jazvy bol určite diera, roklina a pod. a to nie na tele, lež v zemi, v pôde, v skalách. Čes. jizva = r/v, poľ. jaźwa = jazvečia diera, rus. jázva, jázvina = jazva, roklina, ukr. jázvá = rana, jazva, jázvína = jazva, roklina, priepasť, jazvýty = raniť, bul. jázva = rana, jazva, srbh. jazva, jezva = jazva, jazvina, jazbina = diera, roklina, vhĺbenina, jaskyňa, slovín. jazba = r/v, jazbina, jazvina = diera, jazvečia diera, praslov. *ězva, tak aj staroruský. Pôvodný význam bol širší, ako to máme dnes a vzťahoval sa na hlavne dieru, puklinu, prasklina, roklinu, priepasť, jaskyňu, izbu, brloh, peleš atď. O tomto dosvedčujé aj lit. yžtú, ižaú, ížti, aižaú = pukať (strukoviny), éižeju, éižeti = pukať (vzťahuje sa na ľad), áiža = puklina, lot. aiza = r/v. Viď Jaz, Jazvec.

Odtialto máme jazviť = rozrývať, jazvovitý = majúci jazvy.

Jazvec

Kunovitá lesná šelma žijúca v podzemných dierach, borsuk, Meles meles. Čes. jezevec, poľ. jaźwiec, dl. jazw, jaz, kašub. jozc, rus. jazvéc, ukr. jazvec, srbch. jazavac, slovín. jazvec, praslov. *jazvъ, jazvьcъ, ktoré ako sa predpokladá, vychádza zo slova pre dieru, jazvu. Viď Jazva.

Odtialto máme jazvečík = druh poľovného psa.

Jazyk

Svalnatý orgán v ústnej dutine, orgán chuti, ľudskej reči; reč. Všeslovanský. Praslov. *jezykъ, ktoré súvisí so staroprus. insuwis, sans. jihvá- fem.= jazyk, v RV juhú fem. = r/v, av. hizva- fem. hizu- mask. = r/v. peržský (Irán) zaban, zuban, staršie hisbana = jazyk ako orgán, jazyk ako reč, dialekt, prejav, arm. lezu, lat. lingua, staršie dingua, gót. tuggo, st.h.n. dwang, str.h.n. dwanc, twanc, nem. zwang, gót. tuggo ang. thong, ír. teanga, staršie tenge. Určiť tu nejakú prajazykovú podobu je nemožné, lebo v rozličných rečiach dochádzalo ku rozličným zmenám, asi tabuovým a na toto sa napojila aj ľudová etymológia a čiastočne sem zasahuje aj pojem lízať, ako máme napr. v lit. liežuvís, alebo aj lat. dingua podľahlo vplyvu lat. lingo = lízať a vzniká lingua. U nás, Slovanov, praslov. *ezy pôvodne bolo asi feminum a podľahlo rozličným vplyvom, najskôr asi vplyvu jazva, v zmysle dutina, lebo jazyk (ezy) je umiestnený v ústnej dutine.

Odtialto máme jazýček, jazyčiť, jazyčník, jazykovať a pod.

Jazz(band) / Džez

Džezová hudba, džezová kapela. Tento druh hudby vznikol v U.S.A. ale pôvod názvu, pomenovania je neznámy. (Jedna z možností je, že tu ide o nejaké africké slovo ovplyvnené angličtinou.)

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com