Každý národ má svoje vtipy, niekedy aj o sebe, ale väčšinou na iných. U nás najdeme vtipy o Záhorákoch, Cigáňoch... v bývalej Juhoslávii kolovali vtipy o „Bosáncoch“, „Lálovi a Sóse“ (Srbi z Vojvodiny), Briti ich majú o Škótoch a Íroch, kým Íri si navymýšľali o tých súkmeňovcoch, čo žijú v grófstve Kerry atď. atď.
* * *
Mnohé sa stal
i „medzinárodnými“. Kolujú svetom a nejeden poznáme aj my, s tým, že hlavný hrdina nie je napr. Paddy, Mick, Lálo... ale Dežo, Nácko...avšak tie z policajtného notesa sú univerzálne.
* * *
Policajt stopoval auto:„Pani, tak to ste určite prekročili šesťdesiatku“. „Nie pán policajt. To ma len tento klobúk robí staršou“.
.............................
„Pani, prekročili ste povolenú rýchlosť. Kam tak náhlite?“
„Pozrite sa sám. Vidíte, že v nádrži mám málo benzínu, nuž pospiecham, aby mi to stačilo po prvú stanicu.“
...................................
Na susednej farme býva 82. ročná pani. Ešte vždy sa cíti schopná šoférovania, nuž vybrala sa na nákup do Echucy. Pridala plyn a uháňa Cobb Highwayom. Nadbehla na nášho lokálneho policajta, ktorý bol na „postriežke“. Stopoval ju.
„Pani, rozumný šofér takto nejazdí. Kam sa náhlite?“
„Ty sopliak jeden. Teraz sa musím vrátiť domov. Vyrušil si ma a zabudla som kam idem.“
Zbytočné povedať, že pokutu neplatila.
...............................
Ministerstvo vnútra zverejnilo, že budú priberať nových policajtov. Žiadostí neúrekom, takže komisia mala roboty, ako selektovať tých najlepších. Nevedeli si dať rady, nuž požiadali o pomoc. Z oddelenia pre mestskú čistotu (uličných zametačov) poslali im „experta“, ktorý mal dozerať na prácu komisie, aby to bolo „čisté“.
Predvolali prvého kandidáta a pýtajú sa:
„Koľko je 2x2 ?“
„ Sedem“.
„Naozaj?“
„Určite. „
„Nemýlite sa?“
„Ani náhodou. Toto dokázala aj matematika, aj prax a nič iné to nevyvrátiti.“
„V poriadku. Prijímame vás“.
Prišiel druhý kandidát a otázka rovnaká:
„Koľko je 2x2 ?“
„Toto je komplikované. Ak sa na záhadu podívame z jedného uhla, môže to byť 3, ale z iného uhla môžeme dostať aj 9, ba dá sa tu debatovať aj o čísle 1, 6, 99, do nekonečna.“
„Výborne, prijímame vás.“
Prišiel nasledovný kandidát a dostal rovnakú otázku. Odpovedal, ako by nič:
„Štyri.“
„Ľutujeme, ale vás prijať nemôžeme.“
Ten prísediaci z oddelenia zametačov ulíc bol v pomykove a musel si žiadať dôkladnejšie vysvetlenie kritéria náboru:
„Ako to, veď ten prvý vôbec nevedel správne odpovedať a o nič lepší nebol ani ten druhý.“
„Vidíte pane, u nás to takto beží. Áno, ten prvý strelil, ale pevne stál na svojom. Nedal sa zmýliť. Druhý nebol o nič lepší, ale videli ste, že rozmýšľal, skúmal, vyšetroval? No a ten tretí, pravda, vedel to, ale už bol nadmieru múdry a z takého človeka policajta nevychováš“.
..........................................
Prišiel Paddy do Londýna a hneď si podal prosbu na policajta. Počul, že v „novom svete“ najlepšími policajtami sú práve Íri. New York, Chicago... proste preplavili a určite o nič horšie neprejde ani v Londýne. Prijali ho. Náčelník pouličnej hliadky ho vzal a šiel mu ukázať trasu.
„Toto je tvoj „beat“ (úsek šliapania)“ a ukázal mu semafór – práve bolo červené svetlo a „šliapaš po to nasledovné červené svetlo“ (myslel na ďalší semafór).
„Chápem. Nemajte starostí.“
Prešiel deň, dva, tri a Paddyho nieto. Po týždni však bol späť.
„Už sme si mysleli, že ťa niekto „odkvačil“ – hovorí náčelník.
„To ste ma ale poriadne podperili. Ako som dochádzal ku tomu nasledovnému svetlu, odrazu sa pohlo. Musel som za nim utekať až po Glasgow. Len tu zastalo. Dobre som si ho všimol, no kým som sa otočil, zase sa pohlo a zase som bežal, až po Londýn“.
....................................
Prišiel Paddy do Londýna, podal prosbu a predvolali ho na prijímacie skúšky. Odpovedal, ako najlepšie vedel a pravda, jedného člena komisie to vyštvalo. Hovorí:
„Človeče, ste totálny dibidus. Vy neviete, ani kto zabil Ježiša.“
„Neviem, ale dokážem“ a už aj vyletel von. Po týždni prišiel telegram:
„Som na pravej stope. Zatiaľ sa mi priznali traja a ešte niekoľko dní, priznajú sa mi aj zvyšní dvaja“.
........................................
V policajtnej stanici na Záhorí je ticho. Nudia sa a vzdelávajú. Z dennej tlače. Odrazu objavili, že tam je aj krížovka. Riešuje ju Nácko.
1 vodorovne: „Najväčší vták na svete“ na šesť.
„Múúúúj“
„Tĺk“ na päť.
„Sused“, lenže odrazu je tu aj oriešok.
„Ženský pohlavný orgán“ na štyri a nedajbože sa spamätať.
„Pán náčelník“ – obráti sa Nácko na svojho šéfa, „poraďte“.
Tento mal dosť svojho trápenia so svojou krížovkou, kde stálo „anomatopea štekotu“ na tri, kolmo, tak sa spýtal:
„Kolmo, alebo vodorovne?“
„Vodorovne“.
„Ty truľo, predsa je to jasné, ústa.“
.............................
Posledne a to na celom svete zistili, že policajtná hliadka musí počítať aspoň tri osoby. V Írsku to ľahko riešili. Jeden musí vedieť čítať, druhý písať a tretí musí byť osobou, čo sa najradšej pohybuje v kruhu intelektuálov.
.............................................
„Detičky, dnes sa budeme učiť, ako sa nám prihovárajú domáce zvieratká“ – hovorí účiteľka svojim žiakom. „Čo hovorí kohút“? „Kikirikí“ kričia deti.
„Kravička“? „Múú...“
„Pes“? „Hav, hav“
„Koza“? „Meéé“
„Sviňa“? „Vodičský preukaz prosím“ ohlási sa Janko.
Ak svetom krúžia žarty o policajtoch, ani farári a ich veriaci nezaostávajú. Vtipov na výber a vybrali sme:
V severnom Írsku, rovno v Belfaste, auto prešlo križovatku a to i napriek, že semafór ukazoval červené svetlo. Policajt zapískal a šofér vybočil. Vedel, že porušil zákon a čakal na svoju kázeň a pokutu. Policajt pribehol a vidí, že za volantom je katolícky kňaz, otec Cassidy.
„Otče, ľutujem, ale práve ste prebehli cez červené. Nebudem Vás pokutovať, ale musím Vás varovať. Dávajte si pozor na nasledovnej križovatke.“
„Azda je to nejaká nebezpečná križovatka ?“
„Áno, veľmi nebezpečná. Na službe je protestant.“
.................................................................
Clancy bol už na smrtelnej posteli, takže rodina poslala po kňaza. Tento hňed dobehol a dal sa do roboty:
„Clancy, tebe už nikto nepomôže, len sám Pán Boh. Povedz, zriekaš sa diabla?“
„Neviem otče, ale v tomto čase sa mi neopláca robiť si nepriateľov.“
......................................................
Na ulici Dublina, v jeden daždivý večer, rovno pred krčmou, Mick odpadol. Priskočil ku nemu jeden samaritán a pýta sa: „Ako ti pomôžem? Čo mám robiť? Ako sa voláš? Kde bývaš...?“
„Meno mi je Sean O`Reilly. Pomôcť mi nemôžete, umieram.“
„Mám bežať po otca Cassidyho?“
„Ani náhodou. Priveď mi rabína Plotkina.“
„Nehovorte, Vy s takým menom a nechcete tu mať kňaza, ale rabína?“
„Pravdaže. V takúto noc, v takomto lejaku, nechcem unúvať nášho kňaza.“
.....................................................
Paddy, obyvateľ belfastu, je na smrteľnej posteli a žiada si, aby mu vyplnili posledné želanie.
„Choďte pre protestanského kňaza. Chcem prestúpiť na ich vieru.“
„Netrep sprostosti. Celý život si bol dobrý katolík a teraz toto?“
„Viem čo robím. Približuje sa mi posledná, tak chcem aby to nebol niekto z nás, ale z nich.“
..................................................
Dve írske rodiny, jedna katolícka a jedna protestantská, rozhodli sa, svojim deťom príkladom ukázať, že predsa môžu byť priatelia. Navštevovali sa, až sa rozhodli aj pre spoločnú dovolenku. Zjednali si nejakú vilku vedľa mora a ich päťročné deti, chlapec a dievča, mali pravú radosť. Keďže boli ešte malé, rodičia ich vyzliekli do naha a poď do vody. Hrali sa tam, špliechali... až sa unavili a vyšli na breh.
„Tak detičky, mali ste radosť“?
„Mali a nie len to, ale konečne sme aj prišli na to, v čom je rozdieľ medzi protestantmi a katolíkmi.“
.................................
V rýchliku, v jednom kupé sedia dvaja Boží slúžobníci. Katolícky kňaz a židovský rabín. Sedia a nudia sa. Žid si číta svoje a otec Cassidy svoje, ale mu to už zunovalo a hovorí: „ Predsa, sme obaja ľudia rúcha a musíme kázať svoje, i keď neraz aj sami zhrešíme. Priznaj sa mi rabin Mittleman, ako vychádzaš na kraj s tým, keď svojím veriacim kážeš, aby nejedli slaninku? Ak si ju sám už neokúsil, predsa nevieš o čom hovoríš.“
„Sme tu kolegovia a musím sa priznať. Raz som neodolal pokušeniu a jedol som aj slaninku.“
He, he, he usmieval sa otec Cassidy. Predsa si padol do pokušenia.
Cestujú, hontŕľajú sa ďalej, až rabín Mittleman prehovorí: „Ja som sa ti priznal, ale čo ty, ktorý kážeš o pokušaniach tela? Ako to môžeš hovoriť, keď ti viera zakazuje milovať sa so ženou. Predsa, nevieš o čom hovoríš, ak si to neskúsil.“
„Musím sa priznať, že tam dávno, ešte v mladších rokoch, aj to som skúsil.“
„A čo povieš“ usmial sa rabín „Chutí lepšie od slaninky, nie“?
......................................
Skonča betlehemskej krčmy je tá jaskyňa, kde sa narodilo dieťatko, nádej Izraelu. Pastieri odchýlili dvere, zbadal ich Jozef a hovorí, „Prejdite. Poďte ďalej.“
Po podlahe bola všade len slama, takže pastieri ani nevideli hrable opreté o jasle. Jeden ich pristupil a pravda, dostal po čele, takže zareval: „Ježiše Kriste“
„Krásne meno“ ozval sa Jozef. My sme už mysleli, že ho nazveme Frederik.“
.........................................
Katolícky a protestanstký kňaz sa pohádali okolo správnosti svojho učenia. Dohodli sa, že to nechajú tak a pobrali sa domov, keď katolícky kňaz poznamená: „Ty si sláv Boha na tvoj spôsob a ja ho budem na Jeho spôsob“.
...........................................
Pri skúške na teologickej fakulte, jeden nádejný kňaz na otázku čo je viera, napísal: „Viera je pocit, ktorý nám pomáha uveriť aj v také veci, o ktorých vieme, že nie sú pravdivé.“
............................................
Otec Fitzpatrick vysvetľoval veriacim, čo je to viera a na to mal aj podobenstvo. V prvom rade mu sedeli Sean a Maureen, manželský pár a ich päť detí.
„Maureen vie, že všetkých 5 detí sú jej. To nazývame veda. Sean verí, že sú všetky jeho a to sa nazýva VIERA.“
.........................
Počul Paddy o zázrakoch, divoch, len nemohol pochopiť, o čo tam ide. Šiel k svojmu kňazovi a hovorí: „Otče, vysvetlite mi, čo je to zázrak.“
„Postav sa sem, otoč sa a vypuč zadok“.
Paddy urobil, ako kňaz rozkázal, keď tu odrazu dostal poriadny kopanec, až zareval.
„Cítil si to?“ pýta sa otec Cassidy.
„Cítil“.
„Tak vidíš, ak by si ten kopanec nepocítil, to by bol zázrak.“
.............................................
Otec Cassidy, ako tému rozjímania, zvolil si desatoro Božích prikázaní. Ako prišiel ku prikázaniu: „Neukradneš“, vidí, že Paddy vyskočil a namieril ku východu. Pokračoval: „Nescudzoložíš“ a Paddy sa vrátil na svoje miesto. Po službách sa pýta:
„Čo to bolo Paddy?“
„Nič také. Keď ste hovorili, že „neukradneš“, zbadal som, že mi chýba daždník, ale keď ste prešli na „nescudzoložíš“, spamätal som sa, kde som ho zabudol.“
.....................................
Sestrička Filoména, počas hodín náboženskej výchovy, snažila sa deťom vysvetliť, čo je to kajanie sa, ľutovanie skutku, odpuštenie hriecha... Keď si už bola istá, že deti to pochopili, pýta sa: „Aby sme dostali odpustenie hriecha, čo musíme skorej vykonať?“
Malý Mick O`Shea odpovedal: „Musíme najskôr zhrešiť.“
…priprevil J.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára