Pýtate sa... na rodokmeň, pôvod priezviska, predkov v Petrovci, Komlóši...

Pýtate sa...na rodokmeň, pôvod priezviska, predkov v Petrovci, Komlóši...kde žiaľbohu nemôžeme pomôcť. Angličania by povedali, že je „to complicated“ = komplikované a preto sa naší odborníci aj zdráhajú do tohto zahryznúť. Proste, my Slováci Dolnej zeme sme staršou vlnou vysťahovalectva, písané údaje sú „nie celkom spoľahlivé“, menili sme si priezviská, adaptovali si „krycie“ priezviská, posúvali sa z napr. Čaby, Komlóša... ďalej a namiesto slovenského pôvodného priezviska sme si adaptovali priezvisko podľa poslednej osady odkiaľ sme sa posunuli ďalej na juh atď. Napr. spomeniem priezvisko Rožka. Najdete ich na Dolnej zemi, hlavne v Srieme, ale pôvodne to bol rod Boldocký, čo zase nie je pôvodným, ale krycím priezviskom. Aké im bolo pôvodné? Neviem. Rod Gombárových (hlavne v Kysáči), skorej boli Križanoví. Rod Piktorových (Banát), si priezvisko získali talentom jedného predka, ktorý vedel maľovať a to mu „prišili“ rakúski vojaci. Väčšina naších priezvísk končiacich sa na –ský, tiež patrí do tohto koša, ako napr. Gedeľovský, Senohradský, Semartonský, Báďonský, Drieňovský, Ďarmotský, Cerovský, Medovarský, Plachtinský... sa utvorili na podklade, odkiaľ určitá rodina prišla. Do tejto skupiny patria aj Myjavec, Moravec, Moravčík, Považan, Hronec, Tisovec, Havaj, Štrba, Šterba atď. Všetko sú to krycie priezviská. Krycie preto, aby ich zemepán nenašiel. (Pozor! Tá koncovka – ský je vraj poľským „vynálezom a rovná sa nemeckému „von“.)

Neskoršia vlna emigrantov (najmä v Banáte) už má pomerne iné priezviská. Pohyb bol organizovanejší, poddanstvo prežívalo poslednú fázu a to sa odzrkadľuje aj v priezviskách. Pôvodných. Najdete tu napr. Hlavča, Bačúr, Jonáš, Svetlík...

Pazova je zase niečo iné. Profesor Böhm začiatkom 1770. r. pozbieral Slovákov v župách Báčanskej a Peštianskej, ktorí ale pôvodne boli zo Zvolenskej a Turčianskej stolice, ako aj časť z Liptovskej a poriviedol sem asi tisíc dúš.

Ďaľšou hrčkou v pátraní po predkoch je nám aj fakt, že mnohí prisťahovalci boli aj „vznešenejšieho“ rodu, nominálni zemania, slobodníci a pod. Ich priezviská nepodľahli zmene.

Neskoršie, v čase ukrutnej maďarizácie, po smrti Ľ. Štúra, prišli sem aj jeho prívrženci, ba čo viacej, učiteľské kádre boli na výnimku, všetko z „Hornej zeme“, ako napr. Čajak, Greisinger, Kubányi... a tak to trvalo do zakončenia I. sv. vojny. Dolná zem poskytovala živnú pôdu J. Kráľovi, Paulíni- Thótovi, ale aj Šafárikovi a celej plejády národovcov. Pod ich vplyvom, u nás (Slovensko ich sotva pozná) rodili sa národovci, spisovatelia, básnici, ako Juraj Mučaji, M. Babinka, ba tu účinkoval aj S. Hurban- Vajanský, na určitú dobu, aj Viliam Figuš – Bystrý atď.

Náš. dolnozemský rodokmeň je krajne komplikovaný. Zatiaľ si na to netrúfol ani jeden expert. Dáta sú nekompletmé, kusové, musí sa mať prehľad celej komplexnosti pohybu Slovákov, musia sa poznať dejiny Turecka, ich expanzie, musí sa poznať, že Turkom bol aj Dušan paša, , musí sa poznať prenikanie kávy do Európy, vplyv turekej kuchyne na Dolnú zem, názvy chotárov, tureckú etymológiu názvu osád, chotárov (čo vlastne z väčšej časti ani nie je tureckého, ale ie. pôvodu).

Keď sa nás pýtate na pôvod priezviska, „odkiaľ som, kto som“ majte na zreteli, že tieto otázky sú mimo naších možností. Sú aj mimo možnosti SAV, lebo zatiaľ sa na toto (neprofitné) pole nikto nezameral. Korunka, či euro, tu neodkvapnú. Je to len práca zanietencov. Najčastejšie bez tituliak Dr. PhD a pod. Robia to správne aj bez expertízy? Sotva. Všetko sa hemží chybami, polopravdami, laickosťou...

Teda, náš krajan, zo Slovenska, určite presídlenec z Komlóša, dávaj si pozor. Spoľahlivé dáta o svojom rode, svoj rodokmeň zatiaľ sotva najdeš. Ak aj niečo „vyšvolíš“ (dolnozemský termín), neber to za fakt. Naša skutočnosť je hodne komplikovanejšia. Čo môžem poradiť? Asi len toľko, napoj sa na www.geni.sk a žiadaj si informácie.

Zatiaľ viem len toľko, že evanjelický zbor v Kysáči má na disku celú matriku . Od založenia osady. Či jestvujú aj ďaľšie, neviem. Ak nie, potrebné je naliehať na kňazov, aby sa dali do roboty. Pomôžu nie len vám, čo si pátrate po rodokmeni, ale aj mnohým vedcom, čo sa zaoberajú problematikou slovenskej migrácie v rámci Rakúsko – Uhorska, lebo nás je všade. Vo Vojvodine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvatsku, v Bosne, Bulharsku, ba niekoľko rodín sa osadilo až na Kosove a z týchto krajov sa neskoršie vypúšťali roje do Ameriky, Kanady, Argentíny, Urugvaja, kým v poslednej dobe nemalý počet krajanov prešiel do Rakúska, Nemecka, Švédska, Francúzska, ba sme aj v Austrálii a na Novom Zealande... Mnohí sa vrátili aj na Slovensko atď. atď.

Pozdravuje: Ján Kulík.