06 septembra 2010

Etymologický slovník:Kmeň-Knuta

...autor Ján Kulík
.
.
.
.
. .
Kmeň: Nadzemná časť stromu, steblo, peň; národ, alebo niekoľko príbuzných národov zospolčených v jeden celok; skupina príbuzných tried živočíchov; základná časť slova bez koncoviek. Slovo najdeme v čes. jaz. ako kmen, s rovnakým význam, ako je v slovenčine a v dl. kmjeń = vetva. Machek zastáva mienku, že prvotný význam mu bolo nadzemná časť stromu, steblo, peň, ktoré podľahlo nem. Stamm, kde sú tiež dva význami, takže aj u nás význam sa preniesol aj na národ, pleme, skupinu príbuzných živočíchov atď. S týmto slovom sa v slovanských et. slovníkoch nestretneme (vyjmúc českého). Najviacej čo najdeme, je praslov. kъmy, -ene , ktoré Machek teraz komparuje s gr. kýma / kúma / κύμα, ktorého význam je: vlna (na vode), vlnenie, nadúvanie, príval, lavína... z čoho vraj vzniklo zárodok, výhonok atď. V sans. najdeme kúla- = črieda, skupina... rodina, rod, pleme, ktoré sa neskoršie posúva aj na šľachtický rod, dom... a v následných jazykoch dostáva význam, ako rod, pleme, klán, kasta... kulapańji- kula + pańji = „family tree“ = rodokmeň... kulika- = z dobrej rodiny, príbuzný, rodák, ktoré v hindu dostáva podobu kuriya = pani, domáca pani, čo je už očite príbuzné ku gr. kúrios / κύριος = byť silný, vládnuť, pán, vládca, majiteľ... (s nim súvisí naše kúria, viď). V Škótsku ešte vždy jestvujú aj klány, rodové skupiny s rovnakým priezviskom. Slovo je galského pôvodu, clann = potomok, rod, rodina, pleme, ktoré súvisí so staroírskym cland, ktoré ale mnohí považujú za výpožičku z lat. planta = rastlina. V súčasnom írskom je clann = deti, potomstvo, rodina. Kmeň, peň stromu je ceap (keap). Ak sa ďalej spoľahneme na Macheka, na jeho analýzu praslov. kъmen, prichádzame ku ie. *ku-mon, gr. ku-mn, ktoré je už príbuzné aj ku nášmu kmeň, ako pleme, rod, ale aj v zmysle peň stromu., gr. kormós / κορμός = peň stromu, lit. kamiénas = kmeň, stonka. (Mach.) Praslov. kъmen > ku-mon > ku-mn až nápadne pripomína názov národa Kumán. Etymológiou tohoto názvu sa bavil rad jazykovedcov, ale nejak sa nedohodli, lebo časť ich tvrdí, že názov vychádza z tureckého jazyka, kde najdeme kunman, v ujgurskom jazyku kün = národ, rod, pleme a v mongolskom kümün = človek atď. (* V tureckom slovníku som nenašiel žiadnu podobu.) Druhá časť jazykovedcov prišla k uzáveru, že tu ide tiež o turecké slovo, kuban, kuman = holubičí (národ). Tretia časť tvrdí, že názov národa, plemena vychádza z mena ich kniežaťa, ktorý sa volal Kuman. Podľa vlastného chápania, aby sme prišli na nejakú stopu názvu Kumán, musíme uvážiť aj fakt, že na celú stredoázijskú svojho času vplýval budizmus a s tým aj sanskrit, ba v tejto oblasti svojho času žili aj rozličné indoeurópske národy, plemená. Zasahovali až do Číny. Tieto národy poznali písmo, žili usadlíckym spôsobom, kým turecké a mongolské plemená žili nomádskym životom a pravda, prichádzali do styku so „susedmi“. Od nich si preberali, okrem iného, aj rozličné slová, ako napr. tlmočiť, tlmočník, ktoré si adaptovali, takže dnešní jazykovedci ich chybne identifikujú. (Viď vstup Tlmočník.) Podobný proces môžeme vidieť aj tu. Všimnime si sans. podoby a význami (vyššie spomenuté) a uvidíme, že aj tu máme pôvodne indoeurópske slovo a aj jeho význam: Kúla = črieda, skupina, čo v RV prechádza na rod, rodina, v západnom pahárskom nárečí „pangwali“ už nadobúda význam aj „urodzená, šľachtická rodina“ a v Mahabharate sa význam posúva aj na „dom, domácnosť“. Veľmi blízko stojí aj sans. kumará- = chlapec, čo v RV sa posúva aj na význam „princ“. V oboch prípadoch sa jedná o ľudskú bytosť, človeka, šľachtický rod, pleme, národ atď. takže aj naše kmeň, ako prvoradý význam bude vyjadrovať práve tento zmysel, tento význam a posun na „peň, steblo stromu...“ nastáva len neskoršie. Či to ovplyvnila nemčina? Sotva, lebo nem Stemm vychádza z koreňa *sta- = stáť.
Kment: Druh jemnej tkaniny. Čes. kment, odkiaľ prešlo do poľ. kment, gment, gwent. Slovín. kment. Všetko z nem. gwant, plur. gwente = odev > Gewand, čo v str.h.n. znamenalo aj látku na šaty. (Machek)
Kmeť: Múdry starec; v rodovej spoločnosti hlava rodu; hlava dedinského rodu; úctyhodný starešina z ľudu; úctyhodný starší poddaný, dôstojný starec... Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch (okrem lužických) a má celú škálu významových variácií, ako napr. šľachtický vazal, správca hradu, kresťan, bohatší sedliak, sedliak vôbec, sudca z ľudu a pod. Medzi Slovanov sa slovo dostalo z latiny, kde comes = spoločník, priateľ, ktoré dalo východisko pre comitium = miesto zrazu, stretnutia, zhromaždenie ľudu... a u nás v stredoveku „komitát“ = župa, stolica, ba neskoršie sme prišli aj ku komitét, komisia a pod. Príbuzné je aj gr. komízo / κομίζω = postarať sa, dozerať, ošetrovať, pohostenie, vykonať, prevádzať, vyjadrovať atď. Niektorí jazykovedci siahli (chybne) aj po gréckom κομέτης = dlhovlasí muž.
Kmín 1°: Rasca. Všeslovanské. Najskôr sme ho dostali cestou lat. cuminum, ktoré sa tam dostalo cestou gr. kúminon / κύμινον, avšak aj gréčtina si ho prevzala z nejakého semítskeho jazyka.
Kmín 2°: Zlodej, zlodejstvo, podvod. Slovo bude určite cudzieho pôvodu, ale zatiaľ otázneho. Najčastejšie sa ho dáva do súvisu s fr. gamin = nezbedník, uličník, výrastok (v zmysle dospievajúceho chlapca). (Machek)
Kmit: Krátky okamžitý záblesk, blysknutie, kmitnutie, blikanie svetla, oscilovanie, prudké pohybovanie sa v striedavom smere, chvenie... Odtialto máme mikať (s mäkkým i) a preto sa tu neraz mýlime s mykaním (kde máme ypsilon). Blízke mu je lat. mico = triasť, natriasať, trblietať, blesk, svietenie, kmitanie. Viď Mikať, Mykať.
Kmotor: Krstný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa. Staroslov. kъmotra, odkiaľ vyšlo aj čes. kmotr, kmoch, kmotra, kmoška... poľ. kmotr, kmotra, kmoszka... hl. kmótr, kmótra, dl. kmotš, kmotša, ba svojho času jestvovalo aj ruské kmotr, avšak vo východnom, hlavne pravoslávnom krídle Slovanov, vystriedal ho paralelný termín kum, kuma. Tento sa okrajove dostal aj medzi Poliakov a prenikol aj medzi Chorvatov a Slovíncov. Východiskom slova kmotor, kmotra, je ľudovolat. commater = spolumatka, čiže je to termín na označenie ženskej osoby, ktorá pri krste dieťaťa zastupovala matku. Z tohoto sa neskoršie vyvinulo aj mask. kmotor. O vývoji termínu kuma, kum je viacej teórií, no asi to najlepšie najdeme u Macheka, ktorý hovorí, že lat. commater vo výslovnosti sa posunulo na kumater. Odtialto sme dostali celý rad odvodených slov, ako: kmotriť sa a to v zmysle 1/ nadväzovať kmotrovský pomer, 2/ otáľať, robiť veľmi pomalý, kmotrík, kmotrička atď. Viď Kum(a).
Kňaz: Farár, človek čo z povolania vykonáva náboženské úlohy, duchovný. Všeslovanské. Čes. kněz, ktoré v staročeskom až do XV. st. znamenalo knieža, vládca, princeps = lat. termín pre autor, zakladateľ; vodca, náčelník, správca, vládca, mocipán, imperátor..., ktoré sa v XIII. st. posúva aj na duchovného (vodcu), lat. sacerdos = slúžobník boží, farár, dúšpastier, pop. Lit. kunigas = kňaz. Viď Knieža.
Knedľa: Varené múčne jedlo v rozličných úpravách. Čes. knedlík, poľ. knedel, knydel. Všetko z juhonem. Knödel. Viď Ganec, Gniaviť.
Knieža: Náčelník kmeňa, neskôr aj panovník u Slovanov. Všeslovanské. V slovenčine máme jasne dištancované knieža a kňaz, ale u iných Slovanov je to hmlistejšie. Staročes. kněže, kde novší feminum je kněžna, pod čím sa najskôr chápalo dcéru kniežaťa. Rus. ukr. knjaz / князь = knieža, poľ. ksiaźe = knieža, ksiadz = kňaz, srbch. knez, staršie knjaz = knieža, kneginja = kňažná, kneževina = kniežatstvo, slovín. knez = knieža, pán, gróf, šľachtic, bul. mac. knez = starešina, kňaz, hl. knjez = kňaz, veľmož, pán, dl. kńaz = kňaz, pán, veľmož, polab. kńaz = šľachtic, zeman. Staroslov. kьnazъ, praslov. kъnedzь <> könig, king = kráľ, ktorého východiskom je vraj kuni = ang. kin = príbuzenstvo, rod, rodina. Ang. kin = príbuzenstvo, rodina, druh, sa vyvinulo zo starosaského kunni, kde prislúcha aj hol. kunne, staré hornonem. kunni, ktoré svoj pôvod čerpajú z *kin-, *kan-, *kun- a toto zase predstavuje ger. podobu ie. *gen-, gon-, gn-. V gr. jaz. jeho reprezentantom je génos / γένος = rod, pôvod, rodina, pleme, pohlavie, druh, generácia..., v lat. gigno, gignere = splodiť. I napriek tomuto tvrdenie, keďže tu chýbajú nem. podoby, kde v staronem. bolo kunnan, ale súčasná je können a toto už jasnejšie ukazuje, že nem. könig, können sa vyvinulo práve z kunnan, ale toto už neprislúcha ku kin, lež ku ger. *kann- = vedieť. V ang. ho reprezentuje ken = vedieť, obzor, chápanie, can = môcť, ktorého pôvodný význam bol tiež vedieť, znať. Aj toto ger. slovo vychádza z ie. *gn-, *gne-, *gno-. V príbuzenstve má slovanské znať a sans. janáti = znať. Od nepamäti, vodcovskú funkciu zastupovali ľudia, ktorí boli schopnejší, múdrejší, skúsenejší, prehľadenejší, „vzdelanejší“ priebojnejší, dravší od iných, čiže pojem príbuznosti, z rodiny atď. má tu len sekundárny význam. Týto vodcovia už svojou funkciou, na seba preberajú aj určitú moc, nadradenosť atď. Jazykovedci, čo sa zaoberajú „paleolingvistikou“, dosiaľ „odhalili“ niekoľko desiatok slov, spoločných pre mnohé jazykové skupiny, neraz úplne izolované od možného vzájomného ovplyvňovania, či vypožičiavania si určitých termínov. Sem napr. zaraďujú meno, akáciu... a aj king, könig, židovské cohen, kohen = kňaz, dúšpastier, najvyšší kňaz, inde na blízkom východe je to Kahn, u Turkov Han = panovník, vládca, spravovateľ, na ďalekom východe chán, kagan... ba sem vraj prislúcha aj indiánske, quechua jazyk (Južná Amerika) Inca / Inka = najvyšší vládca národa, „knieža“, „kráľ“. Vo všetkých prípadoch najdeme prítomnosť spoluhlások K (eventuálne Ch, H). Prekvapuje, že si Slovania pre svojho vládcu museli termín vypožičať od starogermanov. Ak áno, v tom prípade nám nevyjde ani vysvetlenie knihy. Záhadu ako knihy, tak aj kniežaťa, kňaza... si vyjasníme iba tak, ak sa rozhodneme, že: 1/ Ger. ken, can, king, können, könig... ako východisko má *kann = vedieť, znať, môcť a nie kin. 2/ S týmto súvisí sans. janáti = znať, vedieť... 3/ So sans. termínom súvisí slovanské znať, znanie... 4/ V peržskom jaz. kiya = kráľ, knieža, ochranca, junák, pán, majiteľ, silný... kayajur = múdry, vzdelaný, kiya-khura = sväté svetlo ktoré umožňuje kráľom vládnuť a rozhodovať. Kyazand = veľký, silný kráľ atď. Z tohoto koreňa vychádza rad slov s významom „jasný, biely, silný, múdry, spravodlivý, čistý“ a pod. Kayana, kayani = kráľovský. 5/ Všade máme ie. koreň gn-, gna-, gne-... V tomto ie. koreni prvá spoluhláska g > s > h > j > z > k > ch // gn- > kn- > zn. U Slovanov, v tomto prípade sa „z“ transformuje v „k“ a to už či v samej domácej reči, pod vplyvom blízkych slov, ako je napr. (s)chopný, chápať (rozumieť)...kňaz, kázať, rozkazovať, alebo pod vplyvom možno aj Germanov, Peržanov, alebo aj iných susedov, s ktorými sme boli v kontakte. So slovom knieža, súvisí nám kňažná, kniežatstvo, kňaz, kniha... Viď Kňaz, Kniha.
Kniha: „Bol jeden mních, mal veľa kníh a nevedel nič z nich“. Táto výpoveď platí práve v tomto prípade, lebo zatiaľ sa nikomu nepodarilo vysvetliť etymológiu slova kniha. Aspoň nie na akú, takú uspokojivú úroveň. Všetci to nechávajú pre, akože budúcich etymológov, lebo vedia, že doterajšie vysvetlenia sú, ako švajčiarsky syr. Kniha je všeslovanským slovom a stretávame sa s kniha, kniga... Machek spomína, že mylnou (?) analógiou počuť aj knieha. Staroslov. kъnigьi, praslov. kъnigy (všetko v pl.). Najčastejšie sa siaha po turko-tatarskej konekcii (čiastočne správne) a predpokladá sa, že slovo sme dostali niekde z „východu“, hlavne cestou volžských a dunajských Bulharov, lebo v starotureckom bolo asi küinig, ktorého východiskom môže byť čínske küen, king = zvitok papiera, k čomu prislúcha aj bulharské küiniv, ujgurské kuin, kuinbiting, staromaďarské (sekulské) kőnyű, maď. kőnyv, kde máme staročuvašský pôvod v slove końiv = kniha. Z rovnakého prameňa by bolo aj západoosetské kiunugee a pravýchodiskom všetkých týchto variácií je čínske king (?). Na túto súvislosť už dávnejšie poukázal etymológ Dobrovský, lenže v súčasnom čínskom jazyku pod vstupom kniha najdeme rad slov a ani jedno neupomína na king. Nenajdeme to ani pri vstupe zvitok (papiera), „scroll“ a pod. ba nenašiel som ani jeden vstup, kde by bolo, ak nie king, tak aspoň slovo, kde po spoluhláske „K“ by nasledovala samohláska „I“. Ak sa tam aj vyskytne niečo, to predsa nemusí znamenať, že king, küen bude ich domácim slovom, ich vlastným slovným útvarom. Celkom kľudne sa tam mohlo dostať aj z jazyka Indoeurópanov, napr. cestou budistického (hybrídneho) náboženstva, ale nesmieme zabudáť ani na vplyv určitej ujgurskej princezny, hlavnej konkubíny čínskeho cisára, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá, čo zozbierala do vtedy všetky známe čínske ľudové piesne a vydala to v podobe knihy. Asi je práve ona tou osobou, čo čínsky jazyk „obdarila“ s ešte jedným (teraz už zabudnutým slovom) pre knihu a na čo sa nevedome odvolávajú naší etymológovia. Knihu sa porovnávalo aj s assýrskym kunukku = pečať, odkiaľ sa toto slovo v podobe knik = pečať, dostalo aj do arménskeho jazyka, ale táto konekcia sa ukázala veľmi nespoľahlivou. Miklosich, ktorého spomína aj Vasmer, siahol aj po staroškandinávskom kenning = poznanie, učenie, avšak aj táto konekcia sa odmieta ako nesprávna, nespoľahlivá. Tu sa však musíme opýtať, kedy sa to Slovania spoznali s knihou a prečo sa tak rýchle a v skoro nepozmenej podobe (ako slovo), prešírila vo všetky slovanské jazyky, národy? Vyskytuje sa aj v staroslovanskom a aj v praslovanskom jazyku. V peržskom jaz. najdeme slovo kitab = kniha, knižné, písanie, majitelia knihy (napr. Židia, kresťania, moslimovia), ktoré sa preširuje aj na „vyznanie sa v knihách, v písme“, „učiť sa z kníh“. (J. T. Platts) Slovania, hlavne západní, od samého osídlenia sa v priestoroch strednej Európy boli vystavení vplyvu kresťanstva, s čím je spiate aj prenikanie kníh do ich priestorov a aj čítanie, učenie sa kresťanstvu, na čo upomína najmä srbch. knjiga, ako kniha, ale aj čítanie, učenie sa, poznanie, gramotnosť..., književnost = literatúra, književnik = spisovateľ atď. Ak nie skorej, tak v čase Veľkej Moravy, keď sa sem dostávajú Cyril a Metod, týto bratia, podľa písaných pamiatok, so sebou prinášajú aj nejaké knihy. Keď sa z Moravy rozpŕchli ich žiaci, aj týto so sebou tiež odnášajú nejaké knihy a šíria učenie aj medzi inými Slovanmi. Môžeme teda považovať, za celkom prijatelné, že práve oni boli vektorom, čo knihu, ako vec a aj termín prenášajú ďalej medzi iných Slovanov. Staromaďari tu ešte neboli. Bulhari áno, ale pomerne rýchlo podľahli jazykovému vplyvu Slovanov. I keď sa solúnski bratia vo svojich prekladoch náboženských kníh spoliehali hlavne na slovanské nárečie v oblasti Strumice a Marice, sotva sa s týmto slovom kniha vôbec aj stretli. Kniha nebola bežnou vecou vtedajších bulharských mocipánov a ešte menej pospolitého ľudu. Knihu, ako slovo by som najskôr zaradil ku vlastnému slovanskému prameňu, s možným fosílom z peržského jaz. i keď s tým nejeden nebude súhlasiť, ale nech najdu prijatelnejšie riešenie. To české knieha, kde Machek poznamenáva, že je „mylná analógia“, asi nebude správne. Môže tu isť aj o spoľahlivý jazykový fosíl a nemôžeme úplne odhodiť ani náhľad Miklosicha, jeho hypotézu o príbuznosti ku staroškan. kenning. Zamyslime sa nad slovami: kňaz, knieža, rus. knjaz, srbch. knez, kneginja, knjáz a pod. Podľa mienky radu jazykovedcov, toto slovo patrí ku fiktívnemu protojazyku, ku paleolingvistiky, kam sa zaraďuje aj ger. king, könig, židovské cohen, na blízkom východe je to aj Kahn a na ďalekom východe chán, kagan a pod. ba v Južnej Ameriky je aj Inka, z čoho môžeme zakľúčiť (i napriek radu jazykovedcov), že slovanské knjaz, knez, knieža... nepredstavuje žiadnu adaptáciu germanského *kuninghgaz, ale vlastný útvar. Oxf. et. slovník toto ger. slovo (king, könig, kunninghaz...) vysvetľuje ako útvar na podklade kin = príbuzenstvo, rodina a nie, ako útvar na podklade napr. ang. know = vedieť, poznať, znať, kde máme ie. kor. gn-, gne-, gno-, ktoré je zastúpené v slovanskom znať = vedieť a v sans. janáti = znať. Táto podoba sa vytratila z iných ger. jazykov, ako napr. nem. gótskeho... ale je tam iná, ang. can = môcť, ktorého pôvodný význam bolo vedieť, znať, kde v st. hornonem. bola podoba kunnan, súč. nem. können (aj tu, ako východisko máme ie. gn-, gne-, gno-) z čoho môžeme kľudne dedukovať, že ger. termín kunninghaz, könig, king... bude skorej vychádzať z pojmu znania, „vedenia“, poznania, moci a pod. ako z pojmu príbuzenstva, lebo vodcovské miesto od nepamäti zastupovali schopní, šikovní, silní, mocní, prehľadení, múdri, vzdelaní a nie proste príbuzní. Solúnski bratia, slovanskí učitelia, boli kňazi a svojich žiakov vyučovali pre kňažskú úlohu. Etymológiu tohoto slova, kňaz viď patričný vstup. Kňaz je len podobou slova knieža. Obe súvisia so slovom kázať, kázeň a tu už nemožno hovoriť o nejakej výpožičke z ger. jazyka, lebo tu máme význam hlásania, ukazovania, zakazovania, poučovania atď. Kniha pôvodne teda nepredstavovala vec, knižku, zvitok a pod. ale tu ide o poznanie, gramotnosť, učenie sa (z napísaného), múdrosti... na čo si „pamätá“ srbch. jazyk. Posun z tohoto významu, na priamu vec, predmet, nastáva len neskoršie. V hindu najdeme slovo kitab(i) = z knihy, vzťahuje sa na knihu, písanie, mať knihu, kitabi admi = muž milujúci knihy, kitabi’ilm = veda z kníh, učenie sa z kníh. Viď Kňaz, Knieža, Kazáť, Kázeň.
Knísať: Pohybovať sa z boka na bok, kolísať sa, kývať sa. Súvisí s kolísať, kývať. Viď.
Knokaut: Športové. Rozhodný úder v boxe. Prevzaté z ang. kde je knockout = úderom vyradiť.
Knôt: Vo sviečkach, petrolejkách... kúsok upleteného motúza ktorý nasáva masnotu a zapálený svieti. Čes. poľ. rus. belorus knot, ukr. knit. Všetko zo str.d.n. knotte (súč. Knoten = uzol). Ang. knot = uzol, slučka, zväzok... hol. knot, str.h.n. knotze, západoger. *knuttan, st.h.n. knodo, knoto, všade má význam uzla, slučky. Staronór. knútr = uzol, knúttr = guľočka, hrčka, uzol.
Kňučať: Vydávať piskľavý , zavýjavý zvuk; plakať, stenať, nariekať. Súvisí so skučaním.
Knuta: Bič, korbáč. Čes. poľ. knut = r/v, prijali sme cestou ruštiny, ktorá to dostala buď od Nórov, alebo Švedov, kde knútr = uzol, hrča a pôvodný význam mu bolo „bič s uzlami, hrčkami“. Viď Knôt.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com