04 septembra 2010

Etymologický slovník:Fjord-Fyziognómia

...autor Ján Kulík

Fjord

Dlhý úzky morský záliv siahajúci hlboko do pevniny. Škandinávskeho pôvodu, kde je fjördhr, st.nór. fjoror, ktoré má paralelu v isl. firdh-, a v ang. firth.

Fláder

Žilkovaná kresba na dreve pri pozdĺžnom reze; Fládrovať = v stolárstve napodobňovať žilkovanie na nábytku pomocou farieb. Čes. fládr. Pôvod v str.h.n. vlader. Súčasne Flader

Flagelácia

Fanatické bičovanie, sebatrýznenie z náboženských pohnútok. Lat. flagellum = bič, bičovať, kor. flagrum = bič, bičovať. Odtialto flagelant = prívrženec stredovekového sektového hnutia, ktoré hlásalo sebatrýznenie.

Flagnár

zast. ľud. pejor. Predavač na trhu, kramár, priekupník. ( Hviezdoslav.) Z nem. Flagge = viať vlajku, vytrčiť vlajku. Toto Flagge = ang. flag = vlajka, štandard, signál a východiskom mu je flag vo význame zavesiť, zakvačiť, trčať, ktoré má súvis s fagan (Viď Fagan) a ktoré podľa ox.et.slov. má neznámy pôvod.

Flagrantný

Do očí bijúci, zrejmý. Medzinárodné ale aj už archaické. Fr. flagrant, z lat. flagraus, podoba slova flagrare, flagro = blčať, horieť, žiariť, ktorého kor. bude asi *flag-, varianta ie. *bhleg-, ktoré je zastúpené aj v slov. blčať.

Fľak

Plocha, plôška odlišujúca sa badatelne od okolia, škvrna. Čes. flek. Z nem. Fleck = r/v. Ang. fleck = r/v avšak ox.et.slov. poznamenáva, že aj tu ide o neznámy pôvod. (?)

Viď Fŕkať, Frckať.

Flakón

Fľaštička na voňavku. St.fr. flacon, staršie flascon, z nesk.lat. flasco, odkiaľ vychádza i slovo fľaša.

Flám

Obyvateľ Flámska, Flandrie, stredovekej krajiny v záp. Európe, ktorá z hruba zahrňovala západné Belgicko, priľahlé časti sev. Francúzska a juhozápadného Holandska. Hol. Vlaanderen, fr. Flandres. Názov sa najskôr odvádza z mena keltského plemena Vlachov, Valachov, Vlasov a podobných variácií.

Flambojantný

Osoba žiariacej, krásnej, nádhernej postavy, chovania sa, výkvet, vzorná osoba. Medzinárodné. Pôvodne sa termín vzťahoval na architektúru, ktorú charakterizovali formy plameňa, ohňa; ohnivej farby. Slovo sa zrodilo vo Fr. ako flamboyer, kor. flambe, kde flambeau = fakľa. Východiskom je lat. flammula, dem. z flamma = plameň. Lat. flamma poslúžilo ako základ aj slovám flamingo = druh vtáka, flamizol = druh lesklej hodvabnej tkaniny.

Flámovať

Hlučne a po nociach sa zabávať a nadmierne pri tom aj piť, hýriť. Z nem. Flamänder = príslušník národa Flámov / Vlámov (viď Fľandra).

Flanc

Paráda, prepych. Dostali sme ho cestou čes. flanc = r/v; všetko z rakúskej nem. pflonz = klamné predstieranie. Z rovnakého prameňa je i maď. flanc, flancol. (Čes.et.slov.)

Fľandra / Fľundra

Nadávka ľahkej nemravnej žene, pobehlica. Názov, termín vzniká v stredoveku, kedy sa zvádzali tuhé protiturecké vojny a do týchto vojen Viedeň privážala aj žoldnierov v tom čase zo svojej provicie, Flandrie, Flámska. V jednom z bojov v Uhorsku, najatá žoldnierska posádka bola vyhubená Turkami. Aby Viedeň predišla nepokojom vo Flandrii, lsťou sem priviedla manželky a rodiny zahynulých. Tieto ženy, teraz vdovy a ich siroty, aby prežili, buď sa dali do robenia čipiek, na prostitúciu, alebo sa po krajine potulovali v zdrapoch, otrhaných šatách, z čoho sa teraz pod fľandra, fľundra začalo chápať najskôr ženu z Flandrie, ženu nedbale odetú, ženu v zdrapoch, hadru a neskoršie i prostitútku.

Slovo je zastúpené v čes. flundra = pobehlica, zdrap, handra, poľ. flura, flora, fladra = r/v, fladrać sie, nem. nár. Flunder, Flander = zdrap, handra, kým v Bavorsku Flanderl = ľahkomyselné dievča.

O prítomnosti týchto žien a ich rodín v našom prostredí svedčí aj do dnes zachovaný rad priezvísk, ako (Van)Andel, (Van)Arkel, Hammel atď.

Flanel

Druh teplej bavlnenej, alebo vlnenej látky. Ang. flannel = r/v. Bolo viacej spôsobov písania tohoto slova, avšak asi najvernejší je flan(n)ing, z welšského gwlanen = látka z vlny. Kor. wel. gwlán = vlna. (Ox.et.slov.)

Fľasnúť

Uderiť dlaňou po líci, ústach, dať zaucho. Viď Tlieskať, Tepať.

Fľaša

Sklenica. Čes. flaše, poľ. flasza, srbch. flaša atď. Prevzaté zo staronem. vlasche, súčasné Flasche. Tal. fiasco, st.fr. flasche, flaske, str.lat. flasca. Sám pôvod slova je hmlistý.

Flauta

Druh dreveného hudobného dychového nástroja. Medzinárodné, s hmlistou etymológiou. Ox. et. slovník podáva, že ang. flute okrem hudobného nástroja, môže znamena aj járok, garád, kanál kadiaľ tečie voda, v ktorom prípade sa približuje k nášmu plávať. (Možno je tu prítomná iba kontaminácia s podobným slovom, flow ako prúdenie, tok, tiecť, prúdiť...) V ang. bolo niekoľko spôsobov písania tohoto slova : flowte, floite, fluit, ktoré sa opieralo na st.fr. flahute, fleüte, flaüte. Súčasne flute, za ktoré sa predpokladá fr. provensálsky pôvod vo flaüt a východiskom tohoto asi bude splynutie slov flaujol = druh píšťale, ako dem. fr. flajol = píšťaľa, ktorého východiskom je lat. flare = fúkať a laüt = lutna. Odtialto vychádza aj flažolet.

Flavón

Základná látka, z ktorej sa odvodzujú viaceré žlté farbivá. Východiskom je lat. flavus = (zlato)žlté.

Flax

Ľaň, ľaňové plátno. St.h.n. flahs, nem. flachs, ie. kor. *plok-, plek-, ktoré je zastúpené aj v gr. plékein, lat. plectere a v slov. plátno, plachta.

Flegma

Nevšímavá, ľahostajná, chladnokrvná osoba. Medzinárodné. Súčasný význam slovo nadobúda niekde v 16.st. splynutím grécko - latinského základného významu. St.fr. fleume, súč. flegme, z neskoro lat. phlegma = (chladný) vlhký, lepkavý, slizký výlučok tela. Východiskom je gr. flégma / φλέγμα = plameň, oheň, horúčka, smrtelný (šibeničný) humor, ako výsledok horúčke. Základ v gr. φλέγω = (pod)páliť, horieť, blčať, plameň, byť v horúčke.

Odtialto máme flegmatický, flegmatik, flegmatizmus, flegmóna a pod.

Flexia

Ohnutie; ohýnanie, skloňovanie, časovanie. Lat. flectere = ohýnať, prehýnať, skrúcať, otáčať. Odtialto máme flexúra, flexibilita a rad podobných.

Flingnúť

Prudko udrieť po ústach, tvári, dať zaucho. Ang. fling = prudký silný pohyb, prudkosť, násilenstvo, prudký vrh, hod. Škandinávsky pôvod, kde v staronórskom flengja = telesne trestať, nabiť, zbiť, vyťať, vyšibať, vyšľahať, vytĺkať, poháňať atď. Príbuzné ku lat. flagellum = bič, (vy)bičovať.

Flint

Kresací kameň, z hol. vlint, ktoré je v príbuzenstve so st.h.n. a nem. nárečovým flins, za ktoré sa predpokladá, že súvisí s gr. plínthos / πλίνθος = tehla, tehlička, kameň dolovaný pre stavbu.

Odtialto vychádza aj flinta = puška, ktoré sa k nám dostalo cestou českého, z nem. Flinte / Flintbüchse.

Flinta

Puška. Rovnako aj čes. hl. dl. poľ. Prevzaté z nem. Flinte. Viď Flint.

Flirt

Dôrenie len pre zábavu, predstierané, nezáväzné dôrenie. Podľa ox.et.slovníka, vypadá že toto slovo je iba imitačného pôvodu, s odvodeninami v ang. flirtetion, flirtatious, čiže flirtovanie.

V rus.et. slovníku, asi chybne, flirt sa uvádza, ako prevzaté z nem. Flirt, flirten a pôvod tohoto je buď vo fr. flirter = "koketovať", ktorého korene budú v ang. flirt a východiskom tohoto je st.fr. fleureter = poletovať z kvietka na kvietok.

Fliter

Lesklý pliešok používaný na ozdobu večerných dámskych šiat, libačka, limbačka. Čes. flitr, a toto z nem. Flitter.

Flogistón

Starý odb. chem. termín. Podľa metafyzickej teórie, látka ktorá uniká pri horení, v skutočnosti neexistujúca. Gr. flogistós / φλογιστός = horiace, zápalivé, východiskom φλογιζειν = zapáliť, podpáliť, kor. φλογ- = ie. bhleg- = blčať, horieť.

Flór

Druh ľahkej, tenkej priesvitnej hodvabnej, alebo vlnenej tkaniny. Čes. tiež flór. Prevzaté z nem. Flor = r/v a podkladom mu je fr. velours.

Flóra

Vegetácia, rastlinstvo, kvetina, ale meno meno bohyne, patrónky kvitnúcich rastlín. Medzinárodné. Lat. floralis, kor. flos, -oris = kvet, kvitnutie, korunka, krása.

Florén

Stredoveký zlatý peniaz razený v tal. Florencii, po prvýkrát v 1252.roku. Názov vychádza z tal. fiorino, fiore = kvietok, ako sa pôvodne tento peniaz nazval, lebo sa na ňom nachádzal razený kvietok konvalinky.

Flotácia

a/ Spôsob získavania alebo úpravy rúd vyplavovaním, vymývaním.

b/ Flotácia, alebo lansírovanie komerčného podniku, národnej meny, na princípe "plávajúceho kurzu", čiže hodnotu určuje slobodný trh. Termín vznikol na podklade fr. flottaison. Príbuznosť s ang. float = plávať a slovanským plávať.

Flotila

Oddiel vojenského loďstva, alebo letectva. Šp. dem. z flota, ktoré je príbuzné ku plávať.

Flox

Druh okrasných záhradných rastlín. Lat. phlox, z gr. flóx / φλόξ , čo doslovne znamená oheň, plameň, blčanie, ie. kor. bhleg- = blčanie.

Fluent

Ľahko a volne tiecť, ľahko a plynule hovoriť nejakou rečou, dokonale ovládať nejakú reč (fluent in English = plynule hovoriť po anglícky). Lat. fluens, fluent-, zo základu fluere, fluentum = tiecť, potok, prúd.

Fluid

V slovenčine: Prchavá kvapalina, predpokladaná neviditelná nezvážitelná látka, vyžarujúca energiu. V iných rečiach sa tu chápe aj tekutú látku, ako tekutinu vôbec, alebo aj plyn, nestálu, nepevnú látku bez určenej formy. Základ je lat. fluidus, kor. fluere = tiecť, plynúť. Viď Fluent.

Fluktuácia

Vlnenie, kolísanie, pohyb, premiestňovanie, nestálosť, nestabílnosť. Východiskom je lat. fluctuare, z fluctus = prúd, vlna, ktorého podkladom je fluct-, fluere = tiecť, plynúť. Blízke ku slovan. plávať. Viď Fluent, Fluid.

Odtialto máme fluktuant, fluktuovať a pod.

Fluór

Chem. Svetložltý plyn, prvok značky F. Lat. fluor = tiecť, prúdiť, plynúť, neprestajne sa meniť.

Odtialto máme fluoresceín, fluorescencia, fluoreskovať a pod.

Fľúskať

Striekať, špliechať. Súvis s predchádzajúcimi s pôvodne lat. podkladom v fluens-, fluere = tiecť. Odtialto je aj fľusknúť, fľuskot. Súvis so srbch. pljusak = lejak, ba aj slovanským pľuť.

Fluviálny

Riečny, nanesený riekou, utvorený činnosťou rieky. Východiskom je lat. fluvius = rieka.

Flux

Magnetický tok. Východiskom je st.fr. flux z lat. fluxus = tok, prúd, kor. fluere = tiecť.

Fňukať

Plakať, nariekať. Zvukomalebný pôvod, podobne ako aj v prípade fikať, fnikať atď.

Fóbia

Strach, chorobná bojazlivosť z niečoho, nenávisť, odpor. Lat. phobus, gr. fóbos / φόβος = strach, postrach, bátie sa, hrôza, teror.

Odtialto je rad slov s príponou fóbia, ako hydrofóbia, slavofóbia, anglofóbia, agrofóbia a rad ďalších, volne tvorených s touto príponou.

Fodra

Skladka, záhyb, nábera na ženských šatách, sukni. Považuje sa za prebraté z maďarčiny, avšak pôvod slova je v ger. *faldhan, z čoho je st.h.n. faltan (u nás odtialto faltňa), nem. falten, ang. fold = záhyb, úžľabina, prehnúť, zahnúť, skladať, zložiť, zvinúť a pod. Ie. kor. pel-, pl-, ktoré je zastúpené v gr. dipaltos, diplásios = dvakrát, lat. plicare = ohnúť, prehnúť, zahnúť a slovanské pliecť.

Föhm / Fem

Teplý suchý horský alpský vietor, ručný sušič vlasov, osušovač. Prevzaté z nem. Föhm = r/v.

Fojt

Predstavený, richtár. Z nem. Vogt = richtár.

Fojtáš / fujtáš

Ľud. zast. Zátka, obyčajne z kúdele, na upchanie náboja v puške starého typu. Prevzaté z maď. fojt = dusiť, škrtiť, avšak viď Fúľať 2°, Furkovec, Šúľať, Šúľok.

Fókus

Ohnisko šošoviek, stredobod niečoho. Lat. focus = ohnisko, srdce, dom, rodina.

Fólia

Jemne tepaný kovový lístok. Lat. folium = list, folia = plurál z folium.

Odtialto máme foliácia, foliant, defoliant atď.

Fólio

Polhárkový formát papiera, v účtovníckej knihe dve protiľahlé strany, hárkový formát papiera prehnutý cez polovicu - zovšeobecnenie str.lat. abl. latinského folium = list, prehnúť, vo vzťahu ku "prehnúť takto, tak a tak", čo je už latinovaná forma talianského foglio.

Odtialto máme fóliovať, fóliovník a pod.

Folklór

Ľudová tvorba, národopis. Medzinárodné, z ang. folklore. V podstati tu ide o zložené slovo, ang. folk = ľud, národ, rasa, ktoré má svoju podobu st.h.n. folc, hol. volk, st.nór. folk = ľud, armáda a ang. lore = učiť, doktrína, veda, ktoré má podobu v st.h.n. lera, hol. leer, nem. lehre.

Odtialto máme folkloristika, folklórny atď.

Fón

Jednotka intenzity zvuku. Z gr. foné / φωνή = hlas, zvuk, tón. Odtialto, ako predpona v komb. slovách máme fonograf, fonogram, fonola, fonolit, fonológia, fonometer, fonón, fonoskop, fonovať a rad ďalších.

-fón

Prípona využívaná na tvorenie komb. slov, ako je prípad v zariadeniach na vysielanie, zosilňovanie, reprodukovanie hlasu, tónu - telefón, magnetofón, megafón, mikrofón a pod. Gr. foné / φωνή = hlas, zvuk, tón.

Fonácia

Vydávanie, tvorenie hlasu. Viď Fón, -fón.

Fond

Súhrn hmotných prostriedkov, základ, zásoba vôbec. Východiskom je lat. fundus = dno, spodok, základ, "fundament", plocha pôdy, salaš, farma, majetok, z čoho vyšlo fr. fond spodok, základ a fonds vo význame statok, sklad, zásoba. Viď Fundament.

Fonetika

Nauka o zvukoch ľudskej reči, hláskoslovie. Mod.lat. phoneticus, z gr. fonetikós, kor. fonein = hovoriť, foné = hlas, zvuk. Viď Fón, -fón.

Odtialto máme fonetický, fonetik, fonetizácia a pod.

Fontána

Ozdobná nádrž na vodu, obyčajne s vodometom. Nesk.lat. fontana, fem. z fontanus, kor. fons, font- = prameň, pramenište.

Fór

Prednosť, výhoda. Prevzaté najskôr z ang. jazyka, ako športový termín pri futbale. V ang. slovo má význam skorej, napred, a vychádza zo st.h.n. fora, nem. vor, got. faura, ger. *forai, ktoré zodpovedá gréckemu parai, pró, pará, perí lat. pro, prae, per a slovanskému prv, pred a sans. purá = skorej, prvé. Touto cestou sme si z ang. importovali aj iné športové termíny, ako forehand, centerfór, ale sem prislúcha aj forman ako predák, vedúci skupiny a pod.

-fór

Prípona, ktorú reprezentuje fr. -phore, mod.lat. -phorus, z gr. fóros / φόρος = prinášať, základ φέρω = nosiť, nanášať, prinášať. Využité v slove ako napr. semafór, a v rade slov s príponou -forický, -forózny.

Forma / furma

Podoba, tvar, zloženie nejakej veci, spôsob prejavu, konania, charakter, príroda určitej veci, javu, v typografii = určité množstvo sadzby zalomenej do strán a pod. Medzinárodné. Pôvod v lat. forma = podoba, tvar, figúra, krása.

Odtialto máme rad slov, ako formalita, formácia, formát, formatív a pod.

-forma

Prípona v zložených slovách s významom má podobu, rovná sa, jednaké, ako napr. v slove uniforma.

Formula

Ustálený, alebo predpísaný text pri nejakom úkone, ustálený spôsob prejavu, poučka, vzorec, zákon, alebo pravidlo. Lat. formula, dem. z forma. Viď Forma / furma.

Odtialto máme formulácia, formulár, formulovať a pod.

Forsírovať

Napomáhať, uprednosťovať, podporovať, tlačiť. Pôvod v rím.lat. *fortia, základ lat. fortis = silný, výdržlivý, nebojácny, mužský.

Foršpont

Zast. ľud. Záprah. Čes. foršpon = r/v. Z nem. Vorspann = r/v.

Foršta

Hrubá drevená doska. Čes. fošna = r/v. Z nem. Pfosten = r/v.

Fort

Malá pevnosť, tvrdz, hradba. St.fr. fort, tal. forte, pôvod v lat. fortis = silný, výdržlivý. Viď Forsírovať.

Tu je i pôvod slova fortifikácia.

Forte

Hud. termín. Silno, s dôrazom. Viď Fort a Forsírovať.

Fortieľ

Ľud. zast. Fígeľ, dôvtip, šikovnosť. Čes. fortel = r/v a z čes. je i poľ. fortel, odkiaľ zase vychádza rus. a ukr. Všetko zo st.nem. vortel a toto z Vorteil = prednosť. (Machek).

Fortňa / Forteň

Zast. Brána na väčšej budove, vrátnica. Čes. fortna, poľ. fort(k)a, z čoho vyšlo aj rus. fórtka, ukr. fírtka - súč. fórta, furta. Prevzaté cestou nem. Pforte. Viď Fórum.

Fortúna

Starorímska bohyňa slepej náhody, šťastia i nešťastia, ekvivalent gr. Tyche. Lat. fortuna = náhoda ako božstvo, hlavne šťastná náhoda, bohatstvo. Kor. lat. fors = náhoda, šťastie, ie. základ v *bhrtis = " to, čo sa prinesie", lat. ferre = nosiť, kde podklad je, či v príbuzenstve má gr. férein, sans. bhárati a slovanské brať.

Fórum

Orgán, inštitúcia, spoločnosť schopná, povolaná niečo súdiť, posúdiť, hodnotiť, vysloviť mienku o niečom a pod. Forum v antickom Ríme sa nazývala tržnica, trh, z čoho sa vyvíja pojem pre zhromaždenie ľudu na posúdenie, súdenie niečoho po stránke právnej, alebo komerčnej. Východiskom je lat. forum, príbuzné ku fores = (vonku, za) dverami, ktorého pôvodný význam sa vzťahoval na "dvor" okolo domu.

Fosfát

Fosforečnan vápenatý; fosforečné minerálne hnojivo. Fr. phosphat, východisko phosphore, ktorému ako podklad slúži fosfor. Viď Fosfor.

Fosfor

Horľavý prvok patriaci medzi nekovy, horiaci zelenkavým plameňom. Lat. phosphorus, z gr. fosfóros / φωσφόρος = prinášať svetlo, hviezda zornička. Kombinácia slov φωσ = svetlo + φόρος = prinášať, príchod, príjem.

Odtialto máme celý rad slov, ako fosforečnan, fosforečný, fosforescencia atď.

Fosílie

Skameneliny vykopané zo zeme. Lat. fossilis, kor. foss-, ktoré vychádza zo základu fodere / fodio, fodi, fossum = kopať, vykopať.

Fošňa

Viď Foršta.

Fotel / foteľa

Kreslo, druh hlbokej čalúnenej stoličky s operadlom. Prevzaté z fr. fauteuil, pôvod v starofranskom *faldistôl, st.h.n. faltistuol = skladajúci stôl /stolička.

Foto-

Predpona v komb. slovách. Gr. pôvod v fós (fáos), fot- / φώς (φάυς), φοτ- = svetlo . Využité je vo fotografia, fotometer, fotogravúra, fotoamatér, fotoaparát, fotoateliér, fotobunka, fotocela, fotofóbia, fotogén, fotochémia a rad pod.

Fotografia

Obrázok, snímka získaná účinkom svetla na citlivý film. Slovo sa prvýraz (spolu s fotografické) zjavuje a i zaznamenáva (14.3.1839.) kedy Sir John Heschel (1792 - 1871) mal svoj prejav pred britskou Royal Society. Same slovo vzniká komb. gr. slov fós, foto- a -grafos = písať, napísať. Viď Foto-.

Fox

Druh spoločenského tanca rýchlejšieho tempa, ktoré sa preširuje i na foxtrot. Prevzaté z ang. kde fox = líška + trot = klus, čiže v tomto prípade by to bolo líščí beh.

Ang. fox, s príbuzným nem. fuchs, st.h.n. fuhs atď. príbuzné je ku sans. púccha = chvost, ale aj púčok, puchnúť, ako aj slovanské puh, puch, puchnúť, napuchnuté, ako aj pach, páchnuť. // Ger. fox, fuchs atď. udávajú, že tu názov pre líšku vzniká z faktu, že líška má hrubý, akoby napuchnutý chvost.//

Foyer

Vo výslovnosti foajé. Rozsiahla predsieň v divadle, alebo inej verejnej miestnosti a obyčajne umelecký vyzdobená. Galorímsky pôvod *focarium, východiskom je lat. focus. Viď Fókus.

Fragílny

Ľahko sa lámuci, krehký. Lat. fragilis = krehké, slabé, lomivé, kor. *frag-, ktoré je zastúpené aj v slove frangere = lámať. Odtialto máme fragment, fragmentácia atď.

Fraj

Zálety. Z nem. frei = slobodný, voľný.

Frajer

Milenec, milý, ten čo sa dvorí dievčaťu, ten čo sa nápadne, parádne oblieka, fičúr. Adaptované nem. frei = slobodný, voľný, slobodne, volne, ang. free, gót. freis, ger. frijaz, ie. základ v *prijos, s ktorým súvisí aj sans. priyá = milé, príjemné, wel. rhydd = voľný, slobodný, ako aj slovanské priateľ, prijatelj, príjemné a pod.

V ger. jazykoch sa free, frei... vyvinulo v pojem ako slobodný, tak aj voľný, bez záväzkov, bez pút a pod.

Odtialto máme frajerčiť, frajerka atď.

Frajla

Zast. Slobodné dievča, slečna, z čoho neskoršie sa vyvíja aj pojem pre morálne poklesnutú dievku. Adaptácia nem. Fräulein = slečna.

Frajmak / frajmok

Zast. ľud. Výmena, obchod, výmenný obchod. Čes. frajmark = r/v, poľ. frymark = kupčenie. Prevzaté zo str.h.n. vrimerket, súč. Freimarkt = voľný obchod.

Frak

Dlhší mužský večerný slávnostný kabát, ktorého boky sú spredu vykrojené. K nám sa dostáva cestou nem. Frack, do nemčiny prichádza z ang. frock = šaty, plášť, kutňa, habit, žaket, ktorého východiskom je st.fr. froc, a pôvod tohoto je v st.franskom hroc = kaftan.

Frakcia

Zaujmová skupina v nejakej organizácii, odštiepujúca, oddeľujúca sa od celku, zlomok. Kresťansko - latínsky fractio = lámať ("...lámal a dával... chlieb). Kor. fract-, zo základu frangere = lámať. Viď Fragílny. Odtialto máme frakcionár, fraktúra a pod.

Francľa

Ľud. zast. Strapec. Viď Franfor(ec).

Franfor(ec)

Útržok, zdrap. Tesný súvis s Frakcia. Zložené z lat. frangere / frango, fregi, fractum = lámať, trhať, drobiť, mleť a fortis, tal. forza = sila, násilne.

Frangia

Zast. Druh šable z čias Rákoczyho (Slovník slov. jaz.). Srbch. prangija = mažiar (ako zbraň, delo). Tur. pranga = reťaz, okovy, putá, sputnať, prekážka.

Tu pôvodí aj slovenské pargať = šľahať, plieskať bičom.

Frank

Názov peňažnej meny v niektorých krajinách (francúzsky, belgicky, švajčiarsky... frank). St.fr. franc, podľa legendy Francorum rex, kráľ Frankov, ktorého podobizeň bola po prvýkrát razená na peniaz počas panovania Jean le Bon (1350 - 64).

Frank

a/ Germanké pleme, alebo plemená, ktoré porazili Galov a zaujali ich územie a poskytli svoje meno neskoršie formujúcemu sa štátu Francúzsku (Francia).

b/ Na blízkom východe, vo východnom Stredomorí, medzi muslimánmi zaužívený termín na označenie kresťanskej osoby zo západnej Európy, čo vzniká počas križiackých vojen, lebo križiaci väčšinou pochádzali z týchto krajov.

St.h.n. Franko, čiže názov germanského plemena údajne vzniká z toho, lebo toto pleme ako zbraň, najradšej používalo krátke kópie, sekeru s krátkym poriskom. V st.ang. franca = kópia, v súč. ang. frank = otvorený, úprimný, priamy a frankly = otvorene, úprimne, priamo, stručne, v krátkosti, bez okolkov.

Franko

Obch. Vyplatenie, hradenie dopravy dodávateľom tovaru až do skladu, na stavbu a pod. V ger. jazykoch frank(o) sa vzťahovalo na slobodný, vďačný, superiorných kvalít, z čoho v st.fr. vzniká franc a toto si preberá str.lat. ako francus = slobodný, ktoré je identické s názvom ger. plemena (Frankovia, viď Frank 2°), ktoré postupom času sa tiež posúva na slobodný, nespútaný, lebo vo franskom Gálsku úplnú slobodu mali len tí, čo prislúchali ku dominantnému národu, Frankom. Práve z tohoto významu, slobodný od dane, poplatkov, vzniká pojem súčasného významu franco / franko, ako slobodné, voľné náklady na prepravu tovaru, ktoré ručí podpis na doklade.

Františkán

Člen katolíckej mníšskej žobravej rehole, založenej Františkom z Assisi, schválenej pápežom v 1209. roku a úradne ratifikovanej v 1223. roku.

Fras

Čert - obyčajne v nadávkach a kliatbach. Do frasa. Z maď. frász, ktoré vychodí z nem. Frais(en) = padúcnica, epilepsia, kŕč, lebo sa považovalo, že pôvodcom tejto chroby je zlý duch, demón, čert.

Fraška

Druh dramatického lit. útvaru so žartovným, výsmešným obsahom, pri ktorom sa používajú drsnejšie komické prostriedky; prehnaná veselohra. Čes. fraška = r/v. Pôvod v tal. frascha, alebo fr. frasque. (Čes.et. slovník.)

Fráter

Mních, ktorý nie je kňazom. Z lat. frater = brat. S týmto tesne súvisí fraternita = bratstvo v náboženskom zmysle, ale neskoršie i bratstvo v zmysle príslušnosti ku nejakej organizácii

Fráza

Naoko pekné, zvučné, ale bezobsažné, prázdne, často používané slová, výrazy a výroky. Medzinárodné. Lat. phrasis, z gr. frásis / φράσις= prejav, spôsob prejavu, orátorská šikovnosť, kde základ je v gr. φράζω = vyjasniť, ukázať, vyriecť, sľúbiť, poradiť, poznamenať.

Odtialto máme frázer, frazeológia, frázovať atď.

Frckať

Kropiť, po troche vystrekovať; nepršať, ale len po troche poprchávať, frcnúť = dať len trochu, neveľa, máličko. V závislosti od toho, ako ďaleko chceme ísť do minulosti jazyka a dopracovať sa ku zvukomalebnej podstati slova, toto a jemu príbuzné slová, ako významovo, tak aj fonetický, môžeme vysvetliť.// Fŕkať, frk, pršať, vrčať, vlk, frňák, prcať - páriť sa, prč, ako samec druhu (baran, cap, býk), pohlavný styk zvierat, ba aj fľak, fliačok, atď. majú vzájomný súvis.//

Slovenský frckať, srbch. prskati, atď. podoby sú zastúpené vo všetkých slovanských jazykoch s rozlíčnými významami a príbuzné sú ku sans. prš = kropiť, fŕkať, prša = kvapka, pršatá = strakatá, jarabá, fliačková a zároveň je tu aj príbuznosť ku sans. Pr = naplniť, plniť.

Sans. Vrš = pršať, vŕšti = dážď, prší sú len ďalšou rozvinutou podobou. Viď Fŕkať.

Fregata

Ľahká rýchla, obyčajne vojnová loď, v čase plachetníc s troma stožiarmi. Fr. frégate, tal. fregata, hol. fregat, nem. Fregatte. Považuje sa, že všetky vyrianty vychádzajú z fr. alebo tal. jazyka, avšak pôvod, prameň slova zostáva neznámy.

Frekvencia

Častosť, hojnosť výskytu. Medzinárodné. St.fr. fréquenter, z lat. frequens, -tis = početné, plné, preplnené, navštevované, opakované, bežné.

Frenézia

Búrlivé nadšenie; lek. chorobná neovládatelná prudkosť, zúrivosť. Medzinárodné. V ang. frenzy = r/v. St.fr. frénésie zo str.lat. phrenesis, ktorého podklad je v gr. frénesis, kor. fren-, frén- / φρεν, φρήν = myseľ, um, rozum, duša. Odtialto je frenetický, frenológia a pod.

Freska

Nástenná maľba na čerstvú omietku. Tal. affresco, z pôvodného al fresco = na čerstvú, friškú (omietku).

Fretka

Malé štvornohé zvieratko, dravec, odroda tchora používaná pri poľovaní na králiky. Ang. ferret. St.fr. fuiron, z rím. furion, základ v nesk.lat. furo, furon = zlodej, kradľoš.

Fréza

Viacrezný nástroj na obrábanie kovových predmetov. Prevzaté z nem. Fräse, ktoré vychádza z fr. fraise.

Frflať

Prejavovať nespokojnosť hundraním si pod nos, hundrať, šomrať, dudrať. Zvukomalebné s možným príbuzenstvom ku frňák. Viď Fŕkať. Odtialto je i frfľoš, frfniak = usoplenec, sopľoš, frfot a pod.

Fric

Prezývka Nemca, nemeckého vojaka. Odvádza sa z nem. domáckeho mena Fritz, Friedrich.

Frigidita

Pohlavná chladnosť (hlavne u žien). Lat. frigidus, kor. frigere = byť chladný, frigus = chlad, mráz.

Frikatíva

Fon. Trená spoluhláska (napr. s). Mod. lat. fricativus, základ fricare, kde kor. je lat. frico = trieť, šúchať.

Frikcia

Trenie, roztieranie, šúchanie. Lat. frictio, kor. frico = trieť, šúchať.

Frišký

Rýchli, čerstvý, svieži, bystrý. Prevzaté z nem. frisch, st.h.n. frisc, ang. fresh, ger.*friskaz, rím. *friscus, z ktorého je aj tal. fresco. Pôvodne sa asi vzťahovalo iba na niečo (mäso) svieže, nesolené, nenakladané, nevystavené vplyvom a základ mu bude v ger. frijaz, (nem. frei, ang. free = slobodné, voľné, neovplyvnené), kde máme zastúpené ie. *prijos, ktoré v sans. reprezentuje priyá- = príjemná, milá a v slovanských jazykoch príjemné, priateľ, či jeho podoby v rozličných slov. jazykoch.

Frištik, frištuk, fruštik.

Raňajky. Prevzaté z nem. Früstück = r/v.

Frivolný

Mravne neviazaný, necudný, frivolita = neviazanosť mravov. Nesk.lat. frivolus = bláznivý, sprostý. Najskôr tu máme daptáciu ger. (ang.) free will = slobodnej vôle, nesputaný.

Fríza

Stav. Plastikou zdobená plocha. Slovo sme dostali buď cestou nov.h.n. Fries, alebo priamo z fr. frise = r/v, a pôvod slova vychádza z názvu obyvateľov Frízskych ostrovov, ktorí majú vraj väčšinou kučeravé, kudravé vlasy. St. frízijský frísle = kučery, kudry. (Rus.et.slov.)

Frizúra

Účes. Frizér = kaderník. Slovo sme dostali cestou fr. friser = r/v. Aj tu sa naráža na charakter vlás obyvateľov Frízských ostrovov. Viď Fríza. (Rus.et.slov.)

Ox.et.slovník pod ang. friz(z) = kučera, kader a frizzle, frizz (vlasy), poznamenáva "pôvod neznámy".

Fŕkať

a/ Špliechať, striekať, kropiť.

b/ Prudko odletúvať, odskakovať.

c/ Silno nozdrami odfukovať.

d/ Frk / frčka = žart, vtip.

e/ Frckavý / fŕkavý = majúci farebné bodky, pestrý, jarabý.

Veľmi zaujímavé slovo v jazykoch Indoeurópanov. Jeho zvukomalebný pôvod je zvlášť viditelný v sanskrite a v jazykoch Slovanov, kde sa rozvetvuje v celý rad významov. V ger. jaz. jeho zvukomalebný pôvod je už slabšie vidieť, kým v gréckom a v lat. jaz. je to už zahmlené.

V sans. sa stretávame s prš = kropiť, fŕkať; prša = kvapka; pršatá = majúca farebné bodky, fliačková, bodkovaná, pestrá, pekná, jarabá, pr = plniť, naplniť, vrš = pršať, vŕšti = dážď.

Sans. ru = ručať, zavýjať (ang. roar) z čoho ruka = vlk a v eur. cig. ruv = vlk. (S týmto súvisí aj naše ruvať sa.) Tiež sans. vŕka = vlk, s ktorým súvisí naše vrčať. V oboch prípadoch ide o rovnaký zvukomalebný pôvod v dvoch variantoch. Keď zviera (vlk), vrčí, frčí ( v = f , z nosa, úst) frčia mu sliny, pena. Pri vrčaní, frčaní, kôň pri erdžaní, zvuk sa vytvára aj v nose, z čoho vzniká frňák = nos.

Pri vrčaní, frčaní, erdžaní, sliny zvieraťa v podobe kvapiek fŕkajú na všetky strany a pofŕkajú všetko vôkol. Narobia frcky. Pri behu koňa, spod kopýt fŕkajú frčky a veselý, hravý kôň, keď vyhodí kopytami, ľudia hovoria, že hádže frčky, lebo aj vtedy mu spod kopýt fŕka. V prenesenom význame, keď sa človek "odtrhne", keď sa rozkokoší, keď si "vyhodí kopýtkami", ľudia povedia, že hádže frčky.

Niečo ofŕkané, už nie je monochromatické, jednofarebné, nudné, ale je pestré, veselé, hravé, až hrdé a v tomto význame (o)fŕkania, väzí frča = pekná mladá žena, frcľa = pekná hrdá mladá dievka, fičúr = prehnane, nápadne, frajerský elegantný muž, švihák a trci - frci = branie si niečoho na ľahko, pýšiť sa, prázdna pýcha.

Frčať = rýchlo sa pohybovať, uháňať, bežať, prudko leteť, odletávať, fŕkať. Ďalšia podoba prirovnania rozfŕknutia, rozpŕchnutia sa vo všetky strany, ako sliny, keď zviera vrčí, frčí. Odtialto sa vyvinulo aj neskoršie ufrngnúť, prefrngnúť, prefrčať, dofrčať atď. ba v príbuzenstve je i prach.

Ďalšou rozšírenejšou variantou základu vr-, ktoré sa posunulo vo fr-, celkom podľa zákonov nastáva aj posun v pr- (v = f = p) a v sans. nadobúda význam pr = plniť, pr = krížiť (zvieratá), prč = miešať (krv), "spájať" zvieratá a prš = kropiť (v rozšírenejšej podobe prša- = pršať). Ako všeslovanské, prčiť sa = behať sa, páriť sa, mať pohlavný styk, má význam pohlavného styku zviarat, hlavne kôz a v jednotlivých slovan. jaz. prč = cap, (kým prcati / prcanje - srbch.) sa posunulo aj na slengový všeobecný výraz pre pohlavný akt.) a frckár(č)iť, prckár(č)iť nadobúda význam robiť niečo nie celkom seriózne, v maličkom obchodovať, kupčiť bez výhľadu na nejaký vyšší profit. Z tohto významu slova frk, fŕkať, prč, prcať, nastáva ďalší významový posun, všeslovanský, na frk, zafrkávať, ako jemnejšia paralela zajebávať, vyjebať.

Frk = žart, vtip, zafrknúť = prekabátiť, šikovne niekoho prejsť a pod. Frčka = žart, vtip. Všade je súvis s fŕkať, prčiť ako aktom pohlavného styku.

Ako príbuzné germanské slová stojí spomenúť anglícke. Flake, (nem. Flocke) = maličké úlomky niečoho, fliačky, snehové vločky, fleck = škvrna, peha, bodka, čiastočka, freckle = peha, freak = rozmar, vrtoch, chúťka, frolic = rýchly, zbehlý, veselý, split = rozbiť, rozštiepiť, trieska, úlomok, zlomok, spot = škvrna, frcka, spray = postrek, postrekovať, striekať, spread = rozšíriť, rozprestrieť, rozfŕkať (semeno, hnojivo) sprinkle = pofŕkať, pokropiť, spring = skok, odskakovať, frčať, prefrngnúť, ufrngnúť, rozfrčať sa (vtáci), prameň, sprint = rýchlo bežať, utekať a pod.

V gr. jaz. v príbuzenstve je sporás / σποράς = roztrasené, roztratené, oddelené, rozfŕkané, σπόρος = siať, rozširovať seme, semeno, vyrábať, mláďatá, odkiaľ vychádza aj gr. sporadikós a str.lat. sporadicus = rozšíriť, roztriasť, sporadické, gr. spérma / σπέρμα = semeno, zárodok, rasa, rodina, potomstvo, pôvod, ktoré prešlo do nesk.lat. ako sperma = semeno, výlučok samčích pohlavných žliaz. Tiež v príbuzenstve je i fugé / φυγή = let, odletieť, odbehnúť, ufrngnúť.

Viď Frckať.

Frndža5

Prudko, rýchlo sa pohybovať a pritom vydávať svišťavý zvuk, prudko bežať. Zvukomalebné. Viď Fŕkať.

Blízko má ku frndžalka, frngať, frngnúť,frng, frnk atď.

Front

Bojová čiara, bojové pásmo, priečelie (domu), dlhý rad. St.fr. front = čelo, lat. frons = čelo, priečelie, predná strana, tvár. Odtialto máme frontový, frontálny atď.

Frontispice

Výsl. frontispis. Stránka oproti titulnému listu v knihe, na ktorej býva názov knižnice, edície, obrázok atď. Fr. frontispice, z nesk.lat. frontispicium = prehliadka, vyšetrovanie, prezeranie priečelia. Základ lat. frons = čelo, tvár + -spicium = prezerať, vyšetrovať, kde kor. je species = výzor, výhľad, vzhľad, výzor, výhľad, vidina, sen, krása...

Frotír

Druh uzlíkovitej, slučkovitej tkaniny používanej na uteráky, kúpacie plášte. Z fr. frotter = trieť, utierať, šúchať. Tu má svoj pôvod aj frotáž = drhnutie, trenie, šúchanie, frotírovať, froté a pod.

Frou - frou / fru - fru

Výsl. fru - fru. Ženský účes s natočenými vlasmi okolo tváre. Prevzaté z fr. jazyka, kde frou - frou = šušťanie, šuchotanie, šelesť, šum, aký počuť pri hodvábe. Zvukomalebné.

Fŕŕŕ

Zvukomalebné s naznačením rýchleho sa rozpŕchnutia (vtákov), rozbehnutie sa, prudký pohyb. Viď Fŕkať.

Frskot

Fŕkanie, striekanie. Viď Fŕkať.

Frugalita

Striedmosť, skromnosť, frugálny = jednoduchý, skromný. Lat. frugi = šetrnosť, sporivosť, gazdovlivosť, hospodárnosť, skromnosť, striedmosť, poctivosť.

Fruktifikácia

Zúrodňovanie, zúrodnenie, zúžitkovávanie. Lat. fructificare, základ fructus = ovocie, produkt, profit, príjem, potešenie, užívať výhody, požívanie. Odtialto vychádza aj fruktóza = ovocný cukor.

Ftizik

Suchotinár, tuberkulotik. Rím.lat.*(ph)thsica, fem. z lat. phthisicus, ktoré vychádza z gr. fthisikós, kor. φθινάς = troviť, kapať, vychádzať na nivoč. Odtialto máme ftíza, ftizeológ, ftiziatria, ftizik a pod.

Fuč

Vyjadruje koniec, zmiznutie, stratu. Viď Fúkať. Nem. futsch je asi z čes. (Machek)

Fuga

Žliabok, škára, medzera (napr. medzi tehlami). Prevzaté z nem. Fuge = r/v.

Fúga

Hud. Kontrapunktická a imitačná skladba s troma dielmi. Tal. fuga - lat. fuga = útek, odbehnutie, bežanie, vyhýbanie sa, rýchlosť.

Fuj

Citosl. vyjadrujúce odpor, hnus, ošklivosť. Široko zastúpené v celej škále ie. jazykov - s regionálnymi variáciami, ale rovnakým významom. Napr. ang. poo = hovno, phooey (U.S.A.) = fuj, citosl. vyjadrujúce odpor, phew (V.B.) = fuj, citosl. vyjadrujúce odpor, ošklivosť, hnus. Sans. púy = smrad, púya = hnis, hnísanie, lit. puvú = hnijem, hnísam. Viď Fúľať 1°.

Fujara

Ľud. fúkací hudobný nástroj. Čes. poľ. fujara, ukr. fujara, frela, flojara, srbch. frula, rum. fluér, maď. furulya, alb. flojera. Slovo, jeho varianty sa všade vzťahujú na pastiersku píšťaľu, z čoho sa dá dedukovať, že je to ďalší termín pastierskej kultúry karpatského oblúku s románskym podkladom. Východiskom bude najskôr románke slovo pre flautu (viď Flauta).

Fujas (Matias)

cit. hovor. expr. Náhle zmiznutie, útek, odbehnutie, ufujazdenie. Súvis s fúkať, fŕkať. Viď Fúkať, Fŕkať.

Fujazdiť

Rýchlo, prudko utekať, uhánať. Viď Fúkať, Fŕkať.

Fujtáš

Viď Fojtáš.

Fúkať

Silne viať, duť. Čes. foukati, rus. fúkať, ukr. fúkati, bul. fúkam atď. Všeslovanské. Blízko má ku Fuč, ktoré predstavuje zmiznutie, stratu, odfúknutie. Všetko je už fuč = všetko sa pominulo, stratilo, utratilo... Etymológovia sa zhodujú, že fúkať je zvukomalebné slovo utvorené z *fu - k - ať, kde k je u všetkých Slovanov príponové. Vypadá však, že pôvodne toto slovo predstavovalo iba stratu niečoho, v ktorom prípade by stálo v príbuzenstve s fŕkať, frčať, ufrngnúť a pod.(Viď Fŕkať b,c) ako aj s gr. φυγή = odletenie, odbehnutie, ufrngnutie, φύζα = odletenie, teror.

Odtialto máme fučať, fujavica, fujazdiť, ufujazdiť, fuk, fúkač, fúkačka, fukár, fuknúť, fukot a pod. Viď Fuč.

Fukoz

Morská riasa. Lat. fucus = riasa, mach, červené farbivo - gr. φύκος = r/v. Odtialto je i fukóza = cukor z morských rias.

Fuksia

Druh pestovaného ozdobného kvetu. Názov vychádza z mena nem. botanika Leonharda Fuchsa. Umrel 1566. r.

Fukso

Kôň, pes, svetlohnedej, tehlovej farby. Dem. Fuksík. Farby koní, alebo iných domácich zvierat sa vystihovali menami jednotlivých zvierat, ako napr. vraný z mena havran. Fukso je z nem. Fuchs = líška, čiže je líščej farby. (Machek)

Fúľať 1°

Špiniť. Prevzaté z ger. jaz. St.h.n. fulida, gót. fuls = smrdiace, nem. faul = zhnité, hnísavé, ger. fulaz = špinavé, zosmrdené, zhnité, ie. kor. pú, ako je aj v lat. pus, putridus = zhnitý, zapáchajúci, hnusný, špinavý...

príbuzné ku gr. pínos / πίνος a slovanskému špina.

Odtialto máme zafúľať, ufúľať, fúľok atď.

Fúľať

Vytisnúť niečo von. Vyfúľať dobrú odpoveď = rýchlo sa spamätať a vtipne odpovedať. Nema súvis s Fúľať 1°. Viacej súvisí s gúľať, vygúľať = vykotúľať niečo von a šúľať. Príbuzné je ku furkovec a fujtáš / fojtáš, lebo aj tieto slová vznikajú z akcie šúľania, fúľania niečoho.

Fúľok

Tvrdé hovno. Tesný súvis s Fúľať, špinou.

Fumigácia

Poľnh. Spôsob ničenia škodcov v pôde pomocou dymu, plynu. Lat. fumigare, z kor. fumus = dym, para.

Fundament

Základ, podstata niečoho. Lat. fundus = základ, spodok, spodina, majetok v pôde. Vo fr.jaz. postupom času nastáva posun aj na istinu, základ v peňazoch a vzniká slovo fond, z fr. fond = lat. fund(us).

Odtialto máme fundácia, fundamentálny, fundovaný, fundus a pod.

Funebrál

Cirk. Zbierka pohrebných piesní. Lat. funebris, funeralis, kor. funus, funer = pohreb, pochovávanie, mŕtve telo, smrť.

Fungovať

Byť v činnosti, byť v chode, pracovať, konať, mať platnosť niečoho. Str.lat. fungibilis, z fungor, functus = konať, vykonávať, spravovať, kor. fungi = konať, činiť.

Funkcia

Činnosť, úkon, postavenie, platnosť. Lat. functio, kor. fungi, funct- = konať, činiť. Blízke ku fungovať. Odtialto máme funkčnosť, funkčný, funkcionalizmus, funkcionár atď.

Funt

Staršia váhová miera, libra, u nás bola 0.56kg. kým v Anglicku 0.453 kg. Ešte vždy je v použití v Anglicku a v U.S.A. St.h.n. phunt, nem. Pfund, ang. pound, všetko z lat. pondo, ktorého východiskom je pondus = váha, závažie, náklad, ťarcha.

Fúra

Náklad na voze, ťažší voz, povoz, veľké množstvo, hromada. Čes. fůra, poľ. fura, rus. fúra. České vzniklo prevzaním si slova zo str.h.n. voure, kým ostatné z nov.h.n. Fuhre. Odtialto máme fúrik, furman a pod.

Fúria

Bohyňa pomsty u starých Rimanov. Meno vzniklo adaptovaním lat. furia = zúrivosť, bláznivosť, kor. furo(r) = zúrivosť, blázonstvo, vášeň, inšpirácia. Odtialto máme fúria = rozzúrená, zúrivá, bláznivá žena.

Furiozo

Hud. Prudko, divoko, búrlivo. Viď Fúria.

Furkovec

Starodávna cestovina, kde sa šúľaním, gúľaním cesta priprávali kúsky, ako malé klobásky, fúľčeky, ktoré sa vyvárali a obaľovali hlavne do pocukroveného maku. Asi asociáciou na fúľok, v jazyku nastáva posun ľ = r ale ešte vždy počuť aj fuľkovec.

Slovo však vzniklo z Fúľať 2°. Viď Fúľať 2°, Šúľať, Šúľok.

Furma

Viď Forma.

Furor

Šialenosť, zúrivosť. Lat. furia, furiosus = šialenosť, bláznivosť, zúrivosť. Viď Fúria.

Furt

Stále, neustavične, vždy. Zodpovedá mu nem. oft, ang. oft(en), za ktoré ox.et.slov. poznamenáva "pôvod neistý, hmlistý". Nem. Furt a ang. ford = brod, brodiť sa, majú cele inú etymológiu, kým súvis s lat. fur, furis a gr. φώρ = zlodej, kradľoš, podliak a pod. predstavuje možnú alternatívu. Odtialto máme furtom = rýchle, odrazu, ustavične. Viď Furták.

Furták

Vtipný veselý človek, šibal, chytrák, huncút, figliar. Prefurtáčiť = oklamať, premárniť. V. Machek toto slovo považuje ako za pôvodne maďarské, kde je fúrtagyú = vychatralý, šibalský. V prípade tohto slova však sa črtá príbuznosť ku lat. fur, furis a gr. φώρ = zlodej, kradľoš, podliak, huncút, figliar, šibal, lapaj atď. Ak by sme teda uznali slovo furták ako základ, ako východisko slova furt (viď Furt), tak etymológiu termínu Furt môžeme vysvetliť, ako vlastný útvar na grécko - latinskom podklade.

Furunkel

Lek. Povrchový vred. Lat. furunculus = malý zlodej, malý kradľoš, hrčka na vínnej réve (kradne živnos). Dem. z fur, furis = zlodej, kradľoš. Viď Furt.

Fusak

Nánožník. Z nem. Fuß /Fuss = noha.

Fustanela

Mužská biela suknička, ktorú nosia muži v Grécku a v Albánsku. Mod.gr. foústani, alb. fustan. Prevzaté asi z tal. fustagno = druh hrubej bavlnenej látky, v Európe známej pod menom mod.fr. futaine, ang. fustian, ktoré reprezentuje aj str.lat. (tela) fustanea, (pannus) fustaneus. Samé meno vychádza z názvu kairského predmestia (Egypt), Fostat, odkiaľ sa tento druh súkna vyvážal.

Fuška / fušovať

Zle, chybne robiť, urobiť, neodborná práca, neoprávnene vykonávať remeslo, prácu. Z nem. pfuschen = zle vykonávať prácu, sprplať robotu. Odtialto je i fušľovať, fušovať, fušer a pod.

Futbal

Kolektívna športová hra, kde sa nohami kope do lopty, kopaná, lopta používaná v tejto hre. Pôvod ako samej hry, tak aj termínu, vzniká v Anglicku kombináciou slov foot = noha + ball = lopta.

Futrál

Puzdro, pošva, ochranný obal. Z nem. Futteral. Odtialto je i futrola.

Futro

Podšívka, časť dvier, alebo okna zasadená pevne v stene, zárubňa. Z nem. Futter.

Futúrum

Gram. Budúci čas, tvar budúceho času. Lat. futurus, ako budúci čas z esse, paralela slovanskému je, jest, jesmo, ger. is, ist, sans. esmi, ie. ésmi, v tretej kategórii rozdelenia ie. podôb tvorenia budúceho času (podľa ox. et. slov. sú tu štyri), zodpovedá slovanskému byť, bude, budem, ie. bheu-, bhu, ktoré v latine reprezentuje fio, factus, fleri s významom má sa zrodiť, stvoriť, nastať, v gr. fúein, základ fué / φυή = prinášať, rásť, vzrastať a v sans. bhávati = bývať, byť, stávať sa.

Odtialto máme futurizmus, futurista a pod.

Fúz

Chlpy na hornej pere dospelého muža, dlhé chlpy na pysku niektorých zvierat, ostie obilia, vlákna na niektorých rastlinách a pod. Čes. vous, vousy, poľ. was, wasy, hl. wusy, polab. vus = brada, rus. us = fúz, starorus. usú = fúz, brada, ukr. vus, slovín. vos = fúz. Príbuzné ku staroprus. wanso = prvé chlpy na tvári, staroír. fés = brada, find = vlas, súč. ír. féasóg = brada, súč. peržský fúza = hraničiaca čiara úst, pier, sans. phunga = fúzy, z čoho v následných jazykoch vzniká phún, phugga, phuge atď. všetko s významom fúz. V príbuzenstve bude aj lat. pilus = vlas, vlásky na tele, ale aj zbytočnosť, hlúposť, bezvýznamnosť..., s ktorým súvisí aj staroír. ul (<>brada, súč. ír. ulcha = brada. Viď Bajúz.

Fúzia

Splynutie, spojenie, zlúčenie (ako pri topení kovov, aby sa urobila zliatina). Lat. fusio, kde kor. je fus-, ktorého základ je vo fundere / fundo, fudi, fusum = liať, vylievať.

Fylo- / Fillo-

Grécka predpona v komb. slovách, ako napr. fyloxéra = druh cudzopasného hmyzu na viniči, a pod. Gr. φύλλον / fúllon = list, lístie.

Fylo-

Grécka predpona v komb. slovách, ako napr. fylogenéza = vývinový proces organizmov v priebeho existovania života na zemi. Gr. φύλον / fúlon = rasa, rodina, kmeň, plemeno,národ, druh, pohlavie.

-fyto-

Predpona (občas i prípona) v komb. slovách, s významom rastlina, rastlinné. Gr. futón / φυτόν = rastlina, strom. Odtialto máme fytobiológia, fytocenóza, fytofág, fytofyziológia, fytogenéza, fytolit, fytológia, fytoparazit, fytoplanktón, fytoterapia atď.

Fyzika

Veda o neústrojných prírodných javoch, pokiaľ sa nimi nemení látka telies. Medzinárodné. Prešírilo sa cestou lat. physica = nauka o prírode, physicus = prírodné. Základ v gr. fúsis / φύσις = príroda, prírodný poriadok, prírodné vlastnosti, vzrod, pôvod a pod.

Odtialto máme fyzický, fyzikálie, fyzikát, fyzikum, fyzikus, fyzkultúra, fyziografia, fyziológia atď.

Fyziognómia

Výraz tváre, podoba, ráz. Str.lat. physionomia, nesk.gr. φυσιογνομια, vystriedalo skorejšie gr. φθσιογνομονια / fusiognomonia, ktoré je utvorené komb. gr. fúsis = príroda + gnómon = tlmočník, vysvetľovateľ, vedec, interpret, kde základ slova spočíva v gnó- / γνώ- = vedieť. Príbuzné ku slovanskému zna(ť), poznať.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com