V evanjelickom „Spevníku“, „Tranovského Kancionál“ (Tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné“, pod číslom 45, najdeme si prekrásnu pieseň „Čas radosti, veselosti...“ Ako poznámku tu najdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. a nápev je podľa latinskej piesne zo XIV. st. „Omnis mundus jucundetur“.Odvtedy sa „Spevníky“ zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v pôvodnom znení, jazyku. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, robila muškacóny...
„Čas radosti, veselosti světu nastal nyní;Neb Bůh věčný, nekonečný narodil se z panny;
V městečku Betlémě,
V jesličkách na slamě
Leží malé pacholátko na zimě::“
„Co jsme všeckni lidé hříšní radostně čekali,
To anjelé dnes vesele nám jsou zěstovali:
A protož plesejme,
Všickni se radujme,
Pacholátku, nemvlúňátku zpívejme.“
„Spasiteli, kvítku milý,Pane náš Ježiši,
Z čisté panny narozený, poklade nejdrahší,
Králi náš, Pane náš,
Skloň se k nám jako Pán,
Dej milosti, své radosti dojít nám;:“
V starších „Spevníkoch“ táto pesnička je napísaná „švabachom“. Nechcel som ju tak podať, lebo načo? Ja si to celkom kľudne prečítam (bez problému‘, ale koľko ďalších?) .Nechcel som pesničku podávať v jej „celej impozantnosti“. Radšej nech si ju prečítate v „prijatelnejšom“ písme.
„Čas radosti, veselosti...“ pre kresťana sú Vianoce, či slovenskejší, je to KRAČÚN. Áno, slovenskejší, lebo Kračún je rýdzim slovanským a slovenským slovom. Zanedbali sme ho len preto, lebo aj Maďari (nemali na to svoje slovo), prevzali si od nás Karacsóny.
Prišla doba obrodenectva a keďže vzorom nám bola čeština, zriekali sme sa aj svojich „historických“ slov, len aby sme sa dištancovali. Škoda. Veľká škoda. Neboli sme nadostač „draví“, vzdelaní, aby sme si vedeli zachovať, privinúť svoje starobylé slová.
Na Dolnej zemi a to nie len v Maďarsku, ale aj vo Vojvodine a v Rumunsku aj dnes sa oslavujú nie Vianoce, ale Kračún. Vplyv maďarčiny? Sotva. Skorej je tu prezervovanie si akože „archaizmu“ – slovanského, slovenského.
Vianoce, alebo Kračún?
Vianoce nám ani dosiaľ nevošli „rovno do krvy“, ale Kračún, áno. Na Kračún sa snažíme zabudnúť a to i vedľa faktom, že pred nami je rýdzo slovanské, slovenské slovo. Uprednosťujeme Vianoce, ktoré slovo je nám iba púhym importom zo staronemeckého winnahten, či súčasného Weinachten.
Aj v škole sa nám neustále zdvôrazňovalo, že Kračún je nesprávne. To je maďarské slovo, lebo tam je Karcsony, ale márne. My sme vedeli, že to je Kračún.
S Kračúnom sa stretneme nie len na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku, na Ukrajine, v Moldavsku, Rumunsku, Bulharsku, ba aj v Albánsku (i keď tam ide o cele inú etymológiu). Ba podobu slova pozná aj aj litovština (Kártis) a lotyština (Kárts). Tu máme slovo až z predkresťanského obdobia a sám koreň je „zahrabaný“ v pôvodnej reči Indoeurópanov, lebo sa tu naráža na pojem smrti, konca obdobia krátenia sa dní, kroku „v dlhší“ deň. Kračún sa dáva hlavne do súvislosti so slovanským slovom krok, kráčať, prekročit, kde ako príbuzné mu stojí latinské gradis = krok.
Kračún tiež súvisí aj s praslovanským kraka = noha, kde v srbch. sa vyvinulo krakati = chodiť, kým u nás je to kráčať = ísť, chodiť.
Kračún a to ešte v predkresťanskom čase, vznikol z toho, že sa z doby krátenia dní, prekročilo v dobu dĺženia sa dní. Prekročila sa „hranica“. Bol tu „zimný slnovrat“ a tento sa oslavoval hodne skorej, ako kresťanské vysvetlenie. Konečne, aj v samom Ríme, tento sviatok sa náležite slávil a len neskoršie sa zvolilo nejaké dátum, ktoré by malo zodpovedať „narodeninám Krista“. Pred týmto sa slávilo „narodenie boha Saturnusa“, boha slnka. S týmito „úpravamy“ kalendára aj dnes máme opletačky, lebo Ježiš na nenarodil ani na Vianoce a ani v roku 000, či 001, ale bolo to najkôr niekde v septembri, októbri a asi v mínus štvrtom roku. Nechajme to však na farárov a lepšie podkovaných vedcov. I keď vo svojom okruhu takých nemame.
Ako koľvek, narodenie Ježisa si pripomíname v deň zimného slnovratu. Podobne si tento zimný slnovrat slávili všetci Indoeurópania, ba aj širšie.
Nuž nevadí či sa Ježiš narodil rovno na Vinaoce, alebo nie. Dôležité je, že sa narodil, žil...a že si Jeho narodenie spomíname hlavne v čase zimného slnovratu. V čase začiatku cykla nového žitia. Američania, no nech nezachádzame hlbšie, svojho času zakázali aj oslavovanie Vianoc, sv. Mikuláša a aj dnes, do Vianoc vsunuli Santa Claus. (Vďaka Coca Coly.). Tento Santa Claus (Mikuláš), z Vianoc vytisol aj samého Ježiška. Pôvodne mal aj zelené, filaové rúcho, bol chudý... ale najlepšie sa osvedčil v rúchu ruského „Deda Mráza“. Pravda, obalamútení američania si to nepriznajú, ale fakt, je faktom.
Keď si na „Štedrý večer“ prisadnete k rodinnému stlolu, Ku ťapši s hrubou klobásou, alebo na Slovernsku, ku vianočnému kaprovi, možno v Nemecku ku ťapši s húskou, v Amerike ku moriakovi... v Austrálii ku „smorgas board“ (chladná šunka, šaláty, zmrzlina...) Majte na zreteli, že ako oslavujete zimný (letný) slnovrat, tak oslavujete aj narodeniny nášho Spasiteľa, Ježiša Krista. To je naše dedičstvo.
# Mohli by sme tu spomenúť našich študentov teológie, aby sa možno práve oni začali zaoberať úzadím tejto našej pesničky „Čas radosti...“ Je to jedna z mála našich vlastných vianočných pesničiek. Ja tu na také niečo nemam žiadneho materiálu.
....................................................JK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára