Mena na P

Palmíra: Žen. m. lat. pôvodu, s významom palma. Muž. variant je Palmiro. Pamela: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom: celá medová. Vymyslel ho spisovateľ Sir Phillip Sydney, ešte v XVI. st. ako meno pre hlavnú hrdinku v jeho diele „Arcadia“. Pamela sa však stáva populárnym len niekde v XVIII. st. lebo po ňom siaha ďalší spisovateľ, Samuel Richardson. Volí si ho pre názov svojho románu „Pamela“. Bežnou skratkou je Pam. Pandora: Podľa gréckej mytológie, toto bolo prvé ženské meno na svete, aspoň prvé meno bežnej smrtelníčky. Aspoň tak nám hovorí básnik Hesiod. Na Žiadosť boha Zeusa (Jupitera), boh Hephaestos (Vulkán) vzal si hlinu a začal modelovať prvú smrtelníčku. Zeus chcel nejak potrestať Prometheusa a po dlhšom uvažovaní, rozmyslel si, že žiadny trest nebude úplný, ale ak Prometheusa obdaruje ženou, trest bude dokonalý. Keď dielo (prvá žena z hliny) bolo hotové, na Olymp sa zišli všetci bohovia a teraz každý z nich túto prvú smrtelníčku aj niečím obdaroval. Po gr. pan = všetko, celkom, úplne + dora = dar, takže význam mena je všetkými, všetkým obdarovaná. Paskal: Muž. m. ktorého podoby najdeme v rade jazykov, ako napr. Pascal, Pasquale... Východiskom mu je lat. jazyk, kde má význam Veľká noc. Toto meno sa dávalo chlapcom narodeným v čase veľkonočných sviatkov. Cirk.-lat. paschalis, do latiny prišlo cestou gréckeho pascha, avšak aj gréčtina si ho prevzala z aramejského pasha, ktoré je v príbuzenstve s hebrejským paßa’g = prejsť cez, prekráčať cez. Patricia: Žen. m. kde ako východisko máme lat. patricius = šľachtic; zo vznešeného rodu. Východiskom tohoto je lat. pater = otec, otčina, vlasť. Viď Patrik. Slovenským ekvivalentom je Vlasta. Patrik: Muž. m. z ktorého vyšla aj ženská podoba Patricia. Pod týmto menom poznáme hlavne sv. Patrika, patróna Írska, ktorý sa však narodil v Škótsku. Ako dieťa, dostal sa do rúk pirátov, ktorí ho predali do otroctva v Írsku. Odtialto Patrik uteká do Francúzska a tu sa začal učiť misijnej práci. Po čase, už ako misionár, vracia sa do Írska a začína so šírením kresťanstva. (# Podľa jednej legendy, Patrik vraj očisti Írsko od hadov – nikdy tam však ani neboli.) V slovenských nárečiach ešte vždy máme zachované slovo pátriky, pod ktorým sa rozumie šperok urobený z guľočiek, perál, nastiebaných na nitku. Pôvodne pátriky znamenali ruženec, nevyhnutná pomôcka katolíkov (ale aj pravoslávnych, moslimov...) pri modlení sa. Toto slovo, pátriky, dostali sme najskôr cestou írskych misionárov, ktorí svojho času boli veľmi aktívni na kontinente. V západnej Európe meno Patrik je vyložene len katolíckym. V angličtine má skratky, ako: Pat, Pady, Paddy... kým v Írsku počuť aj Padraic a v anglíckych „prisolených“ žartoch je to hlavný hrdina. Slovenským ekvivalentom je Vlasto. Pavel, Pavol, Paul, Pablo, Paolo... : Jedno z najrozšírenejších kresťanských mien. V rozličných svojich podobách ho najdeme v každom jazyku kresťanov. V Nov. zmluve sa spomína Saul z Tarsusu, ktorý po uverení v Kristovo učenie, preberá si meno Pavel. Ako antické, tak aj neskoršie dejiny sú plné osôb s týmto menom a to bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť. V slovenčine máme podoby Pavel a Pavol. Protestanti siahajú po variante Pavel, ktoré je bližšie ku podobám v českom, srbskom, ruskom, ukrajinskom... jazyku, kým katolíci skorej použijú podobu Pavol, ktoré je bližšie ku podobám v chorvatskom Pavao, tal. Paolo, šp. Pablo... Bez ohľadu na variácie, všetky podoby vychádzajú z lat. Paul(l)us, čo znamená malé, nepatrné. Domácke podoby máme: Paľo, Paľko, Palík, Pavlík... Pavlina, Paulina, Paula: Ženské podoby mužského mena Pavel. Dejiny poznajú nesmierny počet osôb s týmto menom. Prvá manželka imperátora Hilogabalusa bola Paulína, rímska dáma, ktorá sa vydala za Saturniusa, generála v Sýrii v čase imperátora Tiberiusa, tiež nosila toto meno. Takto sa nazývala aj sestra imperátora Adriana, manželka Júliusa Servianusa. Manželka imperátora Maximu, tiež bola Paulina, ba je tu aj sv. Paulina, ktorá v IV. st. zakladá veľký počet kláštorov v Betleheme... Pegy: Žen. m. ktoré vzniklo medzi Angličanmi, ako deminutív Margarety. Penelopa: Žen. m. gréckeho pôvodu, kde prvá časť pene = cievka, kotúľka. V Odysey, podľa Hómera, takto sa menovala manželka Odyseusa, kráľa Itaky, dcéra kráľa Sparty, ktorá až 10 rokov čakala na návrat manžela z trójskej vojny. Pod rovnakým menom sa spomína aj dcéra Ikarusa. Európa po tomto mene siaha len v čase renesancie a aj dnes je pomerne rozšírené. Skratkou mu je hlavne Penny. Perpetua: Zriedkavé žen. m. lat. pôvodu a význam mu je večná, opakujúca sa. Vyskytuje sa hlavne medzi katolíkmi, asi z dôvodu, že takto sa menovala aj jedna mučeníčka z III. st. Peter: Muž. m. ktoré v gréckom jaz. znamená skala. Ježiš takto nazval apoštola Šimona, aby tak aj symbolicky naznačil jeho tvrdosť vieri v nové učenie. Podľa katolíckej legendy, ktorá je historický veľmi otázna, Peter, či bývalý Šimon, vraj bol „prvý, medzi prvými“ a neskoršie sa vraj stáva aj prvým rímskym biskupom, z čoho sa postupne vyvinulo kreslo pápeža. Aj toto tvrdenie je historický veľmi otázne, lebo Peter sa skorej pohyboval v oblastiach na východ a niektorí tvrdia, že v Ríme ani nikdy nebol. (Katolícka encyklopedia + List Pavla Rimanom...) V čase reformácie, z radov protestantov sa toto meno úplne vytráca, lebo im pripomínalo Vatikán a pápežstvo. Len hodne neskoršie sa začína postupne zjavovať. (Viď ev. podľa Jána 21:15-17) Petra: Žen. podoba muž. m. Peter. Petronela: Žen. m. lat. pôvodu, ktoré predstavuje deminutív z Petroniusa, priezviska významnej rímskej rodiny, avšak aj toto siaha najskôr ku menu Peter = skala. V stredoveku bolo zvlášť populárne, lebo sa verilo, že Petronela bola dcérou sv. Petra. Petruša: Žen. m. slovenský útvar na podklade deminutívu z Petra, Petronely. Pravdomil: Muž. m. ktoré vzniklo u nás. Utvorené je na podklade pravda + milovať. Pravoľub: Slovanské muž. m. ktoré môže mať aj ženskú podobu. Utvorené je spojením pravda, pravosť, správnosť + ľúbiť, milovať. Pravoslav: Slovanské muž. m. ktoré môže mať aj ženskú podobu. Utvorené je spojením právo, správne + slav = oslava, sláviť, oslavovať. Pravoš: Muž. m. utvorené na podklade pravé, správne. Pribina: Slovansko-slovienske muž. meno, i keď je utvorené na podklade kombinácie cudzích slov. Pod týmto menom poznáme nitrianske knieža z čias začiatkov rodenia sa Veľkej Moravy. O Pribinovi dejiny hovoria, že bol franským (nemeckým) vazalom, na čo asi v nemalej miere prispela aj jeho manželka, pôvodom Bavorka. Po tom, čo ho Mojmír vyhnal z Nitry, Pribina sa usádza v Panónsku, v jednej z provincií východných Frankov (súčasné Maďarsko) a tu v Blatnohrade si zriaďuje svoje sídlo, kde ho neskoršie vystrieda jeho syn Koceľ. Same meno Pribina je utvorené spojením slov lat. primus + ger. binde = spojiť, zviazať, zjednotiť, takže teraz tu máme význam prvý zjednoťovateľ (Slovanov, slovanských plemien). V skutku, Pribina tým aj bol. Pamiatku na neho si zachovávame aj v podobe priezviska Pribiš. Priscila: Žen. m. lat. pôvodu, ktoré predstavuje deminutív z Prisca, čo znamená prvšia, starobylá, staroveká, antická... V Skutkoch apoštolov spomína sa aj Priscila, ako manželka Žida z Aquilu. Prokop: Staré muž. m. z čias V. Moravy, ale jeho pôvod je grécky, kde má podobu Prokopios, čo by znamenalo hlásateľ, propagátor, prospievať, prosperovať, bohatnúť, prekvitať, bujnieť, rásť a pod. Po príchode Cyrila a Metóda na V. Moravu, badať až agresívne prenikanie mien gréckeho pôvodu. ...............................................................................JK