Tu sa hneď pýta aj vysvetlenie, čo vlastne Emanuel znamená. V súčasnosti pod tým chápeme osobné, krstné meno hebrejského pôvodu a význam sa mu vysvetľuje, ako Boh s nami. Podľa Biblie (Stará zmluva), prorok Izaiáš toto meno určil pre budúceho, sľúbeného mesiáša. Keď sa toto meno dostalo medzi Grékov, začalo sa ho používať v podobe Manuel. Odtialto vyplávalo do gréckych kolónií v Stredozemí a v oblasti súčasného Španielska aj dnes pretrváva v tejto podobe.
Meno Emanuel (v Biblii Immanuel) aj dnes je populárne hlavne medzi Židmi, ktorí si ho skrátili na Mano, Manny. Emanuel teda pôvodne znamenalo Boh s nami.
Pesnička „Ó príď Emanuel...“ medzi nás prišla pomerne neskoro. V „starých“ Spevníkoch, v Tranosciuse jej ešte nebolo. Dostala sa však do „nového“ a tu je zaradená medzi adventné piesne, s poradovým číslom 14. Vedľa najdeme aj poznámku, že nápev bol upravený niekde v 19. storočí a text sa zakladá na liturgii z 1972. V lutheránsko evanjelických Spevníkoch Austrálii (v angličtine), táto pesnička je pod číslom 2 a pridaná je informácia, že pôvodný latínsky názov jej je Veni Immanuel a že predstavuje selekciu adventných antifón. Jej anglický preklad sa pripisuje John Mason Neale, ktorý na nej pracoval v rokoch 1851 – 1859.
Každá z vybraných antifón oslavuje Spasiteľa v nejakej jeho podobe, ako: Immanuel, Syn Dávidov a pod. avšak anglícky preklad sa nezhoduje so slovenským. U nás, náš prekladateľ si zvolil iné atribúty pre Ježiša Krista.
V prvom verši slovenskej verzie máme to podobne, ako aj v anglickej, Emanuel, čo sa zakladá na antifóne č. 1.
Druhý verš: Syn Dávidov. Antifóna č.7.
Tretí verš: Ranný svit – tento výrok sa pripisuje kňazovi Zachariášovi, keď tento po zvesti, že sa narodil Spasiteľ, spolu s otcom, naplnení Duchom Svätým, prorokoval““...zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, aby svietil sediacim v tme a tôni smrti...“ (Lukáš 1:78-79).
Štvrtý verš: Syn človeka. S touto frázou, s týmto názvom pre Spasiteľa, v Biblii je spústa veršov. Podľa vlastného chápania, v tomto verši slovenského textu sa naráža na Mt. 18:11, „Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo.“
Piaty verš: Kráľ kráľov. S touto frázou sa neraz stretneme, ako v textoch Biblie, tak aj vôbec vo včasnćh historiach krajín, národov na blízkom východe. Je veľmi stará. Ako o mnohých veciach zahrnutých v Biblii, tak aj o Kráľovi kráľov, Židia sa dozvedeli len počas svojho vyhnanstva v Babylonsku. Siaha do čias formovania sa peržskej ríše. Tu sa králi jednotlivých plemien, národov, lokálnych „štátnych“ útvarov bili o prestíž. (Dejiny dobre zachytávajú zápas s Médiou.) Tie „bitky“ však ani neboli také kruté a krvavé. Vo väčšine prípadov sa „slabší“ kráľ musel pokloniť pred tým „silnejším“, vplyvnejším a bolo po paráde. On si aj ďalej kraľoval na svojom, ale zároveň nad sebou uznával moc ústredného kráľa, čiže Kráľa kráľov.
Asi ako najvhodnejší text vzťahujúci sa na slovenský preklad, máme 1Tim 6:14-15: „... až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista... ten blahoslavený a jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich...“
Pôvodná pesnička v latinskom znení >>>Veni Immanuel<<<. Patrí medzi najstaršie zachované cirkevné piesne kresťanov. Jej vznik sa konzervatívne kladie niekde do 12. storočia, ale nevykľučuje sa možnosť aj staršieho dátumu. Vznikla spojením adventných antifón a pôvodný nápev vznikal spôsobom spevavého hovoru, najstaršou formou kresťanského chrámového spevu.
V 19. st. mnohí anglikánski kňazi, ako napr. John Mason Neale, aktívne sa bavili prekladaním starých latínskych, gréckych a nemeckých piesní do angličtiny a aj preklad tejto pesničky sa pripisuje práve jemu. Autor slovenského prekladu, bol tiež schopný na túto prácu. Nepridržiaval sa anglíckeho prekladu, ale asi robil vlastný výber, alebo sa možno poslúžil prekladom z iného prameňa.(Nemecký?)
I vedľa toho, že táto pesnička má už asi tisíc rokov, to jej vôbec neubralo na kráse a vznešenosti. Nezostarla. Večná krása večne trvá.
…...............................
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára