Odeta, Odette: Žen. m. fráncúzska podoba Otýlie. Viď Otília.
Ofélia, Ophelia: Žen. m. gréckeho pôvodu s významom pomoc.
Oktávia, Octavia, Octavus: Žen. a muž. m. odvodené z priezviska rímskej rodiny, avšak jeho východiskom je lat. slovo pre číslo ôsem. Toto meno sa dávalo obyčajne tomu dieťaťu, ktoré do rodiny prichádzalo, ako ôsme po rade.
Olaf, Olav: Muž. m. škandinávskeho pôvodu, s významom potomok, dedič po rodičoch.
Oleg: Muž. m. ktoré predstavuje ruskú podobu germanského Helge. Viď Oľga.
Oľga, Olina: Žen. m. rozšírené hlavne v Rusku, avšak pôvod mu je starogermanský, priamejšie nórsky, kde sa vyskytuje v podobe Helge, čo znamená svätá.
Sv. Oľga bola manželkou kyjevského vojvodu z X. st. a zaslúžila sa o rozšírenie kresťanstva na celé Rusko. Demin. je Olina.
Oliver: Muž. m. ktorého súčasná podoba vychádza z francúzskeho slova pre olivový strom. Pod týmto menom v dejinách poznáme jedného z najvýznamnejších spoločníkov Karola Veľkého.
Olívia: Žen. m. lat. pôvodu, s významom olivový strom, oliva. Sv. Olívia vraj bola ochrankyňou olivových sadov v Taliansku. Deminutívom mena je Lívia, ktoré neraz funguje aj ako samostatné.
Olympia: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom božská, nebeská. Toto meno nosila aj slávna dcéra kráľa Epírie, neskoršie manželka Filipa Macedónskeho, matka Alexandra Macedónskeho.
Omar: Muž. m. arabského pôvodu s významom prvorodený syn. Vyskytuje sa aj medzi kresťanmi, v jeho gréckej podobe Omeros.
Ondrej: Úplne samostatné meno, ktorého východiskom je staršie Andrej.
Opál: Žen. m. novšieho dátumu. V XIX. st. rodičia si vymýšľali rôzne mená pre svoje dcéry a vedľa napr. Rubín, Diamantína... začína sa zjavovať aj Opál, lebo aj opál je polodrahokam. Lat. opalus vychádza z gréckeho opállios, ktoré má v príbuznosti aj sanskritové úpala, ale všetko dospolu, v jazyku Indoeurópanov znamená skala, kameň.
Oren: Muž. m. hebrejského pôvodu a význam mu je vavrín.
Oriana: Žen. m. lat. pôvodu a význam mu je úsvit, svitanie, zora... zlatá. Viď Orion.
Orion: Muž. m. gréckeho pôvodu, s významom syn svetla.
Orlando: Muž. m. talianska verzia podoby Roland.
Orson: Muž. m. starofrancúzskeho pôvodu, s významom malý medveď, medvedík.
Oskar, Oscar: Muž m. staroanglíckeho pôvodu, kde sa vyskytovalo v podobe Osgar, čo znamená Boží spoločník. Toto meno aj Napoleón dal svojmu krsniatku, ktorý sa neskoršie stál kráľom Švédska.
Osvald, Oswald: Muž. m. staroang. pôvodu, s významom Božia sila.
Osvetín: Slovenské muž. m. z doby reformácie a národnej renesancie. Najskôr tu máme preklad lat. Illuminar, v zmysle osvietenia ducha, širšie aj osveta širokých más. Východiskom mu je svetlo, staroslov. svititi.
Otília, Otýlia, Ottilie: Žen. m. staroger. pôvodu, s významom deva otčiny. Francúzske podoby sú: Odette, Odeta.
Oto, Otto, Otakar: Muž. m. germanského pôvodu, s významom bohatý. V dejinách starého Rímu spomína sa aj Otho M. Sylvius, rímsky imperátor, potomok etrurského kráľovského rodu, ktorému sa podarilo získať si priazeň Nera, ktorý ho následne vymenoval aj za guvernéra Panónska. Do celého procesu, prsty si zamiešal aj Seneca, ktorý chcel Otha vzdialiť z Rímu. Po smrti Nera, Otho si získal priazeň nového imperátora, ale keďže ho tento odmietol vymenovať za svojho nástupcu, Otho neželel prostriedkov, aby tohoto imperátora, Galbu, vzdialil z trónu, ba dal ho aj zavraždiť. Po tejto vražde, na trón prichádza aj Otho a hneď sa dal aj robiť „poriadky“. V tom čase, v Germánii vzplanuli nepokoje. Išiel priamo na miesto. Po určitých menších víťazstvách, jeho armáda zažila drvivú porážku a bol koniec všetkého. Celkove vládol len tri mesiace. Umrel 20. apríla v roku 69. n.l.
..................................................pripr. JK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára