Petrovský Begej pred koncom roka 2009

V Begeji, kde voda tečie "do brehu", možno uloviť aj dáku rybu, možno aj vianočného kapra. ...viac foto...

Príhody silvestrovskej noci.

Vinšujem vám nový rok; aby vám odpadol z peci bok; zo šafľa ucho; z gazdinej brucho; z kante rúra; aby ste mali o rok Ďura.

Pred krčmou policajti pomáhajú jednému zbitému mužovi. „Kto vás takto dokaličil? Môžeme nám dať jeho opis“?

„Môžem, pravdaže môžem. Práve preto ma aj zbil, že som mu to povedal“.

...........................

„Pán policajt proším, kde je druhá strana ulice“?

„Tam, na tej strane“.

„A prečo mi ten tam chruňo povedal, že tu je druhá strana?“

............................

Na ceste domov, policajná hliadka stopovala auto:

„Pane, jazdili ste stovkou a tu je povolená len päťdesiatka“.

„Mýlite sa, určite som neprekročil päťdesiatku“, dal sa šofér do hádky. V tom sa do diskusie zamiešala aj jeho manželka: „ Pán policajt, márne sa s nim dohadujete, keď má trochu popité, na kraj s nim nevijdem ani ja.“

.........................

Paddy a Mick sa vracajú domov po veselej silvestrovskej noci a hlasne si spievajú, až revú. Videl ich policajt a pristúpil: „ Ľudia, tichšie.“

„Nebudeme.“

„Už aj utíchnite. Viete kto som?“

„Nevieme, ale ak nám povieš, kde bývaš, odvedieme ťa domov.“

..............................

Jano sa na zábavu dostavil so svojou novou láskou. Ako slušný muž, nalieval jej do pohárika čokoládový likér a hovorí: „Povedz mi, kedy ...“

„Hneď po tomto poháriku.“

...............................

„Marča, táto pálenka ťa robí na pravú krásavicu.“

„Ale ja som ešte nepila“.

„Viem, ale ja som si popil.“

..............................

Na každej veselej zábave stretnete len dve skupiny ľudí. Tí, čo chcú domov skorej a tí, čo domov vôbec nechcú isť. Smola je len v tom, že sú zosobášení.

.............................

V drobné hodiny 1. januára, policajná hliadka sledovala jedno auto.

„Pane, musíme vám zagratulovať. Aj v túto noc ste šoférovali pozorne, neprekročili rýchlosť, na semafóroch ste zastali...“

„Manželka, vedľa pána šoféra pridala: „Viete, on je vždy až nadmieru pozorný, keď si vypije.“

...............................

Po veselej novoročnej noci, Jano sa vracia domov, rovno cez park a má čo vidieť. Hneď vedľa chodníka, nejaký fanatik robí kliky, skleky (po ang. press ups, po aust. push ups), no proste priľahol na ten trávnik a na rukách sa dvíha a spúšťa. Preštudoval si ho z jednej, z druhej strany a hovorí: „Kamarát, všetko márne. Tá ti už dávno zdupkala.“

.................................

Bolo to vraj v Írsku, keď na Silvestra, policajná hliadka na ulici našla Kevinka. Spitý, do bezvedomia. Hneď zavolali ambulanciu a previezli ho do nemocnice, rovno na operačný stôl, keď tu sestrička zbadá aj nejakú ceduľu:

„Pán doktor, so mnou nie je nič zlé, iba som spitý. Nechajte ma odspať si a budem v poriadku a v žiadnom prípade nerobte operáciu slepého čreva, ako ste to robili už dvakrát“.

.................................

A zase to bolo na Záhorí, po Silvertri, keď si veliteľ policajnej stanice predvolal Nácka.

„Nácko, tu je sťažnosť, že si včera večer bol úplne nahý, s fúrikom behal po dvore a v tom fúriku si mal ďalšieho obnaženého policajta. Hanba. Čo mi môžeš povedať?“

„Pán náčelník, nevybážam sa. Áno, bol som nahý, ale ten v tom fúriku ste boli Vy.“

...................................

V jedno januárové ráno policajt zastavil na mŕtvo ožraného Ďura.

„Kto ste, odkiaľ a kam idete?“

„Som Ďuro, idem domov z novoročnej zábavy.“

„To si uťahujete? Veď Silvestra bolo pred tromi týždňami.“

„Aj to dobre viem, ale blíži sa Pavla, takže som sa rozhodol ísť domov a urobiť si kratšiu prestávku.“

......................

V tú noc Silvestrovej zábavy, Nácko chcel byť dobre informovaný, kedy bude tá dôležitá hodina, minúta a že nemal hodinky, pýtal sa okoloidúcich: „Koľko je hodín?“

Uctiví ľudia mu odpovedali: „Jedenásť, štvrť na dvanástu, pol dvanástej....“ až ho to zmietlo.

„Koľko ľudí, koľko hodiniek a každý mi udáva iný čas.“

..........................................

Po novoročnej noci Nácko poriadne ochorel a chceš, nechceš, musíš k doktorovi.

„Váš problém je borovička, terkelica... víno, pivo... Musíte prestať piť. Viete, že každý pohár vám kráti život o jeden týždeň?“

„Pán doktor, Vy neviete nič. Ak by to bola pravda, tak už 20 rokov by som bol pod zemou.“

.........................

Na Silvestra.

„Pane, máte prázdny pohár. Prinesiem Vám ďalší ?“

„A načo tu budem mať dva prázdne poháre?“

............................. J. Kulík

Mnoho šťastia v novom roku.

Humor, vtipy, žarty, frky...

Každý národ má svoje vtipy, niekedy aj o sebe, ale väčšinou na iných. U nás najdeme vtipy o Záhorákoch, Cigáňoch... v bývalej Juhoslávii kolovali vtipy o „Bosáncoch“, „Lálovi a Sóse“ (Srbi z Vojvodiny), Briti ich majú o Škótoch a Íroch, kým Íri si navymýšľali o tých súkmeňovcoch, čo žijú v grófstve Kerry atď. atď.

* * *

Mnohé sa stali „medzinárodnými“. Kolujú svetom a nejeden poznáme aj my, s tým, že hlavný hrdina nie je napr. Paddy, Mick, Lálo... ale Dežo, Nácko...avšak tie z policajtného notesa sú univerzálne.

* * *

Policajt stopoval auto:„Pani, tak to ste určite prekročili šesťdesiatku“. „Nie pán policajt. To ma len tento klobúk robí staršou“.

.............................

„Pani, prekročili ste povolenú rýchlosť. Kam tak náhlite?“

„Pozrite sa sám. Vidíte, že v nádrži mám málo benzínu, nuž pospiecham, aby mi to stačilo po prvú stanicu.“

...................................

Na susednej farme býva 82. ročná pani. Ešte vždy sa cíti schopná šoférovania, nuž vybrala sa na nákup do Echucy. Pridala plyn a uháňa Cobb Highwayom. Nadbehla na nášho lokálneho policajta, ktorý bol na „postriežke“. Stopoval ju.

„Pani, rozumný šofér takto nejazdí. Kam sa náhlite?“

„Ty sopliak jeden. Teraz sa musím vrátiť domov. Vyrušil si ma a zabudla som kam idem.“

Zbytočné povedať, že pokutu neplatila.

...............................

Ministerstvo vnútra zverejnilo, že budú priberať nových policajtov. Žiadostí neúrekom, takže komisia mala roboty, ako selektovať tých najlepších. Nevedeli si dať rady, nuž požiadali o pomoc. Z oddelenia pre mestskú čistotu (uličných zametačov) poslali im „experta“, ktorý mal dozerať na prácu komisie, aby to bolo „čisté“.

Predvolali prvého kandidáta a pýtajú sa:

„Koľko je 2x2 ?“

„ Sedem“.

„Naozaj?“

„Určite. „

„Nemýlite sa?“

„Ani náhodou. Toto dokázala aj matematika, aj prax a nič iné to nevyvrátiti.“

„V poriadku. Prijímame vás“.

Prišiel druhý kandidát a otázka rovnaká:

„Koľko je 2x2 ?“

„Toto je komplikované. Ak sa na záhadu podívame z jedného uhla, môže to byť 3, ale z iného uhla môžeme dostať aj 9, ba dá sa tu debatovať aj o čísle 1, 6, 99, do nekonečna.“

„Výborne, prijímame vás.“

Prišiel nasledovný kandidát a dostal rovnakú otázku. Odpovedal, ako by nič:

„Štyri.“

„Ľutujeme, ale vás prijať nemôžeme.“

Ten prísediaci z oddelenia zametačov ulíc bol v pomykove a musel si žiadať dôkladnejšie vysvetlenie kritéria náboru:

„Ako to, veď ten prvý vôbec nevedel správne odpovedať a o nič lepší nebol ani ten druhý.“

„Vidíte pane, u nás to takto beží. Áno, ten prvý strelil, ale pevne stál na svojom. Nedal sa zmýliť. Druhý nebol o nič lepší, ale videli ste, že rozmýšľal, skúmal, vyšetroval? No a ten tretí, pravda, vedel to, ale už bol nadmieru múdry a z takého človeka policajta nevychováš“.

..........................................

Prišiel Paddy do Londýna a hneď si podal prosbu na policajta. Počul, že v „novom svete“ najlepšími policajtami sú práve Íri. New York, Chicago... proste preplavili a určite o nič horšie neprejde ani v Londýne. Prijali ho. Náčelník pouličnej hliadky ho vzal a šiel mu ukázať trasu.

„Toto je tvoj „beat“ (úsek šliapania)“ a ukázal mu semafór – práve bolo červené svetlo a „šliapaš po to nasledovné červené svetlo“ (myslel na ďalší semafór).

„Chápem. Nemajte starostí.“

Prešiel deň, dva, tri a Paddyho nieto. Po týždni však bol späť.

„Už sme si mysleli, že ťa niekto „odkvačil“ – hovorí náčelník.

„To ste ma ale poriadne podperili. Ako som dochádzal ku tomu nasledovnému svetlu, odrazu sa pohlo. Musel som za nim utekať až po Glasgow. Len tu zastalo. Dobre som si ho všimol, no kým som sa otočil, zase sa pohlo a zase som bežal, až po Londýn“.

....................................

Prišiel Paddy do Londýna, podal prosbu a predvolali ho na prijímacie skúšky. Odpovedal, ako najlepšie vedel a pravda, jedného člena komisie to vyštvalo. Hovorí:

„Človeče, ste totálny dibidus. Vy neviete, ani kto zabil Ježiša.“

„Neviem, ale dokážem“ a už aj vyletel von. Po týždni prišiel telegram:

„Som na pravej stope. Zatiaľ sa mi priznali traja a ešte niekoľko dní, priznajú sa mi aj zvyšní dvaja“.

........................................

V policajtnej stanici na Záhorí je ticho. Nudia sa a vzdelávajú. Z dennej tlače. Odrazu objavili, že tam je aj krížovka. Riešuje ju Nácko.

1 vodorovne: „Najväčší vták na svete“ na šesť.

„Múúúúj“

„Tĺk“ na päť.

„Sused“, lenže odrazu je tu aj oriešok.

„Ženský pohlavný orgán“ na štyri a nedajbože sa spamätať.

„Pán náčelník“ – obráti sa Nácko na svojho šéfa, „poraďte“.

Tento mal dosť svojho trápenia so svojou krížovkou, kde stálo „anomatopea štekotu“ na tri, kolmo, tak sa spýtal:

„Kolmo, alebo vodorovne?“

„Vodorovne“.

„Ty truľo, predsa je to jasné, ústa.“

.............................

Posledne a to na celom svete zistili, že policajtná hliadka musí počítať aspoň tri osoby. V Írsku to ľahko riešili. Jeden musí vedieť čítať, druhý písať a tretí musí byť osobou, čo sa najradšej pohybuje v kruhu intelektuálov.

.............................................

„Detičky, dnes sa budeme učiť, ako sa nám prihovárajú domáce zvieratká“ – hovorí účiteľka svojim žiakom. „Čo hovorí kohút“? „Kikirikí“ kričia deti.

„Kravička“? „Múú...“

„Pes“? „Hav, hav“

„Koza“? „Meéé“

„Sviňa“? „Vodičský preukaz prosím“ ohlási sa Janko.

Ak svetom krúžia žarty o policajtoch, ani farári a ich veriaci nezaostávajú. Vtipov na výber a vybrali sme:

V severnom Írsku, rovno v Belfaste, auto prešlo križovatku a to i napriek, že semafór ukazoval červené svetlo. Policajt zapískal a šofér vybočil. Vedel, že porušil zákon a čakal na svoju kázeň a pokutu. Policajt pribehol a vidí, že za volantom je katolícky kňaz, otec Cassidy.

„Otče, ľutujem, ale práve ste prebehli cez červené. Nebudem Vás pokutovať, ale musím Vás varovať. Dávajte si pozor na nasledovnej križovatke.“

„Azda je to nejaká nebezpečná križovatka ?“

„Áno, veľmi nebezpečná. Na službe je protestant.“

.................................................................

Clancy bol už na smrtelnej posteli, takže rodina poslala po kňaza. Tento hňed dobehol a dal sa do roboty:

„Clancy, tebe už nikto nepomôže, len sám Pán Boh. Povedz, zriekaš sa diabla?“

„Neviem otče, ale v tomto čase sa mi neopláca robiť si nepriateľov.“

......................................................

Na ulici Dublina, v jeden daždivý večer, rovno pred krčmou, Mick odpadol. Priskočil ku nemu jeden samaritán a pýta sa: „Ako ti pomôžem? Čo mám robiť? Ako sa voláš? Kde bývaš...?“

„Meno mi je Sean O`Reilly. Pomôcť mi nemôžete, umieram.“

„Mám bežať po otca Cassidyho?“

„Ani náhodou. Priveď mi rabína Plotkina.“

„Nehovorte, Vy s takým menom a nechcete tu mať kňaza, ale rabína?“

„Pravdaže. V takúto noc, v takomto lejaku, nechcem unúvať nášho kňaza.“

.....................................................

Paddy, obyvateľ belfastu, je na smrteľnej posteli a žiada si, aby mu vyplnili posledné želanie.

„Choďte pre protestanského kňaza. Chcem prestúpiť na ich vieru.“

„Netrep sprostosti. Celý život si bol dobrý katolík a teraz toto?“

„Viem čo robím. Približuje sa mi posledná, tak chcem aby to nebol niekto z nás, ale z nich.“

..................................................

Dve írske rodiny, jedna katolícka a jedna protestantská, rozhodli sa, svojim deťom príkladom ukázať, že predsa môžu byť priatelia. Navštevovali sa, až sa rozhodli aj pre spoločnú dovolenku. Zjednali si nejakú vilku vedľa mora a ich päťročné deti, chlapec a dievča, mali pravú radosť. Keďže boli ešte malé, rodičia ich vyzliekli do naha a poď do vody. Hrali sa tam, špliechali... až sa unavili a vyšli na breh.

„Tak detičky, mali ste radosť“?

„Mali a nie len to, ale konečne sme aj prišli na to, v čom je rozdieľ medzi protestantmi a katolíkmi.“

.................................

V rýchliku, v jednom kupé sedia dvaja Boží slúžobníci. Katolícky kňaz a židovský rabín. Sedia a nudia sa. Žid si číta svoje a otec Cassidy svoje, ale mu to už zunovalo a hovorí: „ Predsa, sme obaja ľudia rúcha a musíme kázať svoje, i keď neraz aj sami zhrešíme. Priznaj sa mi rabin Mittleman, ako vychádzaš na kraj s tým, keď svojím veriacim kážeš, aby nejedli slaninku? Ak si ju sám už neokúsil, predsa nevieš o čom hovoríš.“

„Sme tu kolegovia a musím sa priznať. Raz som neodolal pokušeniu a jedol som aj slaninku.“

He, he, he usmieval sa otec Cassidy. Predsa si padol do pokušenia.

Cestujú, hontŕľajú sa ďalej, až rabín Mittleman prehovorí: „Ja som sa ti priznal, ale čo ty, ktorý kážeš o pokušaniach tela? Ako to môžeš hovoriť, keď ti viera zakazuje milovať sa so ženou. Predsa, nevieš o čom hovoríš, ak si to neskúsil.“

„Musím sa priznať, že tam dávno, ešte v mladších rokoch, aj to som skúsil.“

„A čo povieš“ usmial sa rabín „Chutí lepšie od slaninky, nie“?

......................................

Skonča betlehemskej krčmy je tá jaskyňa, kde sa narodilo dieťatko, nádej Izraelu. Pastieri odchýlili dvere, zbadal ich Jozef a hovorí, „Prejdite. Poďte ďalej.“

Po podlahe bola všade len slama, takže pastieri ani nevideli hrable opreté o jasle. Jeden ich pristupil a pravda, dostal po čele, takže zareval: „Ježiše Kriste“

„Krásne meno“ ozval sa Jozef. My sme už mysleli, že ho nazveme Frederik.“

.........................................

Katolícky a protestanstký kňaz sa pohádali okolo správnosti svojho učenia. Dohodli sa, že to nechajú tak a pobrali sa domov, keď katolícky kňaz poznamená: „Ty si sláv Boha na tvoj spôsob a ja ho budem na Jeho spôsob“.

...........................................

Pri skúške na teologickej fakulte, jeden nádejný kňaz na otázku čo je viera, napísal: „Viera je pocit, ktorý nám pomáha uveriť aj v také veci, o ktorých vieme, že nie sú pravdivé.“

............................................

Otec Fitzpatrick vysvetľoval veriacim, čo je to viera a na to mal aj podobenstvo. V prvom rade mu sedeli Sean a Maureen, manželský pár a ich päť detí.

„Maureen vie, že všetkých 5 detí sú jej. To nazývame veda. Sean verí, že sú všetky jeho a to sa nazýva VIERA.“

.........................

Počul Paddy o zázrakoch, divoch, len nemohol pochopiť, o čo tam ide. Šiel k svojmu kňazovi a hovorí: „Otče, vysvetlite mi, čo je to zázrak.“

„Postav sa sem, otoč sa a vypuč zadok“.

Paddy urobil, ako kňaz rozkázal, keď tu odrazu dostal poriadny kopanec, až zareval.

„Cítil si to?“ pýta sa otec Cassidy.

„Cítil“.

„Tak vidíš, ak by si ten kopanec nepocítil, to by bol zázrak.“

.............................................

Otec Cassidy, ako tému rozjímania, zvolil si desatoro Božích prikázaní. Ako prišiel ku prikázaniu: „Neukradneš“, vidí, že Paddy vyskočil a namieril ku východu. Pokračoval: „Nescudzoložíš“ a Paddy sa vrátil na svoje miesto. Po službách sa pýta:

„Čo to bolo Paddy?“

„Nič také. Keď ste hovorili, že „neukradneš“, zbadal som, že mi chýba daždník, ale keď ste prešli na „nescudzoložíš“, spamätal som sa, kde som ho zabudol.“

.....................................

Sestrička Filoména, počas hodín náboženskej výchovy, snažila sa deťom vysvetliť, čo je to kajanie sa, ľutovanie skutku, odpuštenie hriecha... Keď si už bola istá, že deti to pochopili, pýta sa: „Aby sme dostali odpustenie hriecha, čo musíme skorej vykonať?“

Malý Mick O`Shea odpovedal: „Musíme najskôr zhrešiť.“

…priprevil J.K.

>>>Viac<<<

Blahoželania…

Vianočný stromček...viac...

Vianoce...viac...

Gratulácie...viac...

Nový rok...viac...

Exotický vianočný stôl.

Aj ja som z Dolnej zeme, dievčenským priezviskom Benková, z Kulpína, kde v našej rodine najstarší syn sa vždy menoval Martin až po môjho prastarého otca. Ináč, rodina po meči pochádza zo Senného, na južnom strednom Slovensku.

…píše Božena Kulíková

Keď naší predkovia, tam koncom XVIII. st. prichádzali na Dolnú zem, do slovenského Texasu, či ako nejeden náš národovec poznamenal, zanechal zapísané (spomína si J. Čajak ml. na Michala Godru, profesora na slovensko-nemeckom gymnáziu vo Vrbasi „Terra beata, mihi Canaan est altera Báčka“ = Blažená zem, druhý Kanaan mi je Báčka).

Keďže sme sem, či tam, do Báčke prišli ešte v XVIII. st. „novšie“ slovenské zvyky sme nepoznali. Zotrvali sme pri tom, čo sme si priniesli a toto, v tomto smere sme si aj vyvíjali, takže na vianočnom stole nemame kapra, či inú rybu (do zvyku nám vraj prišla začiatkom XIX. st), ale hrubú petrovskú klobásu, „na ťapši s krumpliami“. Vraj najlepšie sú „ružiaky“. Vynikajúce jedlo a pre Horniakov aj exotické (cudzokrajné). Nevyrovná sa mu ani anglicko-americká šunka, ani pchaná hus, ani americký moriak, no nič na tomto svete. Skúste a uvidíte. Presvedčíte sa a budete to chváliť. Pohrdnúť s tým nemôže ani najväčší neprajník.

Ako urobiť „krumple na ťapši“? Jednoduchý recept. Má ho aj „Kuchárka“ Ľ. Dankovej, no na Dolnej zemi ho pozná každá slovenská domácnosť. Aj ja tu, v Austrálii, aspoň šesťkrát ročne to robím. Pravda, hlavnou surovinou je tu pravá štipľavá petrovská klobása. S inou to neurobíte. Recept na klobásu sme vám dali ešte skorej. Ďalšia surovina sú zemiaky. Po možnosti tie pravé ružiaky, čo do seba vsiaknu štipľavú masť. Obyčajne sa na ťapšu položia aj kúsky pokrájanej krkovičky, do rohov celé očistené cibule, niekoľko strúčkov cesnaku a máte po paráde.

Ako sa podáva? Na stôl sa položí celá ťapša a už či domáci, alebo hostia, z tej ťapše si naberajú na tanier a nikdy nezabudnú, že tie zemiaky si musia poliať s tou štipľavou masťou. Ako prídavok, podáva sa pokrájaná kyslá kapusta, kapustový šalát (zo sviežej kapusty), zelerový šalát a chreň. (Recepty si najdete u nás v „Receptári pani Božky“.)

Recept na „krumple na ťapši“:

2 kg. zemiakov – keďže tu nieto „ružiaky“, používam „desireé“;

5 lyžíc oleja;

2 cibule;

3 strúčky cesnaka;

½ čajovej lyžičky rasce;

Soľ, vegeta a korenie podľa potreby;

1 kg. petrovskej klobásy – nahradí ju aj csabajka, alebo chorizo;

1 kg. bravčovej krkovičky (posekanej na plátky), alebo pokrájaná podbrušinka;

Pracovný postup:

Rúru predhrejeme na 200 – 220 °C. Očistené zemiaky pokrájame na krížaľky, posolíme, povegetovýme, pokoreníme a položíme na ťapšu (pekáč). Na toto položíme cesnak, do rohov rozštvrtenú cibuľu a jednu cibuľu posekáme, s ktorou posypeme zemiaky a pridáme i trochu rasce. Zemiaky si trochu poolejovíme a premiešame ich. Na toto si položíme klobásu a posolené mäso. Všetko prikryjeme fóliou a vložíme do rúry. Pečieme asi 20 – 30 min. po čom fóliu strhneme, temperatúru znížime na 180 – 200 °C a pečieme asi ďalšiu jednu hodinu. Dozeráme, ako sa nám pečie a podľa potreby, mäso si obrátime, klobásu obrátime, pokryjeme so zemiakmi, možno aj zlejeme trochu masti (aby zemiaky boli chrumkavé), proste dozeráme, ako sa nám pečie.

Spod lipy, prešli sme pod eukalypt, do Austrálie. Všetko naopak. Cez zimu, máme tu leto a cez leto, máme zimu. Vianoce nám nie sú zaviate, ale horúce a to v pravom slova zmysle. Dni dlhé, páľava aj vyše 40°C (jeden rok, na farme sme aj až 47°C) a noci krátke. Kto by pri sporáku trávil celý deň? Sotva niekto, ale predsa zvyky sa nedajú vykoreniť. Aj tu sa pripráva vianočný stôl a ten je v závisloti od kraja, kde žijeme. Predsa, toto je kontinent a má svoje zemepisné pásma. Inak to robia na Tasmánii a inak v Northern Teritory, ba inak sa robí aj v centrálnej Austrálii. Predsa však jestvuje nejaká spoločná črta. Čerešne. Áno, čerešne. Nechýbajú ani na jednom stole. Vedľa čerešní, na stole sa najdu aj včasné marhule.

Obchody sú plné čerešieň, ale aj cena im je „na úrovni“.

Keďže Austrália, tá obydlená, je hlavne vedľa pobrežia, Austrálan si nevie predstaviť Vianoce bez „prawns“ (morské ráčiky), kde možno pribudnú aj tunové tenké rezne, možno trochu kaviáru a zemné oriešky „peanut“, alebo aj ustrice. Osobne, najlepšie mi chutia ustrice „Kilpatrik“ so slaninkou. Vravia, že to pomáha na mužskú potenciu, ale zatiaľ som sa o tom nepresvedčila.

Keďže prví Austrálania prišli z Anglicka (trestanci boli hlavne z Írska), niečo zostalo aj z britských Vianoc. Šunka. Áno šunka a tej sa naša domáca šunka nevyrovná. Naša je vyúdená, tvrdá, slaná, podobá sa talianskej „pršuto“, alebo „pančeta“. Anglícka je „jemná“, len trochu „odymená“ a hodí sa na pečenie. Podobá sa slávnej pražskej, alebo „Virginia“ šunke.

Ako si ju pripravíme?

Potrebujeme šunku asi 3 – 5 kg.

350 g. marhuľový lekvár;

1 šálka sladkého „sherry“ vína;

100 g. na tyčinky pokrájaných mandlí;

1 lyžica mletej škorice;

1 šálka vody.

Pracovný postup:

Do rajnice si dáme všetky suroviny. Privedieme na bod vrenia. Oheň znížime a varíme ešte 5 minút.

Predhrejeme rúru na 160 °C. Odkožíme šunku. S ostrým nožom jemne pokrájame vrchnú mastnotu na „diamond cut“ – kosoštvorce.

S kuchárskou štetočkou štedre natrieme marhuľovú glazúru. Preložíme šunku do primeraného pekáča a pečieme ju – za neustáleho natierania glazúrou, do zlatista. V prípade strmého pečenia, prikryjeme foliou.

Podáva sa so zemiakovým šalátom.

Zemiakový šalát – suroviny:

2 kg. zemiakov „kiefel“ (hodia sa najlepšie), alebo aké máte;

5 cibúľ (asi 1 kg) – ak máte aj červenú, tým lepšie;

8 varených vajec pokrájaných na oblátky;

200 g. kyslej smotany;

200 g. majonézy;

200 g. jogurt;

Soľ a korenie podľa potreby, ako aj trochu ( asi jednu viazaničku) posekaného kôpra, alebo 1 lyžicu kôprových semiačok.

Postup práce:

Uvarené zemiaky a vajcia pokrájame na kolieská. Cibuľu si pokrájame na mesiačiky.

Všetko vkladáme do sklennej mise, jeden pás zemiakov, po ňom pás cibule, vajec, a tak striedavo pokračujeme.

Smotanu, soľ, majonézu, jogurt, korenie, kôpor... dobre vymiešame a so zmesou polejeme šalát a ešte raz premiešame.

Vianočná húska.

V Austrálii je prísne zakázané pchať (štopkať) hus a konečne, Austrálania ani nejak negravitujú ku tejto špecialite. My ich máme (na farme), ale zo susedov nikto o nich nechce ani počuť. Nie sú zvyknutí. Nevedia, čo je dobré, ale nech. Konečne, nikto z nich nevie ani ako pripraviť si poľného zajaca. Keď ho odstrelia, hostí sa pes.

My však vieme, čo za maškrtu je tá pchaná húska. Kráľovské jedlo.

Európania, Nemci, Angličania... do 50-tých rokov XX. st. na vianočný stôl si kládli pečenú hus. Neskoršie húsku vystriedal moriak. Áno, aj moriak je dobrý. Poznáme ho už storočiami, ale húske sa nevyrovná. Tá má svoju chuť, mastnotu, vôňu a jej masť urobí zemiaky na špičkovú špecialitu.

Hus si naolejujeme, pomastíme, posolíme, posypeme s „All spice“(Pimento). Vyplníme ju s jablkami, možno pomarančami, kam sme pridali trochu suchých slivák. Nôžky obalíme do fólie (chcú prihorieť) a dáme ju piecť na 180 – 200 °C. Občas si hus podlievame zo štavou a pravda, dozeráme, ako sa nám pečie. Jedna strana sa pečie asi jednu hodinu (závisí od veľkosti vtáka) a nerskoršie ju prevrátime, fóliu strhneme a pečieme aj druhú stranu. Záverečné pečenie trvá ešte asi pol hodiny. Musíme dostať zlato-žltú farbu. Po upečení, hus si musí oddýchnuť asi 15 minút.

Zo šťavy, ktorú máme na pekáči, strhneme masť a túto použijeme na pečenie zemiakov. Zo zvyšku si urobime omáčku – „gravy“. Viď receptár.

Húska s plnkou.

Hus si pripravíme, ako v predošlom recepte. Vieme, že tam máte zimu, so sviežou zeleninou je „kubura“ (dolnozemský výraz), ale na každom rohu si zoženiete pečené gaštany.

Gaštanová plnka... hodí sa na hus, kačku, kuru, morku... každého vtáka.

25 g. maslo;

1 cibuľa- drobno posekaná;

400 g. mleté bravčové mäso;

100 g. svieže omrvinky;

2 jablká – obielené, zbavené semiačok a drobno pokrájané;

1 hruška – obielená, zbavená semiačok, drobno pokrájaná;

200 g. olúpaných pečených na hrubšie posekaných gaštanov;

Soľ, korenie, vegeta, trochu petržľanových lístkov (drobno posekaných), alebo niekoľko posekaných lístkov šalvie (Sage)... na ochutenie.

Postup práce:

Predhrej rúru na 200°C. Do rajnice si daj maslo a pripraž si cibuľu – na sklovito. Pridaj všetky príchute – prisoľ, okoreň a trochu prismaž.

Na dobre pomaslovenú fóliu prelož si zmes, sformuj ju na valec a prelož na pekáč. Peč asi jednu hodinu. Odbaľ ju z fólie a pokrájaj na kolieská. Podávaj s húskou a omáčkou.

* Najlepšie pečené zemiaky si urobíme práve s husacou masťou.

Ako si ich robíme? Zemiaky si uvaríme z polovice – asi 7 – 8 min. Vyberieme ich, zbavíme šupiek, prepolovíme, alebo rozštvrtíme (závisí od veľkosti), s vidličkou ich trochu popicháme a posypeme krupicou (gríz), premiešame, trochu ochutíme soľou a preložíme na pekáč. Zalejeme s horúcou husacou masťou a pečieme v rúre asi ¾ až jednu hodinu. Pravda, na pečenie dozeráme a podľa potreby premiešame. Majú byť zlato-žltej farby.

* V polovici pečenia, môžeme na pekáč priložiť aj kúsky tekvice, sladkých zemiakov a paštrnáka.

Vianočný moriak s plnkou.

Suroviny:

3 – 4 kg. moriak;

4 lyžice masla;

Soľ a čierne korenie.

Niekoľko lístkov šalvie (Sage).

Suroviny na plnku:

½ šálky jablkovej šťavy;

4 kúsky bielého chleba – pokrájané na kocky;

500 g. mleté bravčové mäso;

3 stopky dlhého zeleru – drobno posekaného;

2 jablká – zbavené kôry, semiačok, drobno posekané;

1 cibuľa – drobno posekaná;

1 lyžica na drobno posekaných petržlenových lístkov;

2 lyžice materinej dúšky (Thyme) – drobno posekané;

½ šálky očistených a posekaných orieškov pistachio.

1 vyšľahané vajce;

Soľ a čierne korenie, vegetu – podľa potreby.

* Ak nám je moriak zmrazený, najlepšie je, aby sa v chladničke odmrazoval. Asi 2 – 3 dni.

Moriaka si poutierame (do sucha). Obrátime ho na chrbát a popod kožu (cez otvor na krku) vtismeme mu na prsia kúsok masla a zopár lístkov šalvie. (Morčacina je „suchá“.)

Cez otvor na krku vypĺňame si vtáka plnkou – asi dve tretiny plnky. Zvyšnú plnku vtisneme dnu cez otvor od chvosta. Pozor! Celú dutinu vtáka nesmieme vyplniť plnkou, lebo sa nám potom vnútro dobre neupečie.

Celého moriaka si dobre potrieme so zvyšným maslom, posolíme a pokoreníme. Nôžky mu zabalíme do fólie (aby počas pečenia neprihoreli). Na pekáč si položíme mriežky (aby vták neležal priamo na dne) a na ne položíme moriaka a dáme ho do predhriatej rúry piecť – asi 160 – 180 °C. Pečieme ho asi 2-3 hodiny, až do upečenia. Počas pečenia, asi každých 20 – 25 min. ho podlievame so šťavou. Asi pol hodiny pred upečením, fóliu z nožičiek strhneme. Po upečení, moriak si musí „oddýchnuť“ asi 20 – 30 min.

Kým si moriak „oddychuje“, zatiaľ si zakončíme, dopečieme zeleniny, pripravíme omáčku (gravy).

* Ako moriaka kúskovať? Z každej strany prsnej kosti (koňa), narežeme a oddelíme biele mäso. Pokrájame ho na platky. Nôžky, krídla atď. oddelíme, prerežeme, takže každý pri stole dostane kúsok z každého mäsa.

* Pripravenú plnku nemusíme použiť na vyplnenie morka, ale si ju môžeme upiecť zvlášť. Ako? Na pomastenú fóliu vyložíme masu, sformujeme ju do valca, obalíme s fóliou a v rúre ju pečieme asi 1 hodinu. V takomto prípade, do dutiny moriaka dáme pomaranče (trochu ich ihlicou, vrchom noža popicháme). Namiesto pomarančov, môžeme použiť aj citróny.

Plnka – pracovný postup:

Chleba zalejeme s jablkovou šťavou a necháme stáť asi pol hodiny. Medzičasom si vymiešame zomleté bravčové mäso s jablkami, zelerom, cibuľou, lístokami, materinou dúškou a orieškami. Pridáme nasiaknutý chlieb, rozšľahané vajce, korenie, vegetu... a plnku už máme.

* Moriaka sa podáva aj s nejakou ovocnou omáčkou, ako napr. omáčka z kaliny (cranberry), dulový, višňový, marhuľový... kompót.

Silent night translations

Tichá noc >>>všetky jazyky<<<

Petrovec. Zima 2009

foto plus

Zoznam voličov či voličský zoznam, volebná listina je iné

Pokračujeme v upozorňovaní na jazykové nedostatky, čím – máme nádej –

prispejeme k väčšej istote pri každodennej komunikácii.

Tentoraz nás zaujmú heslá volebný a voličský, ktoré sa stávajú čoraz aktuálnejšími v čase príprav na zápis do zoznamov voličov národnostných rád.

Pripravuje prof. Ján Širka....

V súvislosti s uvedenými sa stalo otáznym spojenie volebný zoznam, ktoré uvádza Slovník samosprávnych a iných spoločensko-politických termínov a výrazov z roku 1979 – vydaný v Novom Sade. Tento slovník na strane deväť uvádza termín birač a slovenský náprotivok volič a za ním nasleduje spojenie birački spisak a akože po slovensky volebný zoznam. K tomuto slovenskému spojeniu však máme výhrady, keďže jasne vyplýva, že tu ide o zoznam tých, čo volia, o zoznam voličov, či o spojenie voličský zoznam zaužívané na Slovensku.

Na uistenie sme skúsili v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 a potom aj v tlači zo Slovenska nájsť spojenie volebný zoznam. Avšak uvedené spojenie sme nenašli. Aspoň nie v nadostač hodnoverných zdrojoch.

Pripomeňme však, že heslo volebný sa uvádza s inými termínmi, ale nie so zoznamom, napríklad: volebná listina – je to vlastne zoznam navrhnutých kandidátov, volebná komisia, volebný lístok, volebná urna, volebné obdobie, volebný poriadok, volebný akt...

Nakoniec sa vrátime k správnemu spojeniu voličský zoznam, ktoré uvádza aj teraz už nekodifikačný šesťdielny Slovník slovenského jazyka a kodifikačný Krátky slovník slovenského jazyka 4. Spojenie je frekventované aj v slovenskej tlači, napríklad: – Do stáleho voličského zoznamu sa zapisujú občania podľa trvalého pobytu. – Voličský preukaz je oprávnenie voliča na zapísanie do voličského zoznamu... a tak ďalej.

Na záver nám zostáva už iba zopakovať: Tí, čo volia, sú voliči a zapisujeme ich do zoznamov voličov či do voličského zoznamu.

Sneh v ul. Kvačalovej v Petrovci

 

Arov prvý sneh. Ovoňať, ochutnať a potom sa, možno aj pohrať …

 

Králiky

Králičia rodinka pri kapuste. >>>>>>> Video clip

Etymologický slovník, Jiu-jitsu -Jutro

…autor Ján Kulík

Jiu-jitsu

Výsl. Džiudžicu, japonský spôsob sebaobrany. Dostali sme ho cestou ang. jiu-jitsu, ktoré je variantou pôvodného ju-jitsu, jutsu. Jap. ju = jemne + jutsu = veda.

Jockey

Dostihový jazdec z povolania. Prevzaté z ang. jockey = r/v. Jockey pôvodne znamenalo domácku podobu mena Jock, ktoré je variantou mena Jack a toto sa skorej vzťahuje na John, ako na James (Jaques). Podoba Jock sa už chápe aj ako „z ľudu, ľudový, medzi ľudom populárny“, šuhaj, z čoho sa význam posunul aj na už zastaralé obchodník s koňmi, no zotrvalo v zmysle jazdec, hlavne profesionálny jazdec na dostihoch.

Jód

Nekovový halový prvok, ktorý vydáva fialový výpar. Fr. iode, na podklade gr. iódes / ιόδης = fialovo sfarbené. Kor. ion / ιον ´fialové.

Jódlovať

Spievať tak, že sa rýchlo preskakuje z prsného hlasu do falzeta – obvyklé najmä v Tirolsku. Prevzaté z nem. jodeln. Viď Jubileum.

Joga

Indický ortodoxný filozofický systém; sústava telesných cvičení. Pôvodný význam spojenie sa, únia s univerzálnych duchom. Hind. – sans. yóga- = únia, zväz, spojenie sa.

Jogurt

Druh mliečného výrobku. Tur. yogurt = r/v.

Joch

Plošná miera, jutro. Viď Jutro.

Joule

Jednotka práce. Pomenovanie podľa anglického fyzika James Prescott Joule.

Jovi

V staršej literatúre, hlavne z obdobia antiky, pod týmto menom stretneme boha Jupitera. Jove = Jupiter. Lat. Jov-, vychádza z Jovis, ktoré klasická latina musela komparovať s pater = otec, Juppiter, vzťahujúce sa na sans. dyaús pitá = nebeský otec.

Jubileum

Výročie nejakej udalosti. Pôvod slova siaha k Židom, 3M 25 (Mojžišova / Leviticus): “…Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, nech krajina zachová slávnostný odpočinok Hospodinu…odpočívaj sedem rokov… sedemkrát sedem rokov a čas siedmich rokov ti vydá štyridsaťdeväť rokov… v deň zmiernienia daj trúbiť na rohu po celej svojej krajine…” Tento sviatok “zmiernienia”, medzi Židmi sa koná každých 50 rokov.

Kresť.lat. jubilaeus (medzi kresťanskými pisármi po čase splýva s “drsným” jubilare = volať, kričať, haló / východiskom je predsa len jubileum). Kresť.gr. iobelailos, ióbelos, na podklade heb. yobhel = jubileum, pôvodne baran, lebo sa sviatok zahlášal trúbením na rohoch z barana.

Odtialto máme jubilovať, jubilant, jubilárny a pod.

Judikatúra

Pravosúdie, súdnictvo, súdna prax. Str.lat. judicatura, z judicare, lat. iudico = rozsúď, rozhodni, rieš, vyrieš, uváž, vyhlás. Viď Justícia.

Judo

Novšie pomenovanie pre jiu-jitsu. (viď.)

Juh

Jedna zo svetových strán. Všeslovanské. Čes. jih, slovín. srbch. jug, rus. jug, staroruský ugъ, ukr. juh, staroslov. jugъ s významom juh, južný vietor. V srbch. jugo = teplý južný vietor, ba u všetkých Slovanov najdeme, že juh, južné sa vzťahuje ako na teplý vietor, tak aj na niečo teplé vôbec a preto rad etymológov je mienky, že prvotný význam tohoto slova bol južný vietor. Určite chybná mienka. Južný vietor bude len sekundárny. Juh / jug v príbuzenstve má gr. aúgé / αύγή = žiara, žiarenie, lúč, (atribúty slnka, ohňa, čiže tepla) αύγάζω = svietiť, osvietiť, sans. jhala = teplo ktoré vydáva slnko (s týmto súvisí aj žiara), jhasa = slnečné teplo, jhala = horké, pálivé (ako paprika), a rad podobných. Všetky vyjadrujú slnko, teplo, páľavu, ba aj fatamorgánu, miráž, žiarenie atď. Možno je tu sívis aj s alb. agój = svietiť, agume = ranná žiara, zora, svit (ak tu ale nefiguruje príbuzenstvo s ohňom). Juh teda bude svetová strana, odkiaľ nám dochádza viacej tepla, svetla, kde je páľava, žiara a pod. S týmito sans. kor. súvisí aj peržské još, ktorého východiskom bude av. (Zend) yukliš, formované na yuz a význam mu je: teplo, vriatie, kypenie, horúce city a pod.

Časť etymológov vidí aj súvis s lat. augeo = rásť, zväčšovať sa, v ktorom prípade už do úvahy dochádza aj sans. ójas = sila, moc, vitalita. Väčšia časť vedcov však túto mienku popiera. Nevidí tu žiadny súvis s juhom.

Juhás

Pastier oviec, valach. Pokladá sa za prevzaté z maď. juhász = r/v, kde juh = ovca. Etymológiu tohoto maď. slova nepoznám, ale sa mi toto juh až príliš zanáša na germanský termín pre ovcu. Ang. Ewe (čítaj jú) = ovca, jahnica, v pl. ewes (čítaj jús) = ovce. Hol. ooi, st.h.n. ou(wi), nem. aue, germanské *awi-, reprezentované ie. *owi-, ktoré je zastúpené v lat. ovis, v gr. ό(F)is , όις, οίός, lit. avis, slovanské ovca, sans. ávi- = ovca.

Jucha

Starý slovanský termín pre polievku. U nás súčasne znamená kapustnica, polievka, zakalený nápoj, šťava vytekajúca z hnoja, hnojovka. V každodennom bežnom používaní v zmysle polievky, zachovalo sa medi Chorvatmi, juha, ako aj čiastočne v rus. juchá, uchá = polievka z rýb. Čes. jícha = r/v a v podobe jíška= zápražka, staročes. jušel = hustý odvar z liečivých bylín, alebo výživná kašovitá zmes pre chorého. Praslov. jucha, v príbuzenstve má lit. juše = rybia polievka, várivo, staroprus. iuse = polievka s mäsom, lat. ius = hustá polievka, omáčka, zeleninová šťava, gr. zúme / ζύμη = kvas, toch.B yus = polievka (prevzaté cestou budistického sanskritu yusa), ako aj ang. juice = šťava, džúz, ktorého pôvod je však v st.fr. jus (prevzaté z latiny). V str.h.n. juche je prebrané od Slovanov a tu ešte vždy znamenalo juchu, polievku, ale v súč. nem. Jauche sa už úplne posunulo na hnojovku.

Východiskom je ie. kor. *jeu- = miešať, kam prislúcha aj sans. yusa = jucha, polievka, hustá polievka (v podobe guláša). Rovnaký význam má aj v jazyku pali, v prakrite, v ašoka, hindu atď. Z Indie sa slovo dostalo aj do tochárskeho, ako yuś = polievka. Ako sans. koreň tu máme yu = zmiešať, vymiešať, spojiť, ktorý v preširenejšej podobe je yuj, yut = pospájať.

Viď Džús.

Juchta

Druh mäkkej nepremokavej kože na obuv. Čes. juchta, poľ. jucht(a), prevzaté z nem. Juchten = r/v a toto z rus. juchť, jufť. Do ruštiny sa slovo dostalo asi cestou tureckého a medzi Turkomanov preniklo z novoperžského juft = pár, av. yuchta = r/v a toto je asi z toho, že takéto kože garbiari lúhovali v pároch, alebo ak sa uváži súvis so sans. yugala = pár, dvojica, tak sa význam môže posunúť i na kožu z dvojčat a asi to bude pravým východiskom.

Juka

Cudzokrajná, exotická okrasná kernatá, až stromovitá rastlina. Domovom sú jej amrické kontinenty. Medzinárodné. Ang. yucca, vychádza z nejakého jazyka Indiánov v Karibskom mori.

Júl

Siedmi mesiac v roku. Lat. Julius, preto tak nazvaný, lebo v tomto mesiaci sa narodil Caius Julius Caesar. Skorej premenovania (čo sa stalo len po smrti Caesara), Rimania tento mesiac nazývali Quin(c)tilis, čiže po rade tam bol piatym mesiacom.

Jumbo

Čítaj Džambo. Prevzaté z angličtny a pod ním sa chápe veľké lietadlo na prepravu cestujúcich, hlavne značky Boing. Jumbo v angličtine znamená veľký, silný nemotorný človek, alebo zviera, z čoho pod jumbo sa obyčejne chápe aj slona. Jumbo bude asi druhý element z mumbo – jumbo (mambo – džambo), grotesktný idol, socha, predmet ktorý bol predmetom zbožňovania afrických černochov; prenesene aj objekt primitívneho nezrozumitelného, nejasného uctievania, zbožňovania. Pôvod slova neznámy.

Jún

Šiesty mesiav v roku. Lat. Junius, kratšia verzia podoby Junonius, mesiac zasvätený bohyni Juno.

Junák

Mladý urastený muž, mládenec, chrabrý urastený muž, hrdina, bohatier. Základ je junný = junácky, mladý. Čes. juný, junák, rus. júnyj atď. Všeslovanské s významom mladý, hrdinský, plný sily a pod. ale v podobe junec, junac, juniec znamená aj mladého býčka. Staroslov. praslov. junъ, junьcъ v príbuznosti má lit. jáunas = mladý, lot. jauns = r/v, lit. jaunikis = mladoženích, lat. iuvenis = mladý, iuventa = mladosť, iuventus = mladosť, mládež, iuvencus = junec, mladý býček, ang. young = mladý, hol. jong, st.h.n. junc, nem. jung, gót. juggs = mladý, wel. ieuanc, staroír. oac = mladý,toch.B yoniye = chlpy v oblasti pohlavných orgánov, ktoré sa zjavujú v puberte, ie. *juwnkós, sans. yúvan, yuvana = mladý, hin. juwan = r/v, av. yavan- = r/v.

Odtialto máme junač, junec, junoch, junoš a pod.

Junec

Mladý vôl, junčovina = mlad´´y hovädzí dobytok, junčiar = pastier juncov. Viď Junák.

Junior

Mladší, dorastenec. Lat. iunior = mladší, relatívne mladší. Viď Junák.

Junk

Výsl. džank, džunka = čínska, alebo japónska pobrežná plachetnica. Viď Džunka.

Junker

V bývalom Prusku, polofeudálny statkár, v cárskom Rusku chovanec, odchovanec dôstojníckej školy. Nemecký pôvod, kde sa termín vzťahoval na nemeckého mladého šľachtica, hlavne konzervatívne a spiatočnícky naladeného.

Junoš

Mladík, junák. Viď Junák.

Jupiter

V starorímskej mytológii najvyšší boh, vládca neba a hromu, ochranca rímskeho štátu; jedna z planét. V staršej lat. podobe aj Iubiter. (Viď Jovi.)

Podľa mytologických údajov, Jupiter vzniklo spojením lat. iuvenis, iuvans = mladý + pater = otec. (J. Lempriére.) Viď Junák.

Jupka

Krátky priliehavý ľahký ženský kabátik, obyčajne súčiastka ľudového odevu. Čes. ukr. jupka, poľ. jupa, jupka, hl. jupa, slovín. jopa. Všade rovnaký význam. Prevzaté cestou str.h.n. juppe, joppe. Do nemčiny prišlo z románskych jazykov, fr. jupe, tal. giuppa... Posledným prameňom je arabské al-gubbah, -gobbah = spodný bavlnený odev. (Machek)

Jura

Druhý útvar druhohôr. Termín vznikol na podklade názvu hôr Jura vo Francúzsku, ktorých vznik siaha do mezozoikumu.

Jurisdikcia

Súdna právomoc, súdnictvo. Pôvod v lat. iuris + dictio. Ius, iuris = právo, zákon, spravodlivosť, pravota, dictio = hovorenie, hovor. Viď Dikcia, Diktát.

S predponou jur- máme celý rad slov, ako napr. jurásor, jurát, juridický, jurisprudencia, jurista, juristika, juror, jury (žüri) atď.

Jurta

Stanové obydlie u niektorých kočových ázijských národov. Slovo sme dostali najskôr cestou ruského jurt = oblasť, krajina, starorus. aj rod, rodina, vláda, prevzaté z jazyka turkomanov, kde jurt = bydlisko, obydlie, osada, čo sa v niektorých tur. jazykoch posúva aj na oblasť, krajina, gazdovstvo, národ. Podoba slova však jestvuje aj v chet. gurta, ako ohradený priestor, čo navádza, že pôvod slova bude skorej v niektorom semítskom jazyku. Viď Gurdža.

Jus

Právo, právnické štúdiá. Pôvod v lat. ius = iuris = právo, zákon, spravodlivosť, pravota atď. (viď Jurisdikcia). Odtialto máme slová, ako justícia, justifikácia, justovací, justovač atď.

Just

Hovor. Práve, akurát, zrovna. Tu ide o ľudové adaptovanie lat. iustus = správne, práve.

Juta

Vlákno z indických konopí používané na výrobu vriec. Najskôr cestou ang. jute = r/v, prevzaté z bengálskeho jhoto, jhuto.

Jutka (ujutkať)

Nár. reg. Zababúšená žena, kde tie ručníky, kabáty a pod. boli tesné (nie ľochavé). Ujutkať = zababúšiť sa do tesného obleku. Blízke ku sans. yutati = pospájať, kor. yu = spojiť, zmiešať, východisko pre slová, ako jarmo a významy dať dospolu, pospájať, opásať, stiahnúť a pod. Chet. iúkán = jarmo.

Odtialto máme zajutkaný, ujutkaný, zjutkaný (povrazom imobilizovaný) a pod.

Jutro 1°

Staré slovanské slovo pre ráno. U nás sa už s ním, v tejto podobe bežne nestretávame, ale predsa ho máme v slovách, ako zajtra (za+jutra), jutrenka = denica, zornička, jutrený = ranný, raňajší atď.

Čes. jitro, jitřenka, poľ. ukr. hl. slovín. srbch. jutro, rus. bul. útro, dl. jutšo, polab. jäutrú. Staroslov. ustro. (*Toto dalo východisko aj slovám ako ustrojiť, postroj a pod.)

Slovanské jutro, staroslov. ustro = ráno, súvisí so sans. usrá = deň, lúč, slnko, formované na usŕ- = ranné svetlo, svitanie, brieždenie, v prakrite usa-= lúč, v jazyku marathi uste = prvé ranné svetlo, ktoré všetky súvisia so sans. kor. vas = svietiť, žiariť, či jeho významovo rovnakou podobou us. Odtialto vychádzajú aj ďalšie sans. slová, ako usás = ráno, usta = páliť, spálené, vasar = brieždenie, svitanie atď.

Tiež je tu aj úzky súvis s ang. east = východ, nem. Ost = východ, germanským *austra- atď. Všade máme ie. aus-, reprezentované v lat. s aurora (staršie *ausosa), gr. (aeolický) aúos, gr. (klasický) aúrion / αύριον = zajtra (za+jutra), lit. aušra.

Spájať jutro 1° a jutro 2° bude chybné a to i vedľa toho, že tie ťažné zvieratá sa do pluha, voza zaprahovali v ranné hodiny. Tu sa „potkol“ nejeden etymológ.

Odtialto máme jutrenka, jutrený, zajtra, pozajtra atď.

Jutro 2°

Stará plošná miera na meranie pozemkov. 1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah. Lat. iugerum.

Toto slovo sa snažili vysvetliť mnohí, ale pri každej analýze sa opierali na slovanské jutro = ráno, čiže na plochu zeme, ktorú možno obrobiť za jedno ráno, jeden deň. Machek je mienky, že skorej tu ide o slovo zo str.h.n. juchert, súč. Juchert, Jauchert, ktoré by už bolo bližšie ku lat. iugerum. Naopak. Nemci si prevzali slovanské jutro a stotožňujú ho s ránom, čo ako plošná miera preniklo do poľ. morg. Machek.

V sans. jestvuje yugala, s významom pár, dvojica, z čoho v hindu vzniká jula, jola s významom parcela pôdy pozostávajúca zo 16. „bisis“. Odtialto vzniká jatar, jutar = obrobená, kultivovaná pôda a jutna = záprah dvoch zvierat (volov a pod.) do pluha, aby sa zorala pôda. Odtialto potom vychádza aj jutan, jotan, jotar, jutar = orať, orba, oráč, ktoré zase dáva východisko aj nášmu slovu chotár.

Jutro teda bude naším domácim slovom, ktoré dalo základ aj chotáru, ale pre fonetickú blízkosť ku jutru, ránu, stalo sa nám nepriehľadné.

Etymologický slovník, Je-Jež

…autor Ján Kulík

Je

Tretia osoba jed. číslo slovesa byť, čiže jestvovať, existovať, diať sa atď. Viď Byť.

Ie. *es-, *s- *ésmi . Prvá osoba sing. Súvisí so slovenským (j)som, (j)sme, čes. jsem, jsme, srbch. jesam, jesmo atď. gót. im, gr. ειμί, sans. ásmi = som, sme.

Tretia osoba sing. Slovenské, srbch. atď. je, st.h.n. nem. gót. ist, ang. is, lat. est, gr. estí, sans. ásti = je, ie. *ésti.

Množné číslo /plurál, 3.osoba : slovenské sú, čes. jsú, srbch. jesu atď. st.h.n. sint, nem. sind, gót. sind, st.ang. sind(on), lat. sunt, gr. eisi, sans. sánti, ie. *sénti.

Jeb(ať)

Oplzlé slovo, avšak v ie. slovnej zásobe má svoje miesto a význam kopulácie, pohlavného styku, prikrytia, vchodu, východu, západu atď. Všeslovanské. V príbuznosti má sans. yahb = kopulovať, v inej forme aj jábhati = r/v , gr. οιφω = r/v, toch.B aip = prikryť, zakryť, zaslepiť, tiež toch.B yäp- = vstúpiť dnu, ale aj zapadať (slnko), k čomu by malo byť príbuzné aj gr. zéfyros / ζέφυρος = západ, západný vietor (Adams). Ako východisko by sme mohli považovať PIE yebh = zmiznúť (v), vstúpiť (do), prikryť a pod. ktoré okrem iných významov, v rade ie. jazykov, včetne aj tochárskeho a chetejského, ako základný význam má kopuláciu. Rovnako tak je aj v slovanských jazykoch.

Jed

Otrava; hnev, zlosť. Všeslovanské. Čes. jed, hl. dl. jěd, poľ. ukr. rus. bul. srbch. slovín. jad. Praslov. bolo jadъ, jad-ov-itъ.

Podľa staršej etymológie, ako koreň slova berie sa ie. *ed-= jesť (viď Jesť) a do príbuznosti sa kladie lit. edis = jedlo, pitie, staroisl. át atď. Toto by hneď podporilo aj napr. paralelné žerie ma = hnevá ma, zlostí ma.

Novšia etymológia slovanské jad, jed, dáva do súvislosti s kor. *oid- a prirovnáva ho ku gr. οιδος = opuchlina, nádor, οιδμα = opuchlina (lenže toto zároveň znamená aj vlny na vode), st.h.n. eiz, nem. nár. eiß, eiße = hnísavý nádor, dán. edder atď.

Ako nejaký kompromis, Bernecker tu vidí možnosť , že v slovanských jazykoch došlo ku splynutiu koreňov ed a oid .

Odtialto máme jedoš, jedovať, jedovatý, jedovitý, jedový a pod.

Jedáleň

Miestnosť na stravovanie, reštaurácia. Viď Jesť.

Jeden

A/ Základná číslovka; B/ rovnaký, spoločný, jediný, posledný. Všeslovanské. Čes. poľ. jeden, hl. jedyn, dl. jaden, srbch. jedan, slovín. eden, bul. edín, rus. odín, ukr. odýn. Zvláštnosťou ie. jazykov je, že tu nejestvuje spoločné slovo s významom jeden v zmysle čísla, napočitovania, ale sa to vyjadrovalo v podobe slov sám, iné, polovica (z páru) a pod. O tomto nám svedčia „fosíliá“ v rade jazykov.

Ox.et.slovník ang. one = jeden vysvetľuje: Ang. one sa vyvinulo z ger. *ainaz, podobne aj st.h.n. a nem. ein, gót. ains. Ie. koreň *oinos, s čím súvisí aj starolat. oinos, lat. unus, staroslovanské inú = iný, lit. vienas, st.ír. óen, óin = jeden, gr. (Cyprus) oi(F)os = sám, čo sa neskoršie mení v oíóthen / οιόθεν = sám, gr. οιος = sám, osamelý, len, iba, sans. éka- = jeden, ale aj tu sa prelína s významom sám, samotný, jedin(ák) a pod. až kým sa pre tieto významy nevykryštalizovalo ekaká- = sám, samotný, jedin(ák). Av. aeva-, staroperžský aiva- = jeden. (Winter, Krause, Adams...) V toch.B –aiwenta, ako druhý element v zložených slovách, nadobudlo cele opačný význam (v pluráli)a predstavuje niečo, ako skupina, spoločenstvo.

V slovanských jazykoch došlo ku trochu odlišnému vývoju. Staroslov. edinъ, jedьnъ, praslov. * edinъ, edьnъ, vzniklo z dvoch elementov a to, *ed- + *inъ, ktoré splývajú v (j)eden. Prvý element ed- vychádza z ie. zámenového základu *e- , ktorý v latine reprezentuje ecquis = je tam niekto? v nem. etwas = niečo a asi aj slovenské leda = iba, len, iba ak, len ak.´, či staroslov. eda. Menej spoľahlivé je priradiť sem aj sans. adí- = začiatok, počiatok. Druhý element predstavuje význam iný, staroslov. inъ. (Ruský, ukr. český et. slovník : Vasmer, Machek, Slawski, Černich, Schuster – Šewc, Mladenov, Skok, Bezlaj atď.)

Odtialto máme jedinák, jedine, jedinečný, jediný, jednak, jednako, jednaký, jednať, jednoducho, jednosť, jednota, jednotiť, jednotka, jednotlivý a rad ďalších.

Jediť sa

Jedovať sa, hnevať sa. Súvisí s Jed.

Jedľa

Druh ihličnatého stromu, Abies. Čes. jedle, poľ. jodla, rus. jeľ, ukr. (j)iľ, srbch. slovín. bul. jela, praslov. jedla z *edla, hl. jědla, dl. jedla, polab. jadla. Príbuzné ku lit. eglé, lot. egle, staroprus. addle, gr. éláte / έλάτη = jedľa. Hypotézu o „praeurópskom“ pôvode najdeme jedine u Macheka.

Ak sa však na jedľu podívame z uhla, že to ihličie je ako ihly, pichá, vynára sa nám iná možnosť, či vlastne pravá etymológia. Súvis s ihlou, ostrým, pichľavým. V prvom rade je tu slovo jež. (viď). Skorej sa ho vysvetľovalo na podklade ie. *eg`hio- < *eg`hi- < *eg`h- = klať, ír. giúis = jedľa, géar = ostrý, lat. elido = vyhodiť, vyhnať, vyklať von, eligo = zvoliť, vybrať, „vypichnúť“ si. Viď Ihla, Jež.

Odtialto máme jedličie, jedlina, jedľovina a pod.

Jedlo

Potrava, pokrm. Viď Jesť.

Jednota

Celistvosť. Viď Jeden.

Jeep

Džíp. Druh automobila. Viď Džíp.

Jeho

Osobné zámeno on. Viď On, Je.

Jehova

Viď Jahve.

Jej

Osobné zámeno ona.

Jeleň

Parohatý prežúvavec, Cervus elaphus. Samička jeleňa je jelenica, alebo laň. Všeslovanské. Čes. jelen, laň, poľ. jeleń, lania, rus. oléň, lan, ukr. óleň, lánja, hl. dl. jeleń, bul. elén, slovín. jelen, srbch. jelen, lane, staroslov. jelenь, praslov. *elenь tesne súvisí s *olni = laň a toto s *olsь = losь = los, Cervus alces, Alces alces. O tomto vzájomnom prelínaní sa nasvedčuje aj lit. élnis = jeleň, los, staršie elenis = r/v, lot. alnis = los, gr. élafos / έλαφος = jeleň, jelenica, laň, έλλός = mláďa jeleňa, wel.(kimr.) elain = košut(a), čiže jelenica, laň (význam bezrohý), ang. elk = los, st.h.n. elaho, nem. elch, arménsky eln = laň, chet. aliya(n)- = srnec a toch. yäl, yal, ylem = gazela. Ie. kor. *elk-, (h)el- *ol-(kis). V latine je reprezentovaný v slove alces a v gr. alke-. (Oxford, tochársky, ruský a ukr. et.slovník.)

Jelito

Jaternica, jadernica; nadávka hlúpemu, alebo tučnému človekovi. Pôvodný význam mu je hrubé, odritné črevo. Čes. poľ. jelito = r/v, hl. jelto, dl. jelito, jelto, jeluto = črevá, vnútornosti, srbch. jelito, slovín. jelita = druh klobás, čiže údenina v čreve.

Machek poznamenáva, že aj tu ide asi o „praeurópske“ slovo, ale jelito by sme mohli porovnať aj s lat. botulus = klobása, kde si u nás t a l vymenili miesta. (Mach.) Lat. botulus = klobása, plne zodpovedá ang. butt = hrubší koniec niečoho, zadok, (srbch. butine = stehná) ktoré je zastúpené v slovách s významom krátky a hrubý. V gr. by súviselo s bótrus / βότρυς = bobuľa hrozna, βοτρυδόν = podobajúci sa bobuliam hrozna.

Jelša

Druh listnatého stromu, ktorý rastie na vlhkých miestach, Alnus glutinosa. Čes. olše, poľ. olcha, olsza, hl. wólša, dl. wolša, rus. óľchá, ukr. víľcha, íľcha, srbch. joha, jelša, slovín. jelša. Praslov. *jelьcha, olьcha, ktorému v príbuzenstve bude lit. alksnis, alksnys, aliksnis, elsknis, lot. élksnis, álksnis, st.h.n. elire, erila, nem. Erle, ang. alder, lat. alnus, z *alis(a), *alis-nos.

Aj v tomto prípade, Machek tu predpokladá, že základ alis- bude mať “praeurópsky” pôvod, kým ruský a ukrajinský etymologický slovník, spoliehajúc sa na autorov Vasmer, Budziszevska, Fraenkel, Toporov, Persson, Kretschmer, Bernecker, Trautmann, Specht atď. Ie. *alis-, *elis- = jelša, vidia v súvislosti so žltým, červenkavým. Konečne vraj aj jelšové drevo je v strede červenkavé. (Viď Zlato, Žlté)

Jemný

Mäkký, poddajný, slabý... Pôvod mu je v mäkký. Viď Mäkký.

Jeremiáda

Žalostný nárek, žalostenie, na podklade biblického žalospevu, v starších prekladoch nazývaného Plač Jeremiášov, podľa proroka v Starej zmluve, Jeremiáša. Viď Bibiliu, pod Žalospevy.

Jersey

Výsl. džerzej. Druh vlnenej pletenej látky. Prevzaté z ang. Jersey = r/v, ktoré za svoj názov vďačí menu najväčšieho ostrova nachádzajúceho sa v prieplave medzi Anglickom a Francúzskom, kde túto látku vyrábali.

Jeseň

Ročné obdobie, podzim. Všeslovanské, vyjmúc lužičtiny. Čes. jeseň, poľ. jesień, rus. oseň, ukr. ósiň, srbch. slovín. jesen, bul. esen. V príbuzenstve má staroprus. assanis = jeseň, gót. asans = žatva, st.h.n. aran, arn = úroda, žatva, nem. Ernte = žatva, arm. ašun = podzim, jeseň, chet. zenn- = končiť, gr. ópóra / όπώρα = neskoré leto, včasná jeseň, ktoré je zložené z *op + osara, s významom po žatve. (Ruský et.slov.)

Odtialto máme jesenný, jesienka 1°= druh rastliny, jesienka 2°= jesenný syr a pod.

Jeseter

Veľká sladkovodná ryba (z ikier sa vyrába kaviár), Acipenser sturio. Čes. jeseter, poľ. jesiotr, srbch. jeseter, jesetra, slovín. jiesora, rus. osёtr, ukr. oséter. Temné slovo. Dáva sa do súvisu so staroprus. esketres, lit. eršketras, ale aj so st.h.n. sturio, súč. nem. Stör, či keltským esox = druh veľkej ryby. Časť autorov však odhadzuje súvis s ger. sturjan, či st.h.n. sturio, ako neprijatelné. Machekova mienka, že aj tu ide o „praeurópske“ slovo sa tiež odhadzuje, ako nedostatočne podporená. Príbuzenstvo so slovanským ostrý sa zatiaľ nepodarilo dokázať.

* Nepreskúmal sa ani súvis so slovom jeseň, v zmysle žtavy, úrody, jedla, potraviny.

Jest

Tretia osoba prít. času slovesa byť. Viď Je, Byť.

Jesť

Konzumovať potravu. Všeslovanské. Staroslov. jestъ, zriedkavo aj je. V príbuzenstve má lit. esti, est, staroprus. istai = jedlo, obed, sans. gót. itan, st.h.n. ezzan, nem. essen, ang. eat. Ie. koreň *ed- , ktorý je zastúpený v lat. edere, esca = potrava, gr. έσω, έδεσμα, έδητύς = jesť, potrava, strava , írskogálsky ith, av. asti, sans. ad = jesť, ádana = jedenie, jedlo, toch.B yesti = jedlo, obed, chet. at (et-, ud-, ata-) = jesť.

Na toto vysvetlenie slovanských etymológov, svoje výhrady majú „západní experti“, hlavne tí, čo sa zaoberajú tochárskym jazykom a germanistikou. Na vonok ho pokladajú za nesprávne, lebo nevidia, že oni zišli hlbšie ku podstati slova. Pri rozbore toch. B yesti = jedlo odvolávajú sa na PIE h-ed-to, ku ktorému kladú staropruské istai = jedlo, staré bulharské jasto = časť jedla a ku všetkému sa kladie *h-ed- = jesť.

Do súvislosti s týmto sa kladie nem. Aas = mrcina, zdochlina, mŕtve telo (zvieraťa), čo v evolúcii ľudstva svojho času aj predstavovalo potravu. Carl Darling Buck (Chicago University) pokročil ešte hlbšie a odhalil, že jedenie súvisí s mrcinou, ale v rade ie. jazykov aj s kožou, kožušinou, mäsom, čiže koreň slova nebude *ed, ale h-ed, či PIE by bolo odha, ktorému by úplne zodpovedalo aj lit. óda = koža, kožušina (ang. skin).

Odtialto máme jedlo, jedák, jedáleň, prejesť, ujedať, zajesť atď. Sem prislúcha aj obed.

Jesto

Arch. Vo funkcii je + sú. Viď Je, Byť.

Jestvovať

Byť, existovať. Prešírenejšia podoba z jesto. Viď predošlé, Je, Byť.

Jezuita

Člen jednej z reholí kat. cirkvi, založenej v XVI.st. Mod.lat. Jesuita, na podklade Jesus + ita.

Jezus, Jezu

Zakladateľ kresťanstva, Spasiteľ, Vykupiteľ, Syn Boží atď. Grécke podoby ihu(s), ihs atď. reprezentujú kresťansko latínske Iesus, Iesu = gr. Iesoús, Iesoú, všetko z neskoršej hebrejčiny, alebo z aramejského yešua, ktoré nahradilo skorejšie y`hošua, ktoré sa vysvetľuje ako Jah, Jahve, Jehova je spasiteľom. (Oxford)

Jež

Hmyzožravý cicavek s pichliačmi na tele, Erinaceus europaeus. Všeslovanské. Čes. jež, ježek, poľ. jeź, jeźyć sie, hl. jěž, jěžić so , dl. jež, ježiś se, ukr. již, jížytysja, rus. jёž, srbch. slovín. jež, ježiti se, bul. ež, ežja se. Staroslov. ježь, praslov. *ezio-, *j-ežь. Príbuzné je s lit. ežys, lot. ezis = jež, st.h.n. igil, nem. Igel = jež (jasná konekcia s ie. eg`hio, eg`hi, eg`h = klať, ihla), arm. ozni (súvis s ostna), gr. échinos / έχινος = jež. O tomto slove sa predpokladá, že jeho východiskom bude gr. έχις = vretenica, zmija, lebo sa vraj verilo, že jež žerie hadov. Tomuto by vyhovovalo aj sans. áhi- = had, zmija. Na tomto stupni by sa to aj končilo, keby tu nebola aj ďalšia príbuznosť.

Ie. *eg`hio < *eg`hi <eg`h = klať, pichať, gr. έχε-πευκής = ostré, pichľavé, bodavé, čo by sa dalo aplikovať i na uštipnutie hadom, alebo na podobu hada, či vôbec živočícha, ktorý nás upomína na niečo ostré, zaostrené, pichľavé. Potrebé je dôkladnejšie preštudovať pôvod, etymológiu názvu hada v gréckom jazyku, v sanskrite a až je tu nejaký súvis, v tom prípade sa nám hneď vyjasní aj správna etymológia ihly, uhra, užovky, jedle a pod.

*Ustrálsky ježko, vlastne len sa podobá ježkovi, ale je „marcupiálne“ zviera, príbuzné ku platypusu (vtákopysku) požiera mravcov. V hľadaní názvu pre toto zviera, siahlo sa do gréčtiny a vzniklo „novolatínske“ echidna, akože vretenica, či priamejšie požierač hadov, avšak pri volení názvu sa vedci skorej opierali o jeho vzhľad, ostré dlhé pichliače.

D.Q.Adams pri vysvetľovaní toch.B auk = had, tiež sa stretáva s podobným problémom a tu siahol po práci Júliusa Pokorného, ktorý zozbieral rad ie. slov s významom had, úhor, za ktoré sa predpokladá spoločný pôvod a tieto rozdelil do štyroch skupín, aby mal lepší prehľad a zbavil sa vzájomného kontaminovania, lebo tu ide o časté deformovanie, keďže slovo patrí do skupiny tabuistických slov.

A/ *ha(e)ngwh(i)- = had, lat. anguis = had, lit. angis = had, staroprus. angis = nejedovatý had, arm. awj = had, cirk.slov. užь = had (užovka), str.ír. esc-ung = úhor (vodný had), st.h.n. unc = had, ilírske ábeis, ékheis = r/v.

B/ *h ógwhi-, h égwhi- = had, gr. ékhis = vretenica, zmija (<predgrécke éghi-), échidna = r/v, arm. iž = vretenica, zmija, st.h.n. egala = pijavica, wel. euod = ovčia hlísta, euon = konská hlísta ( <protokeltské *egi- ), gr. ófis / όφις = had, sans. áhi- = had, av. aži- = had.

C/ *Vnghel- alebo *Vnghur- = úhor, lat. anguilla = úhor, gr. énkhelus (énchelus) = r/v, staroprus. angurgis, lit. ungurys, cirk.slov. ugulja / jegulja, protoslovanské anguri-, rus. úhor, alb. ngjalё.

D/ *h eghi- = jež, gr. ekhinos (echinos), arm. ozni (< h oghinyo-), st.h.n. igil, lit. ežys, cirk.slov. ježь.

Pri takomto rozdelení jasne vidíme, že gr. échidna = jež, za svoje meno vďačí nie tomu, akože „požierač hadov“, či proste slovu had, vretenica, ale jeho pôvod sa skrýva vo význame „ostré“, pichľavé. Na to poukazuje st.h.n. igil (súvisí s ihlou) a arm. ozni (bude súvisieť s ostnou).

Pri takomto chápaní slovanského jež, ako niečo ostré, pichľavé, zahrotené atď. stáva sa nám prehľadnou aj etymológia slov ako je ihla, ostna, jedľa, úhor, uhorka, užovka atď. ba sú tu aj také slová, ako štípať (uštipačný) a pod. v ktorých badať obďalečnú príbuznosť ku niečomu ostrému, pichľavému, či ku významu, odkiaľ vychádza aj jež.

Viď Ihla, Jedľa,Užovka, Úhor, Úhorka, Ostna, Had ...

Ježibaba

Striga, čarodejnica. Rus. bába- jagá, jagá- bába ukr. jazy-bába, na podklade staroslov. jesa = gr. μαλαχία, νόσος = choroba, slabosť, zbabelectvo; choroba, pliaga, blázonstvo, diabolstvo a pod. Zo staroslov. jesa v bul. máme ezá = muka, srbch. jeza = strach, úžas, triaška, v slovenčine (ú)žas, žasnúť, slovín. jéza = hnev, zlosť, čes. jezinka, poľ. jedza = r/v, jedzić sie = hnevať, jedovať sa.

Východiskom bude praslov. *(j)ega, jegъ, ktoré je príbuzné s lit. ingis, lot. igstu = mrzutosť, nevľúdnosť. Viď Jed.

Ježiš

Viď Jezus.

Ježiť (sa)

Viď Jež.

Nie Južnobáčsky obvod, ale Juhobáčsky

 

…píše Ján Širka

Aj v tomto jazykovom okienku sa pokúsime bojovať proti jazykovým chybám poukazovaním na ne a ich objasňovaním. Prečítame si problémovú vetu: Sídlom Južnobáčskeho obvodu je Nový Sad. Vo vete nás zaujme zložené slovo južnobáčsky, tu v tvare genitívu jednotného čísla ako chybne utvorené. Ak by sme si chceli preveriť, ako a pod čím vplyvom vzniklo, preložíme si celú vetu do srbčiny: Sedište Južnobačskog okruga je Novi Sad a hneď sa nám ukáže, že sme si slovko južnobáčsky ako kalk prebrali zo srbčiny.

Teraz sa budeme snažiť odhaliť, prečo je zložené prídavné meno južnobáčsky v slovenčine nesprávne. Veď sme si ho vytvorili spájaním dvoch prídavných mien južný a báčsky. No a práve v tom väzí problém, že sme prvú časť zloženiny tvorili z prídavného mena južný. Nedodržali sme pravidlo, že sa pri tvorbe prídavných mien, v ktorých sa bližšie určuje miesto pomocou svetových strán, vychádza z podstatných mien, čo označujú jednotlivé svetové strany: sever, juh, východ, západ. K týmto podstatným menám sa pridáva samohláska o, čím dostaneme tvary severo-, juho-, východo- západo-. K takýmto tvarom sa potom pripájajú ďalšie prídavné mená, v našom prípade báčsky, a tak dostávame tvary – a samým tým aj vojvodinské obvody: severo- plus báčsky – severobáčsky, západo- plus báčsky – západobáčsky a juho- plus báčsky – juhobáčsky.

Problémová veta zo začiatku textu bude správne znieť: Sídlom Juhobáčskeho obvodu je Nový Sad.

…

Múdrosti zo starých kalendárov(1940), Dlžoba, Obchod, Remeslo, Cena, Zvyk, Chyba, Keby, Sľuby, Peniaze, Sporivosť…