.
.
.
Baldachýn
Záves z látky v podobe striešky nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami, látková plochá strieška nosená nad kňazom počas procesií. Európske slovo. K nám sa dostalo cestou nem. Baldachin, ktorého pôvod je v talianskom baldacchino / fr. baldaquin, ktoré vychádzajú z nesk.lat. baldacinus, čo znamená hodvabná látka z Bagdadu. Str.lat. Baldac = Bagdad .
Balega
Kravské lajno. Poču� to hlavne vo Vojvodine, kam prišlo cestou srbch. balega.
Príbuzné je ku sans. balilla = vôl, prakrit. bellaga = vôl a v jaz. oriya baala = vôl.
Ukr. et. slovník pod báléga, s významom lajna rohatého statku, napočituje mac. a srbch. balega, ako výpožičku z rumunského, možno moldavského jaz. Rum. báliga, mol. bálige, podobne aj alb. bágele = balega. Nevykľučuje sa ani možnosť prevzatia si slova z puntsko - talianského bagola = r/v ktoré je deminutívom zo slova baga, ktoré vychádza z lat. baca = jahoda. Tiež sa pripúšťa aj ilýrsko - trácky pôvod. (Skok, Šarovoľskij, Scheludko, Gabinskij.) Všetky tieto predpoklady v ukr. et. slov. ( a preto je ich toľko) neobstoja skrutine. Podľa vlastnej mienky, slovo do strednej Európy dostalo cestou srbského / chorvatského jazyka, kde nachádzame rad slov zachovaných v pôvodnej iránsko - skýtskej podobe a veľmi blízkych ku sanskritu.
Viď Baal.
Balet
Umelecký mimický tanec. Pôvod slova v tal. balletto, ktoré je dem. z ballo. Od Talianov slovo asi prešlo do fr. jaz. v podobe ballet a odtialto sa prešírilo svetom. Viď Bál.
Balista
Antická zbraň na vrhanie kameňov, kameňomet. Na "západ" preniklo cestou latiny, ktorá si toto slovo prebrala z gr. bállein = hádzať, metať.
Odtialto máme balistika = nauka o pohybe vrhaných striel, balistický = zobrazujúci pohyb striel a pod.
Baliť 1°
Dávať do obalu, robiť balík, pakovať, niečo "zamotávať" do papiera, handry, "zakrúcať" do niečoho a pod. Základom mu je valiť, čo je fiktívum z vel- = haliť, zahaľovať, zastierať, vela, ( srbch. veo = závoj) ktorého podobu nachádzame aj v toch. B. wal- = r/v a v sans. val = zakrútiť, prikryť, ktoré slová podľa Turnera, súvisia s významom obkľúčiť, omotať, obliecť a východiskom im je sans. vr, ktoré máme aj my v slovách vrtieť, vráta, vŕba atď.
Zo sans. val vychádza pali valeti = krútiť, hýbať, vykrúcať, obliekať sa, a v rade jazykov, ako napr. oryani, začiatočné v sa už mení v b a dostávame baliba = nakrúcať, rolovať do túby, hin. balna = okrúcať, pliecť, zapletať do vrkoča a pod. Baliť je teda domáce slovo a z neho sme dostali balík, balič, baliareň, balivo a aj obal, obálka sem prislúcha, iba že v týchto prípadoch ide o spojenie slov baliť a ob, ktoré je u nás skrátenou podobou lat. ambi, gr. άμφι , sans. abhí = všade vôkol, dookola, zo všetkých strán. Viď Bala.
Baliť 2°
Nema súvis s balením napr. tovaru, obalom niečoho, balíkom. Jeho význam a etymológia je celkom odlišná. Vzťahuje sa na "učarovanie, presvedčenie" niekoho o niečom. Obchodník zbalil zákazníka, (presvedčil ho o potrebe kúpy určitého tovaru.) Mládenec zbalil dievku, keď ju presvedčil, aby s ním išla a pod. V srbch. sa vyskytuje tiež ako baliti, niekedy aj bariti, v rus. bálováť = r/v, ukr. báluváti = r/v. Starslov. balovati = gr. θεραπεύω / therapeúo = slúžiť, obsluhovať, čakať, zaliečať sa, presviedčať, ctiť si, získať si, starať sa o...,pozorne zaobchádzať, liečiť, kultivovať, preukazovať pozornosť. Starslov. balovanie = liečenie, balii = lekár. Základom slova je praslov. bal- = hovoriť, rozprávať, ktorého koreňom je ie. bha- = hovoriť, rozprávať, vyprávať, besedovať.
Balkán
Kontinentálny polostrov v juhovýchodnej Európe a horská reťaz tohoto polostrova. V antickej dobe sa toto pohorie nazývalo Αιμος, lat. Haemus, str.gr. Ζυγός, bul. Stara Planina. Súčasný názov Balkán vychádza z tur. Balkan = A/ Balkánske hory, B/ Vysoký horský hrebeň s lesným porastom. Príbuzné ku čagatskému (starouzbeckému) Balkan = horský chrbát, v názvoch Böjük Balkan, Küčük Balkan, mená hôr v turkménskej púšti, ktoré je v príbuzenstve s kalmickým balxan = vysoké brehy, suché doliny.
Odtialto máme Balkánec, balkánsky, balkanizovať = (polit.) podnecovať politické rozbroje (ako na Balkáne), dostávať balkánsky ráz.
Balkon
Výstupok, pavlač so zábradlím na dome. K nám sa dostalo asi z fr. balcon, kam prišlo z tal. balcone, ale pôvod mu je asi v ger. balkan (balluz) = hrada, balvan.
balneo -
Prvá časť kombinovaných slov s významom kúpele. Balneografia = vedecký popis liečivých kúpeľov, belneológia = nauka o liečivých kúpelných prameňoch, balneoterapia = liečenie kúpeľmi a pod. Pôvod slova je v lat. balneum = kúpeľ, ktoré vychádza z gr. balaneion / βαλανειον = kúpeľ.
Balón 1°
Plynom, vzduchom naplnený gumový obal. Svetové slovo. Fr. ballon, tal. ballone, čo je augmentatív z balla, ktoré má ger. kor. ball / balluz = guľaté
Balón 2°
Vo Voj. aj veľký sklenený demižón v ktorom sa držalo hlavne pálené. Vypožičané zo srbch. balon = demižón, avšak pôvod slova je : Viď Balón 1°.
Balotáž
Zastarale . Starší spôsob tajného hlasovania guľkami. Európske slovo. Dejiny spomínajú, že ku prvému takémuto tajnému hlasovaniu za pomoci guľočiek ktoré sa hodili do schránky, došlo v Benátkach. Základom slova je tal. ballotta = guľka, dem. z balla= guľa, z čoho vzniklo slovo ballottare. (Oxf. et. slov.)
( * Už v antickom Grécku, priamejšie v Aténach, praktikovali systém hlasovania pomocou farebných kamienkov.)
Balta
Nárečove i Bauta, Bavta / Bautička, Baltička. Sekerka na dlhom porisku, valaška. Rus. baltá = sekera, belrus. bálta = sekera, poľ. st. balta = bojová sekera, ukr. baldá = sekera, sekerka, veľký mlat atď. Vyskytuje sa vo všetkých slovanských jaz. ako aj v maďarskom balta = sekera, avšak toto slovo sme si prebrali asi z tureckého balta = sekera, ktoré sa vo svojích podobách vyskytuje v rade tur. jazykov a i v mongolskom, kde má význymi: sekara, mlato a pod. Základom všetkého je tur. bal = klať, rúbať, sekať. (Či a aký súvis toto slovo môže mať s ger. bautan = byť, udierať, ťažko určiť.)
Dzendzelivskij, Makaruška, Skok, Lokoč, Radlov atď. Viď Biť.
Baltik
Baltické more. Názov sa zjavuje v str.lat. ako Balticum mare, v písaní Adama Bremenského. Podľa tohoto podania, názov sa odvádza z lat. balteus = pás, opasok, driek, lebo vraj toto more, ako pás, rozprestiera sa od Skýtii až po Grécko. Tento názov sa hodne približuje ku ku st.isl. belti, šv. dán. nór. bälte = pás, opasok, hlavne keď sa do ohľadu vezme skutočnosť, že toto more sa "objavovalo" v smere zo západa, na východ. Menej uveritelné je spojiť názov tohoto mora s ruským slovom bolóto = blato a jeho derivátov, lebo tu, v starom slovan. jaz. nieto žiadnej evidencie o tomto. Ani lit. báltas = biely, i napriek Johanssona, Torbiörnssona, Falk - Torpa atď. neobstojí, lebo pobaltské plemená v starých časoch nepoznali námorníctvo, nebavili sa týmto. Ani teória o lit. báltas = jazero, pre nedostatok dôkazov, neobstojí - Brückner. Nieto dostatočných dôkazov, ani na to, žeby názov vychádzal z ilýrskeho jazyka. (Starý ruský názov tohoto mora je, Varjažské more - podľa škandinávskeho plemena Varjagov.)
Odtialto máme Balti = spoločný názov pre Litovcov, Lotyšov a starých Prusov, Baltoslovania = spoločný názov pre Baltov a Slovanov, baltský, baltický, Pobaltie atď.
Balustráda
Stĺpikové zábradlie. Fr. balustre, tal. balaustro / fr. tal. balaustrata. Pôvod slova je v lat. balaustrum = kvet divého granátového jabĺčka ( forma týchto stĺpikov ľuďom vraj pripomína tento kvet). Gr. balaústion.
Balvan
Veľký kameň, veľký a hrubý kus pňa stromu, veľký kus hmoty vôbec. Čes. slovín. srbch. balvan, (slovín. i bolvan), poľ. balwan, ukr. bolvan, belrus. bolvan, rus. bolván. Slovo je veľmi sporné a pôvod mu bude niekde na Oriente, lenže dosiaľ sa nepodarilo najsť presný prameň. Zdá sa, že slovo do Európy prišlo vo význame lovecká figúra. Severné národy Euroázijskej časti sveta, pri love používajú rôzne triky, návnady, vábiče na zvieratá a to nie len v podobe potravín, ale aj v podobe neživých figúr určitého zvieraťa. Termín je nem. Balbane, lot. bulván. Je teda možné, že ázijské slovo, cestou severa, prišlo do Európy, kde sa ustálilo v zmysle neživej figúry pre lov a neskoršie sa význam posunul, ako posmešné slovo, i pre figúrky rôznych božstiev a i pre masu materiálu z ktorého sa tieto figúry vyrábali. Slovenské boľvan, boľvaniť = leňoch, zaháľač, povaľovač, leňošiť, zaháľať, povaľovať sa, asi sa u nás vyvinulo pod vplyvom poľského balwanić. (Čes. et. slovník - Machek)
Ukr. et. slovník ku všetkému ešte pridáva aj praslov. blvan, bolvan, balvan, ako pôvodne turecké slová, kde v startur. je balbal = náhrobný kameň, pomník, kým v kazachskom baluan = borec, zápasník, kirg. balban = r/v, srbch. - tur. palvan = borec, zápasník, silák, junák, heroj, uzbek. polvon = r/v, tur. pählivan = r/v. Všetko pramení v peržskom pählivan = junák, heroj, borec a pôvod mu je v perž. pählu = sila, chrabrosť, býk. (Ilinskij, Šanskij, Torp.) Germanské slová podobnéj fónie a významu sú vraj tiež prevzaté z "východu".
Podľa osobnej mienky, pôvod slova netreba hľada� na "Oriente". Stačí aj pozrieť sa do hindu jazyka, kde najdeme balwan s významom: silný, mocný, vyrastený, pevný, robustný, bujný, statný, zdravý atď. Koreň tomuto slovu je sans. bála- = sila, moc, mohutnosť. Viď Baal.
Teda, ak balvan predstavuje aj nejakú sošku,sochu, už či boha, alebo "loveckú figúru" a pod. sám pôvod ie. slova nám udáva, že tu ide o "silnú medicínu". Silný, mohutný prostriedok na zabezpečenie si úpechu, získania si vyšších síl.
Balzam
Roztok živice balzamovníka, hojivý prostriedok, útecha. Lat. balsamum, gr. bálsamon. Podľa oxfordovho et. slov. najskôr tu ide o pôvodne semítske slovo, heb. baśam, ar. bašam
Bambolec
Viď Brmbolec.
Bambus
Druh tropickej rastliny, podobný silnej trstine. Slovo sa k nám dostalo asi cestou holandského bamboes, lebo paralelný portugalský import pozná to len, ako bambu. Ide tu o pôvodne dravídske slovo cestou moreplovcov, importovaného z Indie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára