.Idio-
Častá predpona v cudzokrajných kombinovaných slovách. Pôvod v gr. idio, podoba slova idios / ιδιος = vlastný, osobný, súkromný,svojrázny, osobitný, svojský. Príklad: idioblast, idioglosia, idiograf atď. atď.
Idióm
Jazyková zvláštnosť vlastná určitému jazyku; spojenie vlastné len určitému jazyku; nepreložitelné doslovne. Príklad: ang. up side down = horná strana dolu = naopak.
Idiot
Slabomyselný človek; idiotizmus = pren. veľká hlúposť. Pôvod v gr. jazyku, kde idiótes / ιδιώτης = súkromná osoba, občan, radový vojak z občanov. V starovekom Grécku sa pod týmto chápalo hlavne voličov, z čoho už vtedy nastal posun na slabomyselného, sprostáka. Odtialto máme celý rad odvodených slov, idiotský, idiotstvo, idiotizmus a pod.
Idol
Druh fetiša, modla, predmet nemierného zbožňovania, nepravý ideál. Lat. idolum z gr. είδωλον = podoba, vzhľad, výzor, forma, vízia, fantom, idol.
Idololatria
Uctievanie obrazov svätých, uctievanie idolov, zbožňovanie niekoho, niečoho. Z gr. είδωλο-λατρεια kde latreia, látreuma = zbožňovanie, čiže celé slovo by teraz znamenalo zbožňovanie idola, modly, modlárstvo.
Idyla
Obraz prostého harmonického pokojného života; báseň ospevujúca prostý život v prírode, selanka; menšia hudobná skladba prostého pokojného rázu. Lat. idyllium – gr. eidúllion, dem. z eidos / είδος = videnie, jav, forma, krása, opis, príroda, idea.
Odtialto máme idylik, idylizmus a pod.
Iglo / Iglú
Easkimácky domec z ľadu. Pôvod slova je v esk. jazyku.
Ignorancia
Hrubá nevedomosť, neznalosť, úmyselný nezaujem, úmyselná nevšímavosť, zaznávanie, neuznávanie...Lat. ignorantia, na podklade ignorare = nevedieť, nerozumieť, nevšímať si, čo je príbuzné ku ignarus = nevedomosť, neskúsenosť, zložené z predpony i + gnarus = vedieť, ktoré je príbuzné ku slovanskému znať. Odtialto máme ignorant, ignorovať a pod.
Igric
Potulný hradný spevák a herec u Slovanov v stredoveku. Priamo súvisí so slovom ihra, ihrať > hra, hrať. Viď Hrať.
Iguana
Veľký arboriálny plaz, jašter. (Šplhá sa po stromoch.) Rozšírené sú hlavne v tropických krajoch Južnej Ameriky a v Austrálii, kde sa ich bežne nazýva goana. Pôvod názvu je v jazyku Indiánov plemena Arawak, iwana. // Odtialto iguanodon = fosilovaný veľjašter.
Igumen
Predstavený kláštora vo východnej cirkvi. Všeslovanské. Staroslov. igoumenъ, na podklade gréckeho ήγούμενος - έγεμονία = viesť cestu, vodcovstvo, spravovanie, (nad)vláda.
Ihla
Tenký ostrý nástroj na šitie. Rus. iglá, ukr. iglá, eglá, gólka, belorus. gólka, bul. iglá, srbch. igla, čes. jehla, poľ. igla, nár. jegla, kašub. hl. jegla, dl. gla, jegla, polab. jágla, staroslov. igъlinъ, praslov. jьgъlin.
Na tomto stupni, slovo sa nám stáva krajne temným.
Machek tu uvažuje o súvislosti so slovom jarmo = drevený postroj na šiju pre ťažný dobytok, ktorého staroslov. podoba bola jarьmъ, a koreň tohoto posúva na jьgo > jho > jarmo. V tom jarme bola ihlica na spevnenie postroja. V ďalšej analýze toto komparuje s radom slov, ktoré by mali byť v príbuzenstve, avšak tu sa priam pýta komparovanie s ger. jazykmi. Ang. yoke = jarmo. Rozeberá ho ox.et.slovník a tu sa yoke dáva do súvisu s ie. *jugom, ktoré je prítomné v lat. iugum = jarmo, gr. zugón / ζυγόν = jarmo, wel. iau, staroslov. igo, jgo, sans. yugá- = jarmo. Sans. kor. tu máme yut, yuj ktorých význam je spojiť, pospájať. V lat. jungere a v gr. zeugnúnai = spojiť, pospájať. *Zaujímavý a i možný pôvod ihly, keby sme tu nemali slová, ako srbch. jegulja = úhor (viď podoby slova ihla). S týmto priamo súvisí aj názov hada, užovka a i ang. názov pre uhra, eel (íl). O tomto slove sa ox.et.slov. zmieňuje, ako „neznámeho pôvodu“.
V ruskom et. slovníku sa podávajú aj možnosti súvisu s kelt. *joug-, wel. (kimr.) gwnio = šiť, ír. conoigim = šijem atď. Napočituje sa rad podobných slov z celej škály jazykov, no všade badať neúplnosť vysvetlenia.
Oxfordov et. slovník, pod ang. needle = ihla, napočituje: st.sas. nadla, nathla, st.h.n. nadala, hol. naald, nem. nadel, gót. nedhla, ie. koreň ne-= šiť, ktoré je zastúpené v lat. nere = priasť a v gr. νήμα = niť, cverna.
* Ihlu, jej etymológiu, ale aj etymológiu radu príbuzných slov nejde vysvetliť, kým si nevyjasníme etymológiu slova jež. Chybné vysvetlenie tohoto slova (v jazykoch germ. a rom. to sa stráca, je neviditelné, ale v slovanských je to závažná a očitá chyba) prekáža správnemu vysvetleniu radu slovanských slov (úhor, jedľa, úhorka, had, jazvec atď. atď.).
Ihla bude súvisieť so st.h.n. egela = pijavica, igil = jež a pod. prípadne s pojmom pre spájanie. Viď Jež.
Odtialto máme ihlan (obelisk), ihlica, ihličie, ihličnatý a pod.
Ihneď
Hneď, už aj, bez meškania, teraz, rýchlo, naliehavo, tesne, rovno... Čes. ihned, staročes. inhed, z *inъgъdъ, čo pod vplyvom rýchlej úsečnej výslovnosti predstavuje oslabený tvar s významom jedného, tohoto času, čiže v tomto čase. Same slovo predstavuje kombináciu inъ = jeden (viď Iné) + godъ = čas (viď Hodina). V tomto prípade inъ má rovnakú funkciu, ako príbuzné staroír. óen, či aj nem. ein, ang. one = jeden, samotný. O presnom tvare môžeme iba predpokladať, že znel buď ako inogoda, alebo inъ goda, alebo aj inogo goda. Splynutím (ino)go + go(da), vzniká *ině godě > ině hedě > inhed. Odtialto už cez rozličné asimilácie, posuny.... dostávame inehed, inehede, inhned, ihend, ihned, hinhed,, hihned... až konečne aj ihneď. Do spisovnej češtiny preniká len hned a dôraznejšie ihned. Podobne je to aj v slovenčine, hneď, ihneď. (Machek)
Ihra
Hra, hranie, zábavka. Táto podoba sa dnes už považuje za trochu archaickú a preferuje sa hra, hranie, hračka, ale ešte vždy pretrváva ihrisko. Viď Hra.
Ich
Zám. Privl. 3. Osoba mn. č. Ich, dom, ich peniaze.
2.pád, mn. číslo, osobné zámeno: On, ona, ono.
V nárečiach často počuť aj Jich dom, Jich peniaze, čo hneď upomína, že tu ide o formu zámena odvodenú z podôb jeho, , jemu, ju, nimi... atď. Ako východisko, etymológovia sa opierajú na podobu jeho (všeslovanské z variantami jego, jogó, négo, njega...), čiže formu zámien *jь (ja, je) = ten. Porovnaj lit. jis = on, ji = ona, lat. is, ea, id, gót. is, ita, st.h.n. is, es, sans. ayám, iyám, idám, ie. koreň *e-, ei-, i- = ten, on. (Oxford.et. slov. Ukr.et.slov. Rus.et.slov. – Vasmer, Slawski, Machek, Trautmann, Brugmann, Pokorny).
Ichtyol
Červenohnedá hustá tekutina používaná ako liečivá masť, hlavne pri chorobách kože. Značkové meno tejto masti je ichthyol, utvorené komb. gr. ichthús / ιχθύς = ryba + ol = olej. Túto masť výrobcovia preto tak nazvali, lebo sa získava z kameňov obsahujúcich fosilované ryby.
Odtialto, zo základu ιχθύς utvorené sú aj slová, ako ichtyolit, ichtyológia, ichthyosaurus, ichtyóza atď.
Ikona
Obraz, podobizeň, v pravoslávnej cirkvi obraz Krista, alebo svätých. Lat. icon, z gr. eikón / εικών = podobizeň, obraz. // Odtialto ikonodúlia, ikonografia, ikonostas a pod.
Ikra
Rybie vajíčko. Všeslovanský, s poznámkou, že v čes. dl. jikra, hl. jerk. Staroslov. ikra, praslov. *jьkra. Lit. ikras, ikrai, lot. ikri, ikra a možno sem prislúcha (ukr.et.slov.)aj lat. iecur = pečeň , játra, av. yakare a sans. yákrt- = pečeň, játra.
il- 1°
Lat. predpona in- 1°, keď po nej nasleduje hláska l.
il- 2°
Lat. predpona in- 2°, keď po nej nasleduje hláska l.
ÍL
Druh hliny. Všeslovanské. Čes. jíl, poľ. il, (jil, jel), ukr. il, srbh. il, ilovača, rus. bul. il = bahno, múlina, staroslov. praslov. ilъ. Príbuzné ku gr. ilús / ιλύς = bahno. (Matzenauer, Vasmer, Machek, Slawski, Bezlaj, Trautman)
Slovanské íl bude súvisieť aj s toch.B iścem = hlina, íl, tehla, ktoré Adams komparuje s indo iránskymi slovami pre tehlu, sans. istika, istaka, av. ištya, staroper. išti-, av. zemoištva- = tehla, tehla z hliny, zeme, blata. Ku tomuto, ale s dávkou rezervy by sa asi mohlo priradiť aj chetejské is(sa)na- = omazať, namazať, nalepiť, dať omietku a pod.
*Len ako kuriozitka. V Austrálii jestvuje mesto Illawarra, ktorého názov sa vysvetľuje: Illa = biela hlina, biely íl + warra = kopec > kopec bielej hliny. Slová sú z jazyka domorodcov, ktorí žijú v oblasti južnejšie od mesta Woolongong. (Ide tu o ideofóniu?)
Ilegalita
Viď i- 2° a Legalita.
Ilegitimita
Viď i-2° a Legitimita.
Ilikvidný
Viď i-2° a Likvidný.
Ilojálny
Viď i-2° a Lojálny.
Iluminácia
Osvetlenie, slávnostné osvetlenie, svetelná dekorácia. Východiskom je lat. iluminare, zložené z predpony il- (1°) + lumen, lumin = svetlo. Odtialto máme slová, ako iluminátor, iluminovať(v starých rukopisoch zdobenie textu maľbami) a pod. S týmto priamo súvisí aj slovo ilumináti – viď nasledovné.
Ilumináti
Vzťahuje sa na rad siekt tvrdiacich, že majú osvieteného ducha. V Španielsku to boli Alumbrados, v Nemecku Illuminaten = tajné združenie založené Adamom Weishaupt-om v XVIII. st. a z tohoto sa význam posúva aj na osobu tvrdiacu, že má zvláštne poznatky. U nás, ako kalk vzniká osvietenectvo, osvietenec, osveta = s „osvieteným“ duchom, čiže vymanenia sa z mrákot stredoveku a týmto nadobúda pozitívny charakter. Ilumináti, alebo u nás osvietenci, na portrétochom (vidíme ich hlavne v múzeach) vždy v úzadí majú aj horiacu sviecu, alebo petrolejku. Viď predošlé.
Ilustrácia
Obrázok (fotka, kresba) doplňujúci, alebo objasňujúci tlačený text. Lat. illustrare, východisko il-(1°) + lustrare. Lat. lustro = lumen = svetlo.
Ilúzia
Klamná predstava, vidina, mámenie, prelud, halucinácia, utópia. Lat. illusio, -on, východisko illudere, ludo = hranie (sa), posmech, výsmech, faloš, predstieranie, zdanlivosť, domnelosť (u nás ludovať), čiže aj tu ide o zložené slovo, il-(1°) + ludere / ludo = hrať, športovať, ludovať.
Odtialto máme iluzionismus, iluzórny a pod.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára