.Če-
Zosilňovacia predpona, ktorú najdeme v slovách ako je čepeľ, čeperiť, čeľusť ...
Tu ide o variant predpony ko- , ktorá sa v slovan. jaz. občas zjavuje aj ako čo - (kočeperiť, kočoperiť). Viď Ko-.
Čečina
Haluzie ihličnatých stromov, čečinie. Čes. četina = r/v. poľ. nár. szczecina = sosnový stromček, srbch. a bul. četina = r/v. Slovo je utvorené na podklade štetina, štetka, škutina. Viď Štetka.
Čéčiť
Expr. vo Voj. Dlho a neprestajne na niečo sa dívať, vypuľovať oči v očakávaní, že sa uvidí, udeje niečo nezvyčajné. Viď Čakať.
Čedar
Druh syra pôvodne anglického, kde sa nazýva Cheddar, podľa mena osady v grófstve Somerset.
Čech
Príslušník českého slovanského národa. Všeslovanské. O vzniku mena tohoto národa je viacej teórií.
a/ Názov Čech bude skrátenou variantou slova četník, četa = oddiel, čata, ktoré je príbuzné ku ír. cethern = r/v a lat. caterva = zástup, čata, dav, nával, ktoré sa v Ríme vzťahovalo na "barbarské", neusporiadané, nedisciplinované vojenské odieli, na rozdiel od usporiadaných légií Rimanov. Ďalšia možnosť je, že tu figuruje slovanské čeľaď = skupina jednotlivcov spojená spoločnými príbuznými vlastnosťami, znakmi, rodina, junač, mládež, čeľadník. (Mikkola, Berneker.)
b/ Menej spoľahlivé vysvetlenie je, že názov Čech vychádza z osobného mena Čestislav, Častislav, Čestimír. (J.Holub - F.Kopečný, A. Brückner)
c/ Za spomenutie stojí i češča, rus. čášča/ чаща = krovie, húština, čiže z toho akoby nejaký lesný obyvatelia, (V. Jagić) z čoho sa teraz vynára príbuznos ku nov.h.n. Kebse a st.isl. kéfsir a st.h.n. kebis(a) = posluhovateľ, sluha, daňovo povinný. V sans. jestvuje slovo čeťa = otrok, chlapec (v slovín. aj dnes deti = otroki) a čella = chlapec, novic, učeň, žiak, nasledovník, pokračovateľ. (Táto podoba môže byť vraj aj dravídskeho pôvodu,( Turner) čo je však veľmi otázne. Skorej je to opačne.
d/ Spomína sa aj súvis s čépať, čápať = čapiť (o zem), udrieť, ale aj prichytávať sa, (srbch. čepati, džepati = prichytávať sa, šplhať, škriabať, teperiť) ako aj česať.
Ako Vasmer, tak aj ja som mienky, že východiskom názvu Čech, bude čeď, čedo, čeľaď. Viď Čeľaď.
Čechrať
Strapatiť, čuchrať, natriasať, riasiť. Expresívny útvar zo slova česať. Čes. čechrati, poľ. czochać, ukr. čích(r)ati, čúchaty, čuchráty, slovín. čeh(lj)ati, čohati = r/v. a srbch. čehati = odtrhávať. V slovenčine máme čuchrať , čechrať si vlasy, načuchrený, načuchorený a rad pod. Viď Česať.
Čeľaď
Členovia rodiny, rodu, slúžobníctvo, junač, mládež, chasa, skupina jednotlivcov na základe príbuzných, alebo typických znakov, spojená v celok.
Čes. čeleď, poľ. czeladź, hl. čeledź, dl. celaź, rus. ukr. čeljaď, srbch. bul. čeljad, praslov. starslov. čeľad. Slovo pomerne temné. Etymológovia ho najradšej spájajú so sans. kúla- = stádo, skupina, v RV dostáva význam rod, rodina, druh, rasa, ktoré sa neskoršie preširuje na z dobrej rodiny, urodzenej rodiny, domácnosť. V následných jazykoch Indie slovo nadobúda význam stádo, ččrieda, rod, rodina, domácnosť a pod.
V ang. jaz. jestvuje slovo clan (klán) = grupácia jednotlivých rodín v Škótsku, ktoré sa zoskupujú vo väčší celok na podklade spoločného rodinného mena. (Škótsky clen). V gálskom (keltskom) jaz. clann = potomstvo, rodina, rasa a v star. ír. cland, súčasne clann = r/v. Príbuzné je ku lat. planta = výhonok, ratolesť, štep, sadenica. Časť autorov, tých starších, toto slovo dáva do súvisu so sans. kúla-, ale mladší to zamlčujú, nespomínajú, až odhadzujú, lebo je podozrenie, že toto slovo nebude ie. pôvodu, lež najskôr dravidského.
V srbch. máme slovo čedo = dieťa, dieťatko (...čedo moje... = dieťa moje). Rus. ukr. čádo = dieťa, bul. čadó = zlé dieťa, starorus. čado, čad = deti, ľudia, národ. Starčes. čad, čád = mladík, junoš, starpoľ. czedo = dieťa, ...do szczedu...= do posledného potomka, praslov. čedo = dieťa. O tomto slove v ruskom et. slovníku sa dozvedáme, že údajne bolo prevzaté z ger. jaz. kde je zastúpené v podobe kind ( Schmidt, Pluralb, Jagić, Uhlenbeck atď.). Toto je vraj jediný prípad, kde v slovanských jazykoch sa germanské k(ind), pozmenilo na č(ind), čedo. Ak je tento predpoklad správny, tak čedo by v príbuznosti malo aj ang. kin = príbuzenstvo, rodina, ktorého ie. základ je v gen-, gon-, gn- (odkiaľ vychádza gr. génos, lat. genus a slovanské žena), čo hneď popiera uvedené príklady príbuznosti ku lat. recens = posledne javiaci sa, súčasný, moderný, svieži, mladý, silný, bujarý, rázny, britký... gr. kainós / καινός = nový, neslýchaný, podivný a napočítané sans. slová, ako kaniyan, kánisthas, kanyá svojím koreňom nie sú vôbec príbuzné, približujú sa obďalečne, iba ako už sekundárne, odvodené slová.
Slovanské čedo preto nepovažujem za prevzaté z ger. jaz. ale skôr len za kratšiu verziu čeľade, čiže čeľado = čedo a tu sa ako príbuzné zjavuje sans. čeťa, neskoršie ceda, čela = otrok, ktoré sa v následných jazykoch Indie posúva aj na, ako otrok, tak aj chlapec, dievča, sluha, posluhovať, slúžiť, syn, dievčatko, učeň atď. a z podoby čella = chlapec, syn, dcéra, deti, učni, žiaci. Ak uvážime, že v slovínskom jaz. otrok = dieťa, tak východiskom slovanského čeľaď , čedo, nebude kúla- = stádo, skupina, rod, či germanské kind, ale skorej v príbuzenstve máme čeťa, čeda, čela, v zmysle novej generácie, detí, preširenia sa rodiny o nových členov, ktorí posluhujú, slúžia, učia sa, prácou prispievajú ku blahobytu celej rodiny.
Odtiaľto máme čeľadín, čeľadinec, čeľadník, čeliadka a pod.
Čelo 1°
Predná časť hlavy. Všeslovanské. Čes. rus. slovín. srbch. bul. čelo, poľ. czolo, ukr. hl. čolo, dl. colo, polab. celú. Praslov. čeló, starslov. čelo. //Star.čes. čelesen, čelesn = pec, čeľustie pece. Otázne je však, či toto má súvis s čelom, alebo so žuvať, lebo ang. chew (čú) = žuvať, v príbuzenstve má sans. čárvati = žuvať.//
Málo jasné slovo. Dáva sa ho do príbuznosti s gr. kolóne, kolonós / κολώνη, κολοωώς = kopec, briežok, chlm, lat. celsus = vysoký, vyzdvyhnutý, vznešený, collis = kopec, elevácia, gót. hallus = r/v, ale sú aj zástancovia teórie o príbuznosti so škandinávskym skalli = holá hlava, lebka, ktoré sa dostalo do fínštiny ako kalla = lebka a do lapónštiny ako gallo, kallo = čelo, z čoho je možné uzavrieť, že slovanské pôvodné *kelo najsamprv znamenalo lysinu za čelom, z čoho neskoršie aj samé čelo, akože lysú časť lebky. Ang. scalp = vrch hlavy, lebka za ktoré ox.et.slov. predpokladá, že je škandinávskeho pôvodu, ale anglícke chápanie tohoto slova sa nenachádza v žiadnom škand. alebo ger. jazyku. Všade to má prevažne význam ulity, mušle.
Ani jedno vysvetlenie zatiaľ nepostačuje. V najlepšom prípade nachádzame tu len okrajovú príbuznosť. Ak sa ale podívame po vlastných chotároch, na srbochorvatský jazyk, najdeme tu slovo ćelav(i) = plešivý, čiže v prvom rade plešinu na prednej strane hlavy, vysoké čelo. Toto srbch. slovo je v tesnom príbuzenstve s gr. kefalé / κεφαλή = hlava, predná strana, vrch, náčelník, čelná osoba a toto už vrhá viacej svetla na záhadu slova čelo. Obe slová sú zase v príbuzenstve so sans. koppara = lebka, hlava, vrch hlavy a v prenesenom význame i s kokosovým orechom, koppara, ang. (prevzaté z jazyka malayalam), copra = usušená dužina kokosovníka.
Odtiaľto máme čelný, čeliť, náčelník, účel, čelba, čelenka, čelnica a pod.
Čelo 2°
Strunový hudobný nástroj - menší ako basa a väčší ako husle. Skratka z pôvodne tal. violoncello.
Čeľusť
Časť prednej spodnej časti hlavy, v ktorej sú vrastené zuby; horná čeľusť, dolná čeľusť, sánka; čeľuste, čeľustie 2° = otvor do pece, "hltan" pece. U človeka a vôbec zvierat, čeľusťami, do ktorých sú vrastené zuby, žuje sa strava, prežiera sa strava, z čoho aj čeľuste pece, akoby zožierali, žuvali stravu, požierali kurivo. Čes. čelist, staršie čeľust, rus. ukr. čéljust, bul. čeljust, srbch. slovín. čeljust = r/v. poľ. czeluść, czeluście, z čoho Mladenov, Brückner (s ktorými súhlasí aj Vasmer) zakľučujú, že tu ide o spojenie slov čelo a ústa, čiže niečo vo význame čelné (predné) ústa. Rus. et. slov. podáva aj ďalšie hypotézy, ako napr. súvis so sans. kulyam = kosť, ktoré v základnej podobe kulya - = urna, koš na zozbierané spálené kosti (po upálení tela mŕtveho) - Berneker a ďalší to popierajú, ako nesprávne.
V. Machek čeľusť(ie) prirovnáva ku gr. cheilos / χειλος, (lesbický χέλλος) = pera, okraj, χελύνη = pery, čeľustie, staronór. gjolnar (v plur.) = čeľustia, švéd. gäl, dán. gjoelle = žiabra, čeľuste atď. Najbližie ku vysvetleniu slova čelustia (na peci) sa príde tak, ak grécke ζειλος má pôvod v *khelnos-, ako sa považuje, tak u Slovanov tematizované *kelnes-o dalo *čelneso a tu potom nastal presmyk na čelesno = čeľustie.
Vypadá, že aj toto slovo bude patriť ku tkz. temným, neprehliadným. V angličtine mu zodpovedá jaw (džóu) = čeľusť, ktoré bolo prevzaté zo st.fr. joe = čeľusť, líce, ale pri ďalšom sledovaní sa tratí stopa. Ox.et.slov. ho zaraďuje do kategórie "pôvod neistý".(V tejto kategórii je rad tkzv. staroeurópskych slov.) // Stojí tu spomenúť i súvislosť s Čereň 2°, kde vo welšskom jazyku cern = čeľusť a v ír. cern = uhol, roh, alebo aj možná súvislosť so sans. čarv = žuvať (ang. chew = žuvať), ktoré má širokú zastúpenosť v súčasných jazykoch Indie. Viď Čereň 2°.
Odtiaľto : čelesno na peci, česno na úli včiel.
Čemer
Druh choroby spôsobený zrážaním krvi, ochabnutie, malátnosť, skleslosť. Čes. čemer = pľuzgier, napuchlina pod kožou ( po pažravom jedení, alebo z nechuti do jedla). Slovín. srbch. bul. čemer = jed, rus. čémer = bolenie hlavy, brucha, ukr. čemir = žalúdočná boľasť. Slovenský, rus. čemerica, čes. čemeřice, slovín. srbch. bul. čemerika, poľ. ciermierzyca atď. je druh jedovatej rastliny (Helleborus foetidus). Všetky tieto podoby sú príbuzné ku lit. kiemerai, lot. cemerinš, st.h.n. hemera, súč. Hemern, gr. κάμμαρον = omich, omeda, omega, čes. oměj = rastlina Aconitum, ktorá spôsobuje otrávenie oviec, statku. Podľa všetkého vypadá, že čemer sa najskôr vzťahovalo na rastlinu a neskoršie len na jej jed a účinok, kým sama rastlina dostala príponu -ica, -ika. Slovanské čemer prevzala si aj maďarčina, ako csömör a nie opačne, ako tvrdí Kniezsa. (V. Machek a rad autorov ktorých spomína Rus.et.slovník.)
Odtialto máme čemerica, očemeriť sa.
Čengerka
Domáci kurovitý vták, perlička (Numida meleagris), ktorého pôvodnou vlasťou bola západná Afrika. Do Európy sa dostáva niekoľkými cestami a priamo ku nám, asi cestou tureckej expanzie o čom nasvedčuje na Dolnej zemi, v Báčke, zaužívaný názov čengerka, čoho koreňom je tur. čengel = driapať, zadrapiť, ísť na nervy, otravovať, hnevať, dobiedať, čo vystihuje vo Voj. zaužívaný srbizmus, dosada, lebo tento vták sa neustále prehrabuje a škrieka. ( V Banáte je zaužívané škrečka.) Pre túto jeho vlastnosť, vidieť ho na austrálskych farmách. On je prvý, ťo odhalí hada v záhrade, svojím škrekotom upúta pozornosť ľudí, ba neraz sa s hadom dá aj do boja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára