Mená na T

Tabita: žen. m. aramejského pôvodu, s významom gazela. V Novej zmluve (Skutky IX) meno je preložené, ako Srnka, ktoré mala kresťanka z  Jopy, čo preukazovala milosrdenstvo ku chudobným.

Talita: žen. m. aramejského pôvodu a význam mu je dievča.

Tamara: žen. m. utvorené z mužského, ktoré je hebrejského pôvodu a význam mu je datľová palma.

Tara: pomerne populárne žen.m. ktoré vzniklo z názvu lokácie. Význam mu je „skalnaté miesto na zhromažďovanie“. V dejinách Írska je to významné miesto, lebo tu sa ľud zhromažďoval a odtialto sa šírila moc ich kráľov. Východiskom je írsko-keltský jazyk.

Tatiana: ženské m. rozšírené hlavne v Rusku a Ukrajine. Odtialto sa dostalo aj k nám, ba aj širšie do sveta. Kresťanská cirkev pozná až niekoľkých „svätých“ s menom Tatianus (muž. meno). Spomedzi „svätých“ vyniká hlavne sv. Tatiana, mučeníčka gréckej cirkvi. O samom pôvode mena sa však mnoho nevie. Vypadá, že Tatiana, Tatianus, ako osobné mená, do Grécka sa dostali najskôr z oblasti blízkeho východu, z Ázie, z nejakého, už zaniknutého jazyka, národa.

Populárnymi skratkami sú: Taňa, Toňa.

Telma: žen. m. ktoré vymysleli spisovatelia, konkrétne Marie Corelli (XIX. st.). Ako východisko, použil grécke slovo s významom vôľa, ochota (θέλημα). Pôvodne toto meno napísal, ako Thelma, ale nezadlho sa zjavila aj podoba Telma. Ako nové, moderné ženské meno, rýchle sa rozšírilo po svete a dnes je najfrekventovanejšie v U.S.A.

Teodor(a), Theodor(a): muž. a žen. m. gréckeho pôvodu, ktoré vzniklo kombináciou slov theo = boh + dor = dar, z čoho má význam: dar Boží. Meno je staršie, od kresťanstva, no pod týmto menom kresťanská cirkev pozná až 28 „svätých“.

Na britských ostrovoch, hlavne vo Walesy, meno má podobu Tudor, z čoho vychádza aj meno britskej dynastie založenéj Henrykom IV.

Na Balkáne sa stretávame s podobou Todor, avšak je tu aj ďalšia slovanská podoba, Fedor, ktorého bežnou skratkou je Feďo.

V krajinách hovoriacich po anglícky, bežnou skratkou je Teddy (Roosevelt).

T(h)eofán, T(h)eofánia: muž. a žen. m. gréckeho pôvodu, ktoré vzniklo z kombinácie theo = boh + faíno = priviesť na svetlo dňa, zviditelniť, ukázať, zjaviť atď. z čoho význam mena sa vysvetľuje, ako podobné Bohu, Božie podobenstvo, Božie zjavenie a pod.

Vo svojej starofrancúzskej podobe, meno sa zjavuje, ako Tifaine, Epiphany, no najčastejšie ho stretneme v súčasnej podobe, Tiffany.

T(h)efil(a): muž. a žen. m. gréckeho pôvodu, s významom Bohom milovaný. Sv. Lukáš vo svojom evanjeliu spomína aj osobu s týmto menom. V čase reformácie, v radoch protestantov aj toto meno sa stáva populárnym.

Terenc(e): muž. m. odvodené z priezviska rímskeho rodu Terencius. O pôvode, ako rodu, tak aj názvu, či jeho význame, nieto bližších záznamov a to i napriek, že tento rod, v staroveku dodal hodne významných osôb, ba už vtedy sa z tohoto názvu utvorilo aj osobné meno.

Tereza: žen. m. ktorého pôvod nie je najjasnejší. Ak je utvorené z lat. slova Terra = zem, tak určite, aspoň v tých najstarších záznamoch by sme ho nachádzali napísané s dvojitým „r“ a práve v tejto podobe sa nikde a nikdy nevyskytovalo. Opačne, v najstaršej podobe ho nachádzame, ako Theresia. V jednotlivých rečiach sa v tejto podobe zjavuje aj dnes, čo navádza, že tu ide o grécky pôvod. V Grécku sú až dva ostrovy s týmto menom. Vychádzajúc z tohoto, meno Theresia, Tereza by sme si vysvetlili, ako žena z ostrova Theresia.

Prvú zmienku o Theresii nachádzame v V. st. kde sa spomína manželka Paulinusa, ktorá je zodpovedná za jeho prechod na kresťanstvo.

Dlhú dobu sa toto meno vyskytovalo jedine v Španielsku, kde v XVI. st. sa stalo aj najpopulárnejším. O to sa zaslúžila sv. Tereza z Arily. Teraz sa meno začalo šíriť po všetkých katolíckych krajinách a odtialto prechádza aj ku protestantom. Na jeho popularitu v nemalej miere prispela aj Mária – Terézia.

Terry: muž.m. Viď Terenc.

Tibor: muž. m. ktorého možným východiskom je buď lat. Tiberius, v ktorom prípade jeho význam je od rieky Tiber. Ak tu ide o adaptáciu ger. mena Tibald, kde v prvej časti figuruje grécke theo = boh, tak sa význam posúva na niečo, ako boží, božský a teraz sa význam vysvetľuje, ako: smelý, nebojácny bojovník pre veci národné a božské.

# Na jednom mieste som sa stretol aj s vysvetlením, že meno bude maďarského pôvodu a jeho význam je vraj sväté miesto. Toto tvrdenie je však krajne otázne.

Tichomír: muž. m. slovanského pôvodu, kde máme kombináciu tichosť + mier (pokoj).

Timotej: muž. m. gréckeho pôvodu, kde ho nachádzame zapísané, ako Timotheus a jeho význam sa vysvetľuje: uctieva si, chváli si, ctí si Boha. Meno vzniklo ešte v predkresťanskej dobe a medzi kresťanov preniká hlavne zásluhou Timoteja, spoločníka apoštola Pavla. Až po dobu renesancie a reformácie, jeho výskyt bol zriedkavý, ba u nás je zriedkavý aj dnes, avšak v krajinách hovoriacich po anglícky, približuje sa ku špičke najpopulárnejších mien. Jeho ženská podoba je Timotea, Timoteja.

Tito, Títus: i vedľa skutočnosti, že dlhoročným prezidentom Juhoslávie bol Jozef Broz – Tito, táto skutočnosť vôbec neprispela na jeho rozšírenie. Vyskytuje sa len sporadický. Možno na jeho frekvenciu vplýva fakt, že o pôvode tohoto mena máme len hmlisté predstavy. Podoba Titus je latínska, ale pripúšťa sa tu, že možný koreň bude grécky. V latinskej podobe sa vysvetľuje, ako: detský, nedospelý, nezrelý.

Biblia pozná dvoch Títusov, ktorí nasledovali apoštola Pavla.

Taliansko – španielska skratka Títusa je Tito, avšak sú tam aj podoby, ako Tiziano, Titianus, Titian atď.

Tobiáš: muž. m. ktorého východiskom je grécke Tobias a predstavuje variantu pôvodne hebrejského mena s významom Pán, Hospodin je dobrý.

V knihe Tobit (Apocrypha) spomína sa príbeh Tobiáša a anjela, čo v stredoveku bolo najčítanejšou staťou Biblie.

Todor, Tudor: viď Teodor.

Tomáš: v čase Ježišovho učenia, odrazu sa okolo neho našli apoštol Judáš, Judáš Iškariotský a Júda. Aby sa ich ľahšie rozlišovalo, apoštola Judáša, Ježiš nazval blížaťom, blížencom, dvojčaťom a že sa Ježiš slúžil hlavne aramejskou rečou, tak aj nové meno Judáša apoštola je aramejské, Tomáš.

Ako u nás, tak aj v iných rečiach dochádza ku prelínaniu sa mien Tomáš a Anton. Anton má však cele iné východisko a aj význam. Jeho výskyt je skoro výlučne len medzi katolíkmi, kým Tomáša stretneme hlavne medzi protestantmi a pravoslávnymi.

Kým skratkou mena Anton je Tony, zatiaľ skratkou Tomáša je Tomy, Tom.

Trevor: muž. m. írskeho pôvodu a význam mu je: múdry, vzdelaný.

Tristian, Triastian: muž. m. starofrancúzskeho pôvodu, kde má význam smutný.

Troy: ang. muž.m. s významom „muž z Tróje, Trojan“. Do použitia prišlo v XIX. st. (*Tu je aj etymológia hlavne macedónskeho mena Trajan.)

..................... autor Ján Kulík ...............