.....autor profesor Ján Širka
V tomto jazykovom okienku nás zaujalo nenáležité spojenie nespokojní zárobkami vo vete: Osvetoví pracovníci boli nespokojní zárobkami. To preto, že v spojení nespokojní zárobkami „vypadla“ predložka s, vlastne vokalizovaná predložka so s inštrumentálom. Podľa nás však nevypadla náhodou, ale pod vplyvom jazyka väčšinového národa – srbčiny.
Originálna (srbská) veta znela: Prosvetni radnici su nezadovoljni zaradama. Ako vidno, ani v srbskej vete nie je predložka s či sa. Avšak v srbčine je to v poriadku a spisovne správne, lebo je v tomto jazyku inštrumentál zaradama vo funkcii prostriedku či nástroja, keď sa píše bez predložky s, sa.
Teraz nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4, čo sa píše za prídavným menom spokojný. Po prvé prejavujúci uspokojenie, súhlas, vyrovnaný, napríklad: spokojný človek, spokojná tvár, spokojný sám so sebou; byť spokojný s málom, či byť skromný. Po druhé pokojný (význam jeden), napríklad: spokojné chvíle, spokojné manželstvo...
Nás zaujíma prvý význam – prejavujúci uspokojenie, súhlas,
vyrovnaný a príklady: spokojný sám so sebou; byť spokojný s málom.
Iste ste zachytili v oboch príkladoch spokojný sám so sebou; byť spokojný s málom po prídavnom mene spokojný či v spojení mena spokojný so sponovým slovesom byť (je) predložku s, so. Vyjadruje tu zreteľ.
Na základe všetkého uvedeného môžeme uzavrieť, že sa za spokojný v slovenčine píše predložka s či podľa potreby jej vokalizovaná podoba so. Problémová veta zo začiatku textu teraz upravená bude znieť: Osvetoví pracovníci boli nespokojní so zárobkami. Uvedieme tiež dve vety na ilustráciu: – Ona bola spokojná s vami. (TIMRAVA) – Ale nebol spokojný so sebou a so svojím prostredím. (KRÁĽ)
...................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára