Vzhľadom na susedné štáty, toto je maličká krajina, utisnutá medzi Alžírskom a Líbyou, čo však neznamená, že nema výnimočne významnú strategickú polohu a to nie len v súčasnosti, ale od staroveku. Kto sa chcel dostať z východného, do západného Mediteránu, alebo opačne, musel preplávať užinou pomedzi Tunis a Sicíliu, takže odtiaľto sa dalo kontrolovať plavbu. Pôvodnými obyvateľmi boli Berberi (aj dnes sú vo väčšine), lenže vždy si tu panovali cudzinci. Dejiny spomínajú Feníčanov, ktorí si tu založili svoju kolóniu Kartágo, ktorá sa na čas stala opravdovou veľmocou staroveka. Konkurovali Rímu, ktorý si to „nemohol“ dovoliť a ako následok, boli tu vojny. Spomínate si na Hanibala? On bol pôvodne z týchto krajov. Kartágo vojny prehralo a ako nový pán, vystriedal ich Rím. Po ňom, na čas sa tu usadili Vandali s časťou plemena Alanov, založili si kráľovstvo a zase boli bitky s Rímom. Intervenovala Byzantia a táto ríša Vandalov zaniká. Územie bolo pod správou Kanštantinopola, pokresťančilo sa obyvateľstvo, ale odrazu sa zjavili hordy islamu a nastala doba nie len konvertovania na islam, neustále vojny medzi islamskými frakciami, boje so Španielskom, Sicíliou a následne aj dlhé panstvo tureckej ríše. Toto panstvo bolo dosť labílne. Viacej si tu vyčíňali Istambulom vyslaní „dozorcovia“, ktorí sa bavili aj pirátstvom a vydieračstvom. V 1705. roku, janičiarsky aga sa vyhlásil za Beya (bega) a tak založil dynastiu , ktorá tu panovala do 1957. roku. Ich panstvo sa zapísalo do dejín, ako neschopné, vládol úplný chaos... nuž Francúzi, ktorí už držali Alžír, „museli“ zakročiť a zaviesť nejaký poriadok. Z Tunisu sa stáva ich protektorát (1881.). Aj súčasný Tunis je vlastne kreáciou Francúzov, lebo hneď tam prišli francúzsky úradníci, učitelia, podnikatelia, farmári, obchodníci... takže aj dnešný Tunis je svojou kultúrou asi väčšmi orientovaný na Európu, ako na „východ“, či arabsko-moslimskú ideológiu. Extrémny, či militantný islam tu nenachádza živnú pôdu.
Pôvodné obyvateľstvo, Berberi, ešte vždy je vo väčšine, lebo Arabi, Turci... nikdy sem nevyslali nejakých svojich kolonistov. Aspoň nie vo väčšom počte. V génach je tu však aj rímska a „germanská krv“ (Vandali), sú tu enklávy Židov ešte z čias Ríma, enklávy Francúzov, Španielov, Talianov... ale že je medzi moslimským obyvateľstvom veľká natalita a medzi kresťanmi stagnujúca, ich percentuálna zastúpenosť sa neustále znižuje.
Po získaní samostatnosti (1956.) a vyhlásení republiky (1957.) ku nejakej arabizácii a pod. tu nedošlo. Áno, úradný jazyk je arabský, ale ešte vždy počuť aj berberský a hlavne francúzsky jazyk, ktorý má štátus aj úradného jazyka, je to jazyk ktorý sa vyučuje na školách, je jazykom univerzít...a pravda, v enklávach je ešte vždy aj taliansky (hlavne dialekt Sicílie).
Táto vlajka nás upomína na tureckú, z ktorej vlastne aj vyšla. Je červená, lenže v strede má biely kruh, do ktorého sa vložil turecký polmesiačik a hviezdička. Počas dominácie Turecka, lode Tunisa plávali pod tureckými červenými vlajkami. V roku 1835. vzniká aj táto podoba vlajky, pod ktorou ešte skorej plávali turecké lode. Historiát týchto symbolov je však hodne starší od Turecka. Polmesiac a 5 cípová hviezda sa tisícami rokov používala v oblasti východného Mediterána (viď symboly islamu, tureckú vlajku...) a zakladatelia Kartága, Feníčania boli z tejto oblasti. Päť cípová hviezda bola aj symbolom árijského náboženstva, ktoré mali Vandali. Tieto symboli boli adaptované aj islamom, nuž Tunis takto vyjadruje svoju patričnosť aj ku tomuto náboženstvu.
Sporadicky, jestvovali tu aj iné vlajky, osobné vlajky tureckých begov... ktoré nebudeme spomínať. Táto vlajka, od svojho vzniku nepodľahla žiadnym modifikáciam, osvedčila sa, nuž ani jeden režim na ňu nesiahol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára