23 marca 2011

Národné vlajky krajín, ktorých mená sú dnes na prvých stránkach dennej tlače.

 ...pripravuje Ján Kulík

            Posledných zopár týždňov z prvých stránok dennej tlače sa na nás dívajú mená krajín, kde sa dejú nekaždodenné veci. Urobili sme nejakú selekciu s úmyslom, aby sme vám priblížili život a dejiny týchto krajín.
                                            ..............................

Národná vlajka Japonska.
            Už vyše 100 rokov, táto krajina nie je na periférii svetových dianí, ale je významnou hospodárskou veľmocou, lenže koľko má vynikajúcu strategickú polohu, toľko má aj zlú geografickú polohu. Leží rovno na ramene „ohnivého kruhu“ a už tisícami rokov ich tam „natriasa“. Zemetrasenia nie sú len občas, ale sú skoro každodennou skutočnosťou. Keďže je to ostrovná krajina, ako po pravidle, po zemetrasení nasleduje „cunami“(tsunami), slovo ktoré do sveta prišlo práve z Japonska.
            Zemetrasenia ovplyvnili aj tamojšiu architektúru a to, ako súčasnú, tak aj tradičnú, „ľudovú“. Preto sú tu úvodzovky, že toto vlastne nebola v úplnosti „ľudová“, ale sa len zakladala na ľudovej.
            Ako Japonsko, tak aj Čína nie je imunná na zemetrasenia a práve v Číne, roku 1100 n.l. cisársky štátny architekt Li Jie, vyšiel pred panovníka so svojím návrhom, ako stavať domy. Jeho plány sa zakladali na štýle stavania domov v najrozličnejších častiach krajiny. Celá stavba musí „perovať“ a na to je potrebné používať nie kliny, ale komplikovaný systém drevených ložísk.
            Ako čo čínske písmo, čaj... prešli do Japonska, tak sa tam dostal aj tento „nový“ spôsob stavania domov, takže japonské domy „perujú“, sú ľahké (aby neprivalilo domácich), sú drevené atď. Proste vhodné pre to pásmo.
          
            Prevzaté z knihy Cecilie Lindqvist „China“, ktorá to zase prevzala z tzv. „Yingzao fashi“ príručky.
            Nie len dom, jeho steny musia perovať, ale perovať musí aj strecha a preto tie čínske domy majú divnú, „vykrívenú“ strechu.
            V samom Japonsku sotva najdete nejaké kamenné hrady, kaštiele (i keď sem-tam sú) a preto Japonci nejak trpia komplexom a z toho dôvodu chodia do Egypta, do Európy a obdivujú kamenné stavby.
            Súčasná japonská architektúra, tiež využíva tento princíp. Domy, vysokostavby musia perovať. Pri zemetrasení sa kolíšu, ale vydržia. Od nich si to odkukali Američania, lebo aj ich západné pobrežie je na ramene „ohnivého kruhu“ a dnes aj ich vysokostavby perujú.
            Japonsko sa bežne nazýva aj krajinou „vychádzajúceho slnka“, čo vlastne aj sám názov znamená. Toto meno im dali Číňania, kde jih + pun = slnko + vychádzať. Toto si prevzali sami Japonci, v trochu pozmenej podobe (podľa svojho jazyka) a svoju krajinu nazývajú Nippon, avšak význam je rovnaký.

                       Rozmer 2:3

            Národná vlajka Japonska.

            Ako čo v každom národe jestvujú legendy o „skvelej“, až božskej minulosti, majú to aj Japonci. Ako ich, tak aj ich krajinu stvorila sama bohyňa slnka, Amaterasu a to ešte v VII. st. p.n.l. Prvý imperátor sa nazýval Jimmu a aj dnešného, už nie imperátora, cisára... ale len monarcha, nazýva sa Syn Slnka.
            Prvý záznam o použití súčasnej vlajky siaha do roku 1184. avšak ústne legendy siahajú ešte niekoľko storočí dozadu. Prvé úradné schválenie tejto vlajky siaha do roku 1854. kedy sa Japonsko začína otvárať ku svetu a nadväzovať, ako obchodné, tak aj diplomatické styky s Európou. Túto vlajku používalo hlavne námorníctvo a diplomatické predstaviteľstvá. Na „suchu“, v samej krajine uvádzanie vlajky nešlo tak ľahko.
            Čo táto vlajka a jej farby reprezentujú? Pálivé červené slnko je rovno v strede bieleho poľa, ktoré vraj reprezentuje zimu, sneh, chlad... čiže oheň a chlad si stoja naproti. Tiež slnečný disk je v kontraste s hranatým (štvorhranným) poľom. Tradičná žrď bola z nezriadeného bambusa, avšak jej vrchol krášlila zlatá guľa. Zase kontrast.
            Vojnová vlajka, vlajka vojnového námorníctva je tiež podobná. Biele pole, lenže červený disk slnka nie je rovno v strede a z neho žiaria červené lúče. Táto podoba bola schválená ešte v roku 1870.
            Národná vlajka jestvovala a používala sa po celú dobu od zakončenia II. sv. vojny, avšak na nové schválenie parlamentom, muselo sa čakať do 13. augusta 1999. roku. Len vtedy sa ju aj úradne znovu uznalo. Pravda, hneď tu bola aj podpora z kruhov starých militaristov, ako aj odpor zo strany pacifistov, ktorí nesúhlasili s „oprašovaním dejín militaristického Japonska“. Vtedy sa úradne schválila aj hymna „Kimigayo“, s ktorou sa Japonsko neslávne preslávilo. 
...............................pokračovanie nasleduje....
...............................................
......................................................................................

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com