Etymológia - Mo

Mogať: Cicať, sať. Tesne súvisí s mliekom a mlezivom. Mlieko je všeslovanské a v príbuznosti má nem. Milch, ang. milk, staronór. mjólk atď. a oxfordov et. slovník toto slovo vysvetľuje na podklade ie. melg-, mlg-. Sem prislúcha aj lat. mulgeo, mulgere = dojiť, gr. amélgein, ámelgo = dojiť, cediť. So všetkým súvisí aj sans. mrj (i keď je viditelnejší súvis so slovom mrdať), predsa je tu aj význam oškrabať, utrieť, očistiť, avšak pôvodný význam bol posúvni vyššie, pevnejšie. Podobne je aj v av. měrěgh a sans. mrga. Všade sa tu jedná o slová z koreňa mr = šuchať, trieť a na podklade tohoto sa vyvíja pojem pre hladkaj rukou, či širšie v rámci ie. jazykov aj šuchať, roztierať, utierať, dojiť a práve sem prislúchajú aj lat. a grécke podoby pre dojenie. (Ch.R.Lanmann: Sanskrit Reader). Pre zrejmú príbuznosť slovanského mlieko, ku nem. Milch, rad tendenčných etymológov 19. storočia sa snažilo dokázať, že slovo sme si prevzali od Germanov, lebo Slovania už disponovali so slovom mlezivo, mledzivo. Pekná hypotéza, ale neobstojí. Najmä ak uvážime, odkiaľ potom máme mogať? Toto sa už skorej podobá sanskritovému mrga, lat. mulgeo, mulgere, ako aj gr. amélgein, ámélgo. Slovanský jazyk, či slovanské jazyky (a to aj podľa výskumu „západných“ etymológov sa zaraďujú medzi tzv. východné krídlo áryjských, či indoeurópskych jazykov, z čoho môžeme kľudne dedukovať, že majú bližšie ku sanskritu, že je tu viacej podobných slov, viacej spoločných koreňov a aj viacej synonymov, ktoré aj písomne zachytil sanskrit, nuž je celkom prijatelné, že Slovania okrem mlezivo, mledzivo, disponovali aj inými termínmi pre mlieko a same slovo mlieko v žiadnom prípade nemôžeme pokladať za „výpožičku“ od Germanov, či aj opačne (aj tu sú hypotézy). Mledzivo, mlezivo, mlieko ba aj mogať sú variantami našej slovnej zásoby pre mlieko, či aj mrdanie, dojenie a pod. Zo slova mogať v ľude sa vyvinul aj termín omozok, omodzok, čo SSJ nepozná. Do prvej sv. vojny, ba aj medzi vojnamy, plastické hmoty boli zriedkavosťou, čiže cuclíky, cumliky pre kojencov neboli bežne prístupné. Mamičky sa však vynašli. Vzali kúsok handričky, prevažne syrovú (redšiu) látku a urobili omozok pre nemlúvňa. Požuvali kúsok chleba, z toho urobili guľočku, zabalili ju do látky a dali kojencom. Bol to svojdruh cuclíka. Dieťa hodinami mogalo omozok a bol pokoj. Mohlo sa robiť. Mohol sa okopať celý rad kukurice, pohrstiť za koscom atď.

Moňaš: Žrebec. V Slovníku nie je. Používa sa hlavne v Báčke a v Srieme. Ide tu asi o konglomerát rozličných vplyvov a etymológia vôbec nie je jasná. V prvom rade musí sa tu uvážiť ie. slovo pre muža, man, men, muž, ale zároveň aj maďarské mon = muž (ako mužský kôň), ako aj srbh. slovo pre koňa, at, ba aj slovanské ata = otec atď. Slovo, jeho etymológia je nejasná, no význam mu bude mužský kôň. Ak sa však uváži slovanské komoň = kôň (viď Kôň), čiže druhá polovica slova –moň, tak sa etymológia posúva na cele inú rovinu. Máme tu nepreskúmané slovo.

Morka: Kurovitý vták, ktorého domovom je Amerika a ako taký, novšieho dátumu, etymológia názvu je nejasná. Patrí do skupiny názvov ktoré sa v Európe vymýšľali pre z Ameriky privezené nové plodiny a zvieratá ( zemiak, fazuľa, kukurica, tekvica, tabak, čokoláda, avokádo... morka). O význame slova morka jestvuje viacej neúplných, nespoľahlivých teórií. Čes. morka = krocan, čo predstavuje adaptáciu nem. Truthahn, avšak v nemeckom jaz. je aj Puter. Anglícke turkey = morka, ox.et.slovník vysvetľuje, že východiskom tohoto názvu bude asi v skorejšom pomenovaní jedného afrického vtáka (perlička, čengerka), ktorého portugalskí moreplovci priviezli cestou tureckých provincií a len neskoršie nastáva posun aj na označenie amerického vtáka. V iných materiáloch sa spomína, že tento vták, morka, Angličanom sa podobal na vyzdobeného Turka v turbane. Ruský et.slovník pod hlavičkou йндюк / indjuk = morka, napočituje, že aj v ukr. poľ. belorus. je to indyk, podobne ako je to v lat. (pavo) indicus, čo sa vzťahuje na fakt, že sa tohoto vtáka priviezlo zo Západnej Indie, ako sa vtedy nazývala Amerika. Podobný názov jestvuje aj v stredonemeckom, ein indianisch Huhn a fr. dindon, čiže indijka a v tal. pollo d´India. V srbch. jazyku sa stretneme až s niekoľkými názvami, ako ćuran, puran, tukac... a všetky majú paralely aj v iných rečiach. Ćuran – turkey, puran – Puter, tukac – Truthahn. V prípade slovenského morka, moriak je to hmlistejšie. Podľa Macheka, názov sa vzťahuje na fakt, že sa tento vták medzi nás dostal „spoza mora“, z Ameriky. Problém tu robí, že my sme o tom asi nevedeli. Neprišiel k nám priamo „spoza mora“, ale rozličnými okľukami. Tento vták sa naším slovenským predkom tiež mohol podobať na osobu v turbane, ale už to nemusel byť Turek, lež Maur zo Španielska (týchto sme dobre poznali), nuž mohla to byť aj Maurka. V lat. názve figuruje pavo = páv, lebo tento vták sa hodne podobá na pávu a páv má svoju podobu v ie. slovenej zásobe. Sans. mayúra = páv, v jazyku pali mora , v starom marwari moradi, v sinhalézskom mora, v hindu (dialekt) mhor, murha atď. Všetky podoby veľmi upomínajú na slovenskú morku. Morka však môže predstavovať aj vlastný útvar, ktorý vznikol na podklade koreňa mr- = mrieť, lebo chovatelia hydiny dobre vedia, že dopestovať morku nie je ľahko. Aj pri najväčšej opatere kuriatká morky hynú, umierajú. Okrem bežných chorôb hydiny, veľkú umŕtnosť zapríčiňuje aj vietor, chlad, teplo, dážď atď. atď. Osobne predpokladám, že práve toto vplývalo na vznik názvu morka.

Morskača: Bambusový prút, dlhé roky „výchovná pomôcka“ v školách. V SSJ nie je. S morskačou sa žiakom „prášili“ nohavice, delili facky, držal poriadok v triede. Preto, že sa morskača svojím výhľadom podobala trstine, v ľudovej etymológii sa ju identifikovalo, spájalo s nejakou „morskou trstinou“, lebo morskača bola silnejšia, trvácejšia a i ohybnejšia od obyčajnej trstiny, z obyčajnej bariny. Musela byť len z mora, z morských plitčín. Pôvod slova je však cele inde. V slove mrsknúť = šľahnúť, šibnúť, udrieť... mraštiť.

Motúz: Povrázok upletený z viacerých nití. Čes. motouz, staročes. motovúz, motovjáz, ukr. mótuz, motoúz, motovjáz, poľ. motowáz, rus. motovjáz, slovín. mot(v)oz, praslov. motovúz. Vzniklo spojením slov motať + viazať, na čo jasne poukazuje staročeské motovúz a rus. ukr. motovjáz, ako aj poľ. motowáz a praslov. motovúz. Prvoradý význam sa najlepšie zachoval v poľských nárečiach, kde slovo znamená i stužku na prevezovanie pásiem, článkov priadze na motovidle, článkov pradena.

Motyka: Ručný nástroj na kopanie, okopávanie. Všeslovanské. Koreň je mat-, s ktorým sa stretávame v rade ie. jazykov a význam mu je roztĺkanie (hrúd). Prítomné bude asi aj v slovách, ako je mlato, mlátiť atď. V sans. je to matyá-, mathana- = mrviť, štiepať, miešať (koreň je tu manth-) odkiaľ vychádza rad slov s významom palica (srbch. motka = palica) na mútenie masla, oleja, cukrového syrupu, či vôbec palica na bitie niečoho. Lat. mateola = mlatový nástroj na vtĺkanie kolov do zeme, st.h.n. stein-mezzo, súč. nem. Steinmetz = kamenár, ang. mattock = motyka, budák, čakan (s poznámkou ox.et.slovníka, že „origin unknown“ = pôvod neznámy), ale ruský et. slovník pridáva sem aj ďalšie príklady zo st.h.n. ako medela = pluh, wel. matog, gál. madog = motyka, kým o anglickom slove mattock má poznámku, že niektorí autori to považujú ako za prebrané z vulgárnej latiny, mattiuca = motyka.