Huspenina*

>>>>> huspenina <<<<< ****** k l i k *******

Huspenina : slovenský, český, poľský; Studenia, Studenô : slovenské nárečové; Aspik: medzinárodné; Hladetina, drhtalica: chorvatský; Pihtije: srbský. Srbské pihtije súvisí s tureckým pihti = zrazenina, zraziť sa (krv), chumáč, kým slovo pre huspeninu je dondurulmuš, alebo jelatini. V peržskom jaz. pikhti, pukhti = rybia huspenina, zrazená polievka. Predpokladám, že srbské slovo pihtije je domácim slovom, jazykovým fosílom a nie nejakým importom z tur. jazyka. Tiež aj v peržskom jazyku tu ide o domáce slovo, s nesmiernym rozvetvením, kde ako východisko by som vzal pukhtan = variť, prevárať, priprávať, vhodné na varenie, dozrievať a pod. Zhoduje sa so sanskritovým piccha- = pena ktorá sa tvorí pri varení ryže, lepkavé, kĺzke a v jaz. ašoka zapísané je, ako pič = smotana, kréma... v hindu pičha = pena pri varení ryže, glej ktorý sa zjavuje na určitých druhoch stromov atď. O tomto slove jestvuje mienka, že nebude indoeurópskeho, ale možno dravidského pôvodu, lenže potom by sme si nevedeli vysvetliť jeho súvislosť s peržským termínom. V češtine je tiež huspenina, ale V. Machek spomína aj staročeské slovo uspenina a dodáva, že súčasné začiatočné h- sa zjavuje len niekde v XVI. st. a bojazlivo vyslovuje mienku, že možno sme si ho prevzali zo severného nemeckého Eisbein = studenia a adaptovali si ho na svoj „zobák“, lenže tá transformácia je podivná. (Machek) V českom et. slov. sa podáva aj starší názov, „klevetina“, kde sa jasne naznačuje, že aj tu ide o niečo „lepkavé“, glej, klia > klebeta (zalepí sa aj nepravda). ... Ak sa podívame na srbch. jazyk, neraz sa tu stretneme s predponou U-, konkrétne uspeniti = speniť sa. Staré „české“ uspenina nebude vyjadrovať nič iné, ako slovanské spenina, srbch. uspeniti (se) = speniť sa a tesne súvisí so sans. slovami pre penu, napuchnutie (phéna-). Ako čo starí Indovia mali slovo pre nejaký „spenený úvar“, mali ho aj Peržania a mali sme to aj my, čiže nejaká „výpožička“ z ger. jazyka je absurd. Pre „studenia“ máme vlastné, domáce slovo „huspenina“ a v prípade paralelného názvu „studenia, studenô“ zase nejde o žiadny „preklad“, ale o vlastný útvar. Veď vedeli sme aj my spozorovať, že tá huspenina bude huspeninou len ak sa ju podáva schladnutú. Mal som tu termín studenia a studenô. Oba sú naše, ale musím napomenúť, že SSJ jazyka nepozná dolnozemský názov studenia. Len regionálny názov studeno, studenô, ako huspeninu. Vypadá, že dolnozemský Slováci tu prišli ďalej, lebo studeno, studenô predsa vyjadruje len niečo „ochladnuté“, studené, kým studenia už vyjadruje podstatné meno, vzťahujúce sa na niečo chladné. Podobne, ako je je to pri zmrznuté, zmrznutô a zmrzlina. Tuším, že vám už idú sliny, ale ešte si vysvetlíme aj ďalšie termíny. Aby sme boli na čistom, že ani my Slováci, Slovania neboli sme len perifernou zložkou Európy. Máme svoje dejiny, kultúru... aj kultúru priprávania jedál. Veď sme žili a žijeme. Vieme hovoriť a hovoríme. Nie sme žiadnými papagájmi ani po stránke reči a ani po stránke stravovania a ani po stránke.... máte na výber (ak vás rozčuľuje cudzie analyzovanie našej minulosti). Chorvati v jazyku majú termín hladetina a drhtalica. V oboch prípadoch sa vyjadruje vlastnosť huspeniny. Hladetina = ochladené, studené, kým Drhtalica = niečo, čo sa trasie, natriasa. Zaujímavejší je medzinárodný termín Aspik. V et. slov. J. Kulíka je aj to spracované, nuž nakukneme aj tam. Od nepamäti sa ľudia snažili toto rustické jedlo nejak „povýšiť“ a zdobili ho. Hodí sa na to. Pridávali sa mu uhorky, olivky, ba aj ovocné súšky... len aby bolo atraktívne oku. Predsa, polovica chute jedla je skrytá v aranžovaní a polovica v chuti. Aspik v podstati znamená druh hada, zmíje. Nazvali ho tak ešte naši antickí kuchári a historici. Prečo? Lebo sa ho snažili „sfarbiť“ rozličnými atraktívnými „farbičkamy“ a toto sa tomu pospolitému ľudu podobalo na pestrého hada. Asp= je názov malého hada, hadíka, druhu vreteneice, čo aj dnes žije v oblasti sev. Afriky. Lat. aspis, gr. aspís, aspid = vretenica, zmíja, užovka. Z tohoto zakľučujem, že sa nám tu, v slovenčine, vôbec nehodí toto medzinárodné slovo, ale domáce. Veď Slovania nikdy nepožierali hadov. Nech si ho majú iní. Takí, čo požierajú žaby, mačky, slimákov... // Dôkladnejšie vysvetlenie huspeniny je zahrnuté v et. slovníku.//

Huspeninu, studenie môžeme podávať aj ako predjedlo. Aj tu v postati varíme rovnako, ale ho teraz nedávame do polievkových tanierov, lež do vhodných foriem, kompótových misočiek, ang. fr. ramekin, ramequin. Tieto formy vyložíme s tenko pokrájanou šunkou, šunkovými „listami“. Ak je to „priemyselná“ šunka, z obchodu, ako napr. pražská, virginia a pod. dávame ju priamo. Táto bola už obvarená. Ak robíme s „domácou“ údenou šunkou, túto musíme obvariť. Aby sme ju zbavili zvyšnej soli a aby nám odmäkla. Do vyložených foriem položíme aj jedno „stratené“ („sádzané“) vajce. Pridáme tam trochu z uvareného mäsa, možno uvarenú a posekanú mrkvu a všetko zalejeme polievkou. Necháme aby sa „stuhlo“. Pred podávaním misočky, formy zmočíme do horúcej vody a pozorne vyklopíme na malý rovný tanier. Konzumujeme s čerstvým chlebom, žemľou, rožkom. Stratené, sádzané vajce, (poached egg). Podľa počtu misočiek, formičiek, uvaríme si rovnaký počet vajíčok. Pozor! Vajíčka nesmú byť staršie, ako deň, dva. Do nádoby, hrnca, nalejeme asi 1 – 2 litrá vody. Do vody pridáme trochu octu. Asi 5-6 lyžíc. Keď voda vrie, varechou ju „rozprúdime“, aby sa stvoril nejaký vír, lievik. Vajce vylúpneme, vyklopíme do vriacej vody a varíme asi 3 min. Bielok má byť zrazený, ale žĺtok má byť polotekutý. Vyberieme ho a necháme odkvapkať, oschnúť. Najlepšie je variť len po jednom vajíčku. ** Takéto vajíčka môžeme podávať aj s rozličnými omáčkami, chlebom a pod. Prospešné sú najmä pre osoby trpiace zvýšeným cholesterolom.

Huspeninu, studenie, zase ako predjedlo, môžeme dať schladiť aj vo väčšej forme, koláčovej, ktorá má v strede „dieru“. Mäso, polievku, mrkvu, vajíčka... poukladáme do formy a zalejeme ich polievkou. Pred podávaním formu zmočíme do horúcej vody a masu vyklopíme na väčší tanier, tacňu. Do „diery“ vložíme kyslé uhorky, mladú cibuľku, listy zeleru.... k vôli farebnosti a efektu. Teraz huspeninu, podobne ako aj koláč, krájame a každému prísediacemu podávame na menšom tanieriku – ako keby sa jednalo o koláč. Huspeninu, studenie môžeme si pripraviť aj zo sviežého mäsa. Do ohľadu prichádza zase kolienko, paprčok, podbrušinka, ale môžeme tu teraz primiešať aj mladšiu hovädzinu, hlavne z kolienka, lýtka (osso buco). Všetko toto svieže mäso dáme do rúry, aby sa trochu pripieklo, dostalo farbičku, umyjeme ho a varíme na podobný spôsob, ako skorej. Pozor! V takomto prípade potrebujeme viacej soli, aby sme imitovali „pravú“ surovinu. Neraz vie byť aj mútne a preto ho potrebujeme „čistiť“ bielkami. Len jeden bielok obyčajne nestačí. Huspeninu môžeme pripraviť aj z rýb, alebo hydiny. Tu sa najlepšie hodí kačka, húska a hlavne, ak sú trochu aj vyúdené.

.....pokračovanie nasleduje......