Mená na Va

Václav: Muž. m. českého pôvodu, ktoré má latinovanú podobu Wenceslaus. Význam sa vysvetľuje, ako ovenčený slávou, rastúcej slávy.

Vádim: Muž. m. kde pôvod nie je najjasnejší. Jeden predpoklad je, že východiskom mu bude pôvodný indoeurópsky jazyk, kde v sanskrite je slovo vaditi = rozprávať, vadiť sa, dohadovať sa, rokovať, ale pripúšťa sa, že tu v podstati ide len o skomolené slovanské meno Vladimír. Ak by však pôvod bol v indoeurópskom prajazyku, tak Vádim by sa významovo priblížil ku nášmu Vratko, čiže znamenal by osobu, ktorá si vie obhájiť svoje stanovisko.

Valdemar, Waldemar: Muž. m. starogermanského pôvodu, ktoré by znamenalo významný vládca.

Viď Vladimír, Valdo, Valter. Valdo, Waldo: Muž. m. starogermanského pôvodu, s významom vládca. Viď Vladimír.

Valentín: Muž. m. lat. pôvodu, utvorené na podklade valens = silný, zdravý, zdatný... Asi najznámejším nositeľom tohoto mena bol rímsky kresťanský kňaz (III.st), neskorší sv. Valentín, ktorého deň umučenia, zhodou okolností, padol na deň 14. februára, v predvečer rímskeho festivalu, ktorý sa poriadal na česť bohyne Juno. Počas tohoto festivalu, propagovala sa láska, milovanie a apelovalo sa na masy, aby si volili milencov, lebo ríša potrebuje deti, vojakov. Mesiac február, už vo svojom mene skrýva horúčku, triašku, chorobu a 15. február bol určený, ako deň zbavovania sa chorôb, čistenia sa od chorôb. Bol to deň začiatku nového cykla žitia, plodenia sa. S týmto, ruka v ruke, musí ísť aj milovanie, láska, nuž preto tento deň bol zasvätený bohyni Juno, lebo ona bola aj bohyňou plodnosti. Pre svoju popularitu v dobe predkresťanskej, festival sa absorboval aj do kresťanstva, s tým, že sa ho teraz posunulo o deň skorej, na 14. februára a názov sa pozmenil na deň sv. Valentína. Zásluhou obchodníkov, tento pohanský festival nie len zotrval do naších dní, ale z roka na rok sa stáva populárnejším, lebo, no svet sa chce milovať. Ženská podoba je Valentína.

Valeria, Valerián: Žen. a muž. m. ktorého východiskom je priezvisko starej rímskej rodiny Valerianus, kde základom je slovo valere = silný, zdravý. V príbuzenstve má slovanské volděti = vládnuť. Význam sa vysvetľuje, ako: byť dobrého zdravia, zdravý, údatný.

Valter, Walter: Muž. m. starogermanského pôvodu, kde malo podobu Waldhar, čo znamená vládnuť ľudom. Príbuzné je ku slovanskému Vladimír.

Vanda, Wanda: Žen. m. ktoré sa vyskytuje aj, ako Wenda, alebo v mužskej podobe, ako Wendel a prevláda mienka, že jeho pôvod bude starogermanský a význam, ako niečo v zmysle ľud, národ, avšak hneď sa tu vynára aj možnosť súvisu so starým názvom pre Slovanov, Venét. U Nemcov sa z tohoto zachovalo Windisch, o význame ktorého sa mnohí domnievajú, že tu vlastne ide o názov Ind, Indovia, pod ktorým Germani rozumeli spoločný názov pre plemená, čo sa osadili v ich blízkosti (východne). Autori z konca I. a začiatku II. storočia, pod Venét, Windish, chápali hlavne Slovanov.

Vanesa: Žen. m. ktoré sa k nám dostalo hlavne cestou Hollywoodu, lebo to bolo meno až niekoľkých herečiek. Jeho korene však nie sú hlboké. Vzniklo len v XVIII. st. Vymyslel ho anglícky básnik Jonathan Swift, ako domácke meno pre slečnu Esther Vanhomrigh. S priezviska si „vypožičal“ prvú slabiku, Van a ku tomu priložil Essa, ktoré v tom čase predstavovalo skratku pre Esthera a vzniká Vanes(s)a.

Vasíľ: Muž. m. ktorého staroslov. podoba bola Vasilii, Vasiľ. Ku Slovanom sa dostáva cestou Grécka, kde je Vasíleios, čo by malo znamenať cisár, avšak aj toto slovo sa medzi Grékmi začína zjavovať len v čase peržských vojen a pôvodne sa pod nim chápalo len peržského cisára, ich knieža, vodcu, vojvodcu. I vedľa všetkých pátraní, ani dosiaľ sa nepodarilo prísť na stopu, či tu ide o nejaké indoeurópske slovo, alebo slovo z nejakého zaniknutého ázijského jazyka a čo by vlastne malo znamenať. U nás s týmto menom súvisí bazilika a bažalička.

Vavrínec, Laurenc, Lórenc: Muž. m. lat. pôvodu, s ktorým sa stretávame už v staroslov. jazyku, v podobe Lavrentii. Lat. podoba Laurens môžeme si vysvetliť ako obyvateľ Laurentumu (súč. Taliansko), ale aj, ako muž ozdobený vavrínovým vencom.