Etymológia - Me-Mo

Meď: Farebný a mäkký kov červenkavej farby. Všeslovanské. V srbch. jazyku ho už skoro úplne vytlačilo paralelné turecké bakar, ktoré však predstavuje výpožičku z arabského jaz. kde má východisko v slove spálené, zhorené. K úplnému vysvetleniu tohoto slova potrebujeme aspoň dve strany, lebo ani jeden slovanský etymológ ho zatiaľ nevysvetlil. Všetci sa krutia v akoby začarovanom kruhu a na popletenie ešte tam pridajú svoje chybné uzáveri. Vysvetlili nám ho (nepriamo), anglickí etymológovia, či skorej sanskritológovia a orientalisti. V sans. mis = meď, per. misi = meď a tu nezabudnú spomenúť, že odtialto vychádza aj slovanské meď, ba že slovo je odvodené z názvu oblasti Média, Médea (ktorá dlhšie fungovala, ako samostatná krajina a neskoršie sa stala oblasťou Perzie. Toto slovo vzniklo podobne, ako aj lat. cuprum = meď, ang. copper = meď. Slovanské meď vychádza z názvu Médea, kým lat. cuprum z názvu gréckeho ostrova Cyprus. Obe oblasti už v staroveku boli bohaté na tento farebný kov, nevyhnutný v dobe bronzovej. Médea je však o niekoľko storočí staršou zásobárňou mede, z čoho môžeme uzavrieť, že Slovania do doby bronzovej vstúpili hodne skorej. Podobné vysvetlenie najdeme aj v osetskom et. slovníku (V.I.Abajev). V príbuzenstve ku slovanskému meď máme aj írske slovo mein(n) = ruda, kov a chetejské miti-, mita- = červené. S týmto slovom priamo súvisí aj mzda = pláca, ale aj mág, „madjioničar“ a aj medicína. O všetkom a dopodrobna sa bude písať v pripravovanom etymologickom slovníku slovenčiny (J.Kulík).

Méta: Cieľ, terč. Prevzali sme si ho zo srbh. jazyka, ale tesne súvisí so slovami mesto a miesto. Meze: V SSJ nie je. Zaužívané vo Vojvodine v zmysle zájedka, predjedlo. Prevzaté zo srbch. meze = r/v, kam sa dostalo z tur. meze = zájedka, predjedlo, zákuska, “pod zub”, avšak východiskom všetkého je grécke mástax / μάσταξ = ústa, huba, do úst, kúsok, omrvinka.

Míheľ: Dielňa, pracovňa, štúdio. V Slovníku nie je. Na Dolnej zemi je bežne zaužívané na označenie dielne napr. obuvníka, krajčíra, holiča, kováča, zámočníka, kolára, stolára atď. atď. Prevzaté je z maďarského műhely = dielňa, ktorého východiskom je nemecké mühle = dielňa, mlyn, fabrika.. V germanských jazykoch, ako napr. nem. mühle, ang. mill atď. v prvom rade má význam mlyna a to ako samého stroja na mletie, tak aj budovy, kde sú tie stroje zložené, či širšie sa tu chápe aj budova, kde sa vyrába nejaký tovar, z čoho vznikli spojenia, ako napr. textilný mlyn (pradiareň, tkalcovňa), metálny mlyn (zlieváreň, extrúzia kovov atď.) a je tu ešte celý rad mlynov. Pôvod všetkého je v lat. molinus, kor. mola = mlyn, žarnov.

Miškovať: Kastrovať, škopiť zvieratá, odkiaľ máme aj miškár, ako zametnanie a i priezovisko. Po český miškovati, miškář. Východiskom mu je slovo mních, mníška, ba ešte aj dnes sa na Morave povie mniška a na Slovensku mnišiť = kastrovať. Rovnaké východisko má i poľské m(n)iszka, m(n)iszyć, mišk(ow)ać, miškarz atď. Ukrajinské myškar, myškuvaty je z poľštiny.

Modliť (sa): Konať, odbavovať modlitbu, prosiť bohov..... Všeslovanské. Pôvodne tu asi nebolo zvratné sloveso sa, čiže bolo iba modliť = prosiť. Staroslov. molju, moliti, rus. moliť, ukr. molýty, srbch. slovín. moliti, s bežným významom nie len modlenia sa, ale aj prosenia. Príbuzné je lit. maldá = prosba, maldýti, maldau = veľmi prosiť, melsti, meldžiú = prosiť, modliť sa, arm. malthem = prosím, modlím sa, chet. mald-, maltai- = prosiť, hovoriť, malda(i)- = dávať sľub, prosiť bohov, prinášať bohom obete, st.h.n. meldom, n.h.n. melden = nahlasovať, prosiť o slovo, vyhlasovať, z čoho v americkej ang. vzniklo meld = v hazardnej kartovej hre pinochle, pinocle hráč vyhlasuje keď v ruke drží kráľovnu pika a dolníka guly. Vypadá, že aj medzi Slovanmi pôvodný význam slova modliť, molju, moliti bolo prinášanie obetí bohom, konanie slávnostného náboženského obradu a keďže sa obracali k bohom, nosili im obete, za to si od tých bohov aj niečo žiadali, prosili ich o niečo, nuž celkový význam sa posunul v prosbu, prosiť. Aj zvratný tvar sa, se možno vysvetliť chetejštinou (viď Sa), ktorá vyjadruje, že obetník prináša obeť, robý úkon vo svoj vlastný prospech. (Machek) Sans. mányate, manáyati (kor. man) = rozmýšľaj, uctievaj, z čoho je mańanu = rešpektovať, poslúchať, sľúbiť a v jaz. panjabi manná = veriť, uveriť. Tiež sans. manyú (kor. man) = duša, žiadosť, z čoho sa vyvinulo mamaya, mamata = túžba, želanie, prianie. (Turner) Charles Rockwell Lanman v „Sanskrit Reader“ (Boston 1906) koreň man vysvetľuje ako: A/ ver, rozmýšľaj, predstavuj si; B/ pylne rozmýšľaj; C/ maj na mysli; a všetko dáva do súvislosti s gréckym μέ-μον-α = myseľ, lat. memini = maj na mysli, ktoré je priamo spojené s ang. mean = mieň, maj na mysli (s ktorým samozrejme súvisí aj naše mieniť, myslieť, myseľ...). Sans. Man+abhi = žiadať, túžiť, priať si, z čoho (podľa formuly sans. kor. man + gr. μένος = myseľ, duša) odvádza aj názov rím. boh. Minerva, ktorá mala schopnosť porozumieť každého, kto ju o to poprosil. Modliť sa nema súvis s modlou (idolom), ani priamo s významom prinášania obetí bohom, ale je tu súvis so slovom myseľ, myslieť, mieniť, mať tých bohov na mysli, myslieť na obete a aj myslieť na to, čo sa cestou obetí má od nich žiadať, ak pripustíme, že v slove modliť, molju, moliti, máme koreň man > men > mol. Odtialto máme (po)modliť sa, modlitba, modlikanie, modleník, modlitebňa atď. Blízkosť ku slovu mlúviť, i keď sa to same natíska, ešte nie je bezpečne dokázané.