27 februára 2008

Etymológia - O

Obodza: Opraty. Jednoduché slovo, ktoré vzniklo kombináciou ob - uzda > uzol > zviazať. V srbch. obuzdati = dať uzdu, zazubadliť koňa; skrotiť, udržať na uzde; sputnať. Obrus: Prikrývka na stôl, nástolník; kus plátna, plachta štvorcového tvaru; druh plátenej prikrývky na hlavu. Čes. mor. obrus. Staročes. brusec = uterák. V príbuznosti bude mať hindu slovo perzského pôvodu, abra = vonkajšia prikrývka, prikrývka šiat, „zástierka“ šiat, ktoré slovo predstavuje opozit slovu astar = futro, podšívka. Pôvod slova sa skrýva v ie. pojmoch pre obal, oblak, oblek, hambár (sans. ámbara = obal, šatstvo, oblek, obloha, nebo) a pod. Octovíňa: Slovník slovenského jazyka nepozná ani toto slovo. Najdete tam len octovina, ako zmes octu, liehu a vody. Škoda, ale takto si len ochudobňujeme vlastnú reč. Keď to tam nie je, nuž ani nebude po slovenský. Octovíňa je však rýdzim slovenským slovom a to i napriek, že sa podobá octu, ktoré sme si (podľa jednotlivých etymológov),prebrali z gótskeho akeit, aket, alebo aj lat. kde acidus = ostré, pichľavé, acus = ihla atď. Ako keby sme nemali aj vlastných slov. Podľa V. Macheka, ani jedno takéto tvrdenie nezodpovedá pravidlám vývoju v slovanských jazykoch. Základ slovanského ocot, ocet, , ocat atď. bude tam, kde je aj octovíňa. Octovíňa je bežná burina na poliach, druh bodliaka. Keď do päty pichne octovíňa, je to nepríjemné. Pichá. V obďalečnom príbuzenstve má vôsťa, kosť atď. Ako čo sa v latine z acidus vyvinulo acid = kyselina, ocot, podobný proces sa asi udiel aj u nás. Z vôsťa > ostré, prišlo sa aj ku octovíňu a octu. Oje: Žrď na voze, saniach, ku ktorej sa priahajú ťažné zvieratá. Čes. oj, staročes. oje, staropoľ. a nár. oje, hl. wojo, dl. wójo, ukr. vijjá / вiйя, bul. ojište, srbch. slovín. oje, praslov. oje. V príbuznosti bude lit. ailé = žrď, gr. οιηκίζω = riadiť, kormániť, spravovať, kerovať, sans. iśá - = oje na voze, pluhu a je tu aj chet. hissa- = oje. Všade je zastúpené ie. ei-, oi- = žrď. Oláska: Druh tekvice jedlej. V Slovníku ho nieto. Typické dolnozemské slovo, ktorého východiskom je maďarské olasz = talianske. Vypadá, že tieto tekvice jedlé sa ku nám dostali cestou Talianska. Oldomáš: Počastovanie po dokončení práce, pri kúpe, predaji a pod. Vyskytuje sa v slovenskom, srbch. slovín. jaz. a na Morave. Občas aj ako aldamáš, aldomáš, odomáš, hajdamáš a pod. Prevzaté z maďarského jaz. kde je áldomás. „Tvary s o- mohly být přejaty z maďarských nářečí, zejména poloveckých“. ( Machek /Zoe Hauptová, rukopisná práce.) Olej: Mazľavá kvapalná látka. Čes. poľ. olej, ukr. olíja, rus. nár. oleja, hl. wolij, dl. wolej, srbch. ulje... staroslov. olejь, všetko zo st.h.n. olei a toto zase z lat. oleum = olivový olej. Ruské eléj a cirk-slov. jelej ako východisko majú gr. ελαιον. Obe podoby, (gr. a lat.) vychádzajú z názvu oliva. Onica, onuca: Dnes už málo frekventované slovo, lebo onice si už sotva kto obuje. Skorej, hlavne do I.sv. vojny, ba ešte aj medzi vojnamy, fusekle, nánožníky, onice sa používali. Bol to kus látky, čo sa namotal, ovil okolo nohy, ako nejaká ponožka. Onuca, staroslov. onoušta, praslov. onutja, čes. onuce, rus. ukr. onúča, poľ. onuca, slovín. onuča... Nie celkom jasné slovo. Predpona on- môže predstavovať podobu slovanského ob-(uti) a dá sa ju zviesť do ie. eu-, ou- = natiahnúť, naťahovať (si na nohu), ale zároveň je tu aj ie. an- = na (nohu), kde ako reprezentantov máme lat. an- a gr. = άνα, či aj gót. (atď.) ana- = na -. (Sú tu ešte aj ďalšie možnosti.) Podľa Macheka, slovenské onuca bude priamo súvisieť s týmito podobamy, ale vraj onica bude vychádzať z ovijnica,(?) lebo sa ten kus látky ovíja okolo nohy. Orgován: Ozdobný ker z čeľade olivovitých. S týmto slovom sa zaoberá jedine ukrajinský et. slovník a aj jeho vysvetlenie musíme prijať s rezervou. Celkove, toto slovo je zatiaľ nedostatočne preskúmané. Ukr.et. sl. pod heslom orgoni = Syringa vulgaris = slovenský orgován, udáva, že do ukrajinštiny toto slovo prišlo cestou maďarského orgona = r/v, ktoré vlastne tiež predstavuje výpožičku z latiny, priamejšie tu ide o lat. organum = stroj, nástroj, inštrument, muz. inštrument, lebo sa vraj na výrobu píšťal organu (inštrumentu), používalo drevo z orgovánu. Gr. όργανον = inštrument, náčinie, halát, stroj. Ako v gr. tak aj v lat. východiskom je ie. worg-, werg- = robiť. Lat. názov Syringa... sa pôvodne vzťahoval na ker z rodu Philadelphus a tento mod.lat. termín svoje východisko má v gr. súrigx, surrig - / σύριγξ = ciev, pastierska píšťala, (neskoršie i krvná ciev) a z toho sa tento názov najskôr aplikoval na druh kra, ktorý sa podobal pomaranču, ktorý napodobňoval pomaranč a až neskoršie sa názov posúva aj na ker orgovánu. Slovenské orgován zodpovedá staršiemu maďarskému orgovány, bul. argavan, srbch. jorgovan atď. ktorých východiskom bude tur. erguvan („Arbor Judaea“ – rastlina s červenými, až fialovými kvetmi ). Východiskom tohoto je peržské ärguwan = r/v, arghawani = červené, fialové, čo preniklo aj do hindu, ako argavan = „Arbor Judaea“ a všetko nejak bude súvisieť s hebrejským argaman a assýrskym argamann = červená látka, červená tkanina. Všetky napočítané príbuzenstvá, východiská, podoby... toto slovo robia nejak temným, nepriehľadným a ešte väčšmi sa to zahmlí, ak by sme sa na slovo podívali aj z iného uhla. Napr. ak by sme ho chápali ako zložené, kde –van by mohlo predstavovať aj ie. vánok, viať, vôňu, kým prvá časť argo-, orgo-, jorgo-... by sa špekulatívne mohla priradiť aj ku gréckemu órgáo = oplývať, byť plný, či iným gr. podobám atď. ba je tu ešte celý rad možných špekulácií, nuž orgován by sme kľudne mohli zaradiť ku slovám, ktoré si zasluhujú dôkladnejšie preštudovanie. Orták: Spoločník, partner. SSJ toto nepozná. Najskôr bude prevzaté zo srbch. ortak = r/v, alebo priamo z tureckého ortak = partner, spoločník, bežné, ktoré preniklo do peržského, ako ortaq = partner, spoločník, obchodník, avšak pôvod bude najskôr v gréckom érgon / έργον = robiť, činiť, podnikať, podnik, zamestnanie, obchod, remeslo a pod. Otruby: Zvyšky, odpadky ktoré vznikajú pri mletí zbožieho. Je tam hlavne obal, „kôra“ zrna a preto aj otruby sú hnedej farby a pomerne ľahké. S nimi sa choval dobytok, hlavne sa to dávalo sviniam. Čes. otruby, poľ. otreby, otrab, hl. wotruby, dl. wótšuby, slovín. otrobi, rus. akr. ótrubi. V starších mlyniciach, kde sa mlelo vlastné zrno, gazda si dával pozor, aby mal aj tých otrúb. Pri „odpadovej“ diere, cieve, trúbe, sa čakalo na otruby avšak etymológia slova je iné. Aj tu máme zložené slovo, kde v prvej časti je predpona od- a v druhej máme rubiť, príbuzné ku trieť, čiže otruby sú produktom ktorý vzniká odtrhávaním obalu zrna.

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com