10 februára 2008

Mená na Ve-Ž

Vesna: Žen. m. pod ktorým v slovanskej mytológii poznáme bohyňu jara. Po tomto mene často siahajú básnici, keď hovoria o ročnom obdobý jar. Vesna má hlboké indoeurópske korene a na komparovanie môžeme použiť napr. aj litovské vásara = leto, grécke éar / Fesar, lat. vér, staroislandské vár = jar, sanskritové vasana, vasar = včas, za rána, jar, avestínske vanri, vasr-i = jarné, arménske garum = jar, či proto indoeurópske vesr, ves-n = jar, zvestovanie. ************************************************ Vesta: Žen. m. ktorého pôvod siaha do gréckej mytológie a význam sa vysvetľuje, ako bohyňa srdca.
Vidal: Španielska podoba muž. m. lat. pôvodu, odvodeného z Vitalis = vitálny, živý, zdravý.
Viera: Žen. m. slovanského pôvodu, utvorené zo slova veriť = byť o niečom presvedčený. Časť západných prameňov, výdatne podporená aj našimi „pokrokovými expertami“ tvrdí, že toto meno vzniklo len púhym prekladom gréckeho Pidtis = viera, ba tí, ešte „modernejší“ dokazujú, že tu vôbec nejde o slovanské, lež latinské východisko, veritas = pravda a slovanské varianty Viera, Věra, Vera... sú len skomoleninou pôvodného lat. mena. O tom, že základom mena je indoeurópske slovo pre pravdu, pravdivosť, vieru... nieto pochybností, lebo rozličné varianty sú zastúpené od Islandu, až do Indie a po Čínu, avšak faktom je, keby Viera vznikla v cudzom, neslovanskom prostredí, jej rozšírenie po Európe by bolo hodne staršieho dátumu. Bolo by tam už pri prenikaní kresťanstva a nečakalo by sa ho až do XIX. st. kedy vďaka Rusom, začína sa zjavovať aj na „západe“. Viď Veronika.
Viktor, Viktória: Muž. a žen. m. utvorené na lat. podklade victor = víťaz, podmaňovateľ. Rozšírené je najmä v krajinách hovoriacich po anglícky, lebo takto sa nazývala aj britská kráľovna, počas ktorej doby panovania, britské impérium dosiahlo svoj vrchol. Skratkami sú Vik, Vic, Vikki, Vikky, Vita atď.
Viliam, Wiliam: Muž. m. staronemeckého pôvodu, s významom vôľa + prilba, kde sa tento druhý element vysvetľuje, ako ochrana, bezpečnosť. Skratkami sú: Vilo, Vily, Will, ale medzi Angličanmi aj Bill, Billy.
Vilhelm: Škandinávska podoba muž. m. Viliam.
Vilhelmína, Vilma, Wilhelmína, Wilma: Žen. podoba mužského mena Viliam.
Vincent: Muž. m. lat. pôvodu, utvorené zo slova vinco = víťaziť, podmaňovať, dobíjať... Frekventované je hlavne medzi katolíkmi a o jeho popularitu sa tu zaslúžil najprv španielsky mučeník z tretieho storočia a neskoršie sv. Vincent de Paul, ktorý založil vincentský rád milosrdných sestier.
Viola, Violeta: Ženské mená s významom fialka. V prípade Viola ide o priame latinské slovo, kým v prípade Violeta, ide o francúzsky deminutív latinského Viola.
Virdžínia, Virginia: Žen. m. ktorého pôvod je v priezvisko významnej rímskej rodiny Virginus, ale na jeho popularitu vplývala cele iná náhoda. V roku 1584. Sir Walter Raleigh takto pomenoval novozaloženú kolóniu britskej koruny na americkom kontinente, akože vraj na česť svojej kráľovny Elizabethy I. Tudorovej. Keďže táto nebola vydaná, tak v určitých vyšších kruhoch, ba neskoršie aj medzi pospolitým ľudom sa ju nazývalo „Virgin Queen“ („nepoškvrnená“ kráľovna), nuž mnohí sa domnievajú, že východiskom tohoto mena je práve tento fakt. Virginia, ako osobné meno je ešte vždy pomerne frekventované.
Vít: Muž. m. ktoré môžeme pokladať, ako za slovanizovanú podobu lat. Vitalis, ale ešte skorej za vlastný útvar na podklade slova vítať. Je tu však aj tretí predpoklad, že predsa bude mať latinské východisko, ale teraz v chorea Sancti Viti.
Vitalis: Muž. m. lat. pôvodu, kde východiskom je vitalis = živý, vitálny.
Víťazoslav: Muž. m. slovanského pôvodu, utvorené na podklade víťaz, staroslov. vitiaz, praslov. vitedz + prípony –slav, z čoho dostávame význam slávny víťaz, oslavovateľ víťazstva., poťažne víťazný Slovan, Slovanstvo.
Vivian, Viviena: Muž. a žen. m. lat. pôvodu, s významom živosť, vitalita. Lat. podoba Vivianus v krajinách Európy sa zjavuje už v XII. st. ale ženská podoba Viviena vzniká neskoršie, vo Francúzsku a súčasne sa píše Vivienne.
Vladimír: Slovanské muž. m. za ktoré sa predpokladá, že vzniklo v Rusku. V praslov. jazyku malo podobu Voldiměr, ktoré predstavuje kombináciu slov vold = vláda, moc + měr = veľký. Zhodou okolností, deetymologizáciou druhého elementu, měr (indoeurópsky moro, mero = veľký, mnoho), celé meno nadobúda aj iný charakter. Teraz to mír v ruštine znamená aj svet, takže sa význam môže posunúť aj na vládca svetom. U nás sa zase mír stotožňuje s mierom, pokojom a význam sa posúva na mierumilovný vládca, pokojný panovník. Pravý, historicko-etymologický význam je však veľký vládca, veľký panovník, velikán.
Vladislav: Muž. m. českého pôvodu, utvorené z vlad + -slav, z čoho sa jeho význam vysvetľuje, ako slávny vládca. Viď Vladimír.
Vladivoj: Muž. m. slovienského pôvodu, utvorené spojením vlad + voj = vojsko, armáda, šík, vojna, pokoriť, z čoho asi najsprávnejší význam by bol silný, zdatný vojak. Viď Vladimír.
Vlastimil: Muž. m. ktoré môže mať aj ženskú podobu. Vzniklo kombináciou slov vlasť = vlasť, vládca, moc, právo, otčina + -mil = milovať, mať v obľube. Je to osoba milujúca otčinu, ale môže znamenať aj osobu milujúcu moc.
Vlastislav. Muž. m. českého pôvodu, ktorého latinská paralela je Patrik. Východiskom Patrika je lat. Patricius (Patritius), ktoré je odvodené z patria = otčina. (Viď Patrik) Vlastislav v sebe zahrňuje vlasť, ktoré stojí hneď vedľa vládnuť a vychádza z praslov. volst, takže prvú polovicu by sme si vysvetlili, ako vláda, právo, panovanie, otčina, kým druhá polivica, prípona –slav by tu znamenala slávu, či opisne by sme dostali význam slávny panovník, oslavovateľ vlasti, otčiny, pravdy.
Vlasto, Vlasta: Muž. a žen. podoba mena slovanského pôvodu, ktoré v podstati predstavujú len skratku mien Vlastimíl. Vlastimír, Vlastislav. Cudzím ekvivalentom je lat. Patrik, Patrícia.
Vojeslav, Vojislav: Muž. m. slovanského pôvodu, ktorého základom je voj, staroslovanský povniati = pokročiť, či v podstati tu ide o vojnu, vojaka + typickú slovanskú príponu – slav = sláviť, oslavovať. Význam by bol: slávny vojak, bojovník.
Vojnomír: Staré slovienske mužské m. ktoré sa spomína už v čase avarskej nadvlády nad Slovienmi, ktorý period neraz nazývame aj sloviensko-avarskou symbiózou. Vojnomír bol sloviensko-avarským generálom, ktorý v roku 795. opúšta avarskú vojenskú špičku, ale nikde sa nespomína, či sa priklonil ku odboju Slovienov, vôči Avarom. Na prvý pohľad, toto meno sa nám zdá byť ako nejakým oxymorónom, lebo predstavuje kombináciu voj = vojna, šík + mír = pokoj, mier, z čoho môžeme dedukovať, že tu ide o nejaký vojnový mier, vojenský pokoj, mier vydobitý vojnovým ťažením, avšak význam mena sa dá aj vysvetliť, ako: osoba schopná usporiadať vojnové šíky, pluky, viesť usporiadané vojsko, ale aj svet vojny.
Vojtech: Slovanské muž. m. o pôvode ktorého je zopár konfliktných teórií. 1/ Ak východiskom bude slovo vojt, ktoré sa vysvetľuje, ako dedinský starosta (richtár), medzi cigáňmi ešte aj dnes stretneme paralelné vajda, v sanskrite vaida = učený, vzdelaný, doktor, ránhojič... tak podoba vojt sa vyvinula najskôr v Poľsku, na podklade nem. Voget, ktoré v strednom hornonemeckom znamená dozorca, správca, nadhliadač a východiskom tohoto je lat. (ad)vocatus = súdny poradca, pomocník, právny zástupca, svedok. # Toto je veľmi otázna cesta vývoja Vojtecha. 2/ Ak uvážime slovanské voj(na), voj(ak), tak základom mena bude povinati = pokorovať a pri uvážení druhého elementu –tech = útecha, potecha, tešenie, celé meno dostane význam osoba, ktorá má potešenie, radosť z vojny. # Aj tu musíme mať otáznik, lebo sotva by si niekto nakrstil dieťa menom osoby, čo má radosť z vojny. 3/ Ak uvážime príponu –tech, ako –tek (asi najreálnejší prístup, lebo neraz sa stretneme s písaním aj Vojtek), tak sa dostávame ku cirkevno-slovanskému pôvodu, ku slovu roztiaž, rozťahovať, praslov. teg, tegnoti, ku čomu je príbuzné aj ger. (ang.) drag, draw, staré hornonemecké tragan, lat. tractus = ťahať, naťahovať.... z čoho dostaneme význam, ako: osoba, ktorá koná vojnové ťaženia.
Voľnomil: Slovenské muž. m. novšieho dátumu, utvorené kombináciou voľnosť + milovať.
Vratislav: Staré slovienske muž. m. z čias V. Moravy. Základom mu je staroslov. vrati, vria = vravieť, hovoriť priamo, orátor. Príbuzné je ku lat. verbun = slovo, sanskritovému vad = vravieť, hovoriť, vadiť a pod. Vratislav predstavuje osobu schopnú priamo hovoriť, obhájiť si svoje stanovisko, osobu ktorá si ctí priame slovo. Veľmi blízko má ku nemeckému Brandt. Viď Vratko.
Vratko: Muž. m. slovanského pôvodu a môže predstavovať: 1/ Skrátenú podobu mena Vratislav. 2/ Adaptáciu gréckeho slova rétor = orátor, rečník, čo by mu teraz dalo význam osoby schopnej vrátenia urážky, osoby schopnej na vlastnú obranu pred verejnosťou. 3/ Meno vzniklo na podklade staroslov. koreňa vrati, vria = vravieť, hovoriť... z čoho by sa význam usmernil v osobu priamo hovoriacu. 4/ Môžeme tu mať aj východisko zo staroslov. vert, praslov. vьrt-ti , ktoré je v základe slov vrtieť, vracať (lat. verto, sans. vartate, lit. verčiú, versti = všetko s významom vrtieť, otáčať, vracať), z čoho význam mena by bol osoba, ktorá vráti (čo koľvek), šikovná osoba.
Všemil: Slovenské muž. m. utvorené spojením vše = všetko, celok, staroslov. vse + mil = milé, milovať, čiže predstavuje osobu všetkých milujúcu, všetko milujúcu, ktorú všetci milujú.
Všeslav: Muž. m. staroslov. pôvodu, utvorené spojením vše / vse = všetko, úplne, cele a bežnej prípony –slav = sláviť, Slovan(stvo).
Winston: Muž. m. ktorého pôvod je v názve malej osady v Anglícku, v grófstve Gloucestershire a význam mu je usadlosť priateľa. V rodine Churchillovcov, toto meno sa používalo od roku 1620. kedy tak nazvali novorodeniatko, neskoršieho Sir Winston Churchill, otca prvého vojvodu z Marlborough, lebo jeho matka sa nazývala Sarah Winston. Niekoľko storočí neskoršie, narodil sa aj nám lepšie známy Sir Winston Churchill, vodca Britov počas II. sv. vojny.
Wolfgang: Muž. m. starogermanského pôvodu, s významom smelý, nebojácny vlk. Asi najznámejším jeho nositeľom bol Mozart.
Xaviér: Muž. m. ktoré podľa etymológov, vzniklo v Španielsku, priamejšie v oblasti Baskov, kde s týmto názvom je aj jedna menšia osada. Význam mena osady sa vysvetľuje, ako nový majiteľ domu. Neskoršie sa z tohoto názvu osady rodí aj nové mužské meno. Xaviér je pomerne zriedkavým menom, ale predsa je rozšírené v celom kresťanskom svete.
Xena, Xenia: Žen. m. gréckeho pôvodu a význam mu je pohostinná osoba. Vyskytuje sa hlavne medzi kresťanmi pravoslávneho krídla, ale je známe aj širšie.
Xenos: Muž. m. gréckeho pôvodu a význam mu je cudzinec.
Xerxes: Muž. m. peržského pôvodu, pod ktorým poznáme zopár ich vládcov. Význam mu je kráľovský.
Yves, Yveta: Viď Iveta, Ivor.
Zadok: S týmto muž. menom hebrejského pôvodu, s významom správny, už som sa stretol. Dvakrát v živote. Raz tu išlo o osobu židovského pôvodu a raz o Angličana aristokratického pôvodu.
Zachariáš: Muž. m. hebrejského pôvodu, kde má podobu Zachariah, Zechariah, kým v latinskej podobe najdeme Zakkai (z ktorého sa vyvinulo Zaccheus), ako skratku pre Zachariah a význam mu je Hospodin sa na neho spamätal. V Novej zmluve, Lukáš XIX, toto meno mal hostinský, ktorý sa vyšplhal na strom, aby Ježiša lepšie videl, keď bude odtiaľ prechádzať. Neskoršie tento hostinský, Zachariáš vo svojom dome hostil Ježiša. V stredoveku po tomto mene siahli „puritáni“ a s nimi „odcestovalo“ do Ameriky, kde je frekventované aj dnes. Ich skratkou je Zak. # Túto skratku Zak, používa aj slovenská mládež v Austrálii, na označenie mena Zlatko.
Zdena, Zdenka, Zdeno, Zdenko, Zdenek: Slovanské podoby mužského a ženského mena, s trochu hmlistou etymológiou. Časť autorov ho vysvetľuje (poz. chybne) na podklade slovanského (českého) zde = tu, na tomto mieste a predpokladá, že tu ide o vyložene české meno, ktorého podoby by boli aj Zdeslav, Zdemír. Nesedí však prítomnosť spoluhlásky –n-. Najčastejšie toto vysvetlia, že –n- predstavuje len koncovku, ako to máme pri Marína, Katarína, Zuzana, Roxana... lenže zabúdajú, že tieto mená sú cudzokrajného pôvodu. Hebrejské, aramejské, grécke, latinské, peržské atď. a s tým zakončením jestvovali hodne skorej, ako sa dostali medzi nás. Časť autorov, hlavne neslovanských, toto meno vysvetľuje ako nejaký slovanský variant gréckeho Dionýz, z čoho je novšie Denis. Vypadá, že tu ide len o púhu snahu „internacionalizovania“ číro slovanského mena. Ak sa na tieto mená podívame, ako vyložene české, resp. slovenské, chorvatské, srbské... vysvetlenie sa hneď črtá. Nachádzame ho v podobách Zdeno, Zdeněk, Zdenimír... a v tejto oblasti je aj zopár zemepisných lokalít s názvom Zdenci, ba v srbskej piesni „Sedi Mara na kamen studencu; svoje jade otkrila je zdencu...“ Ako v srbskom, tak aj v chorvatskom jazyku máme slovo zdenac, s významom prameň, studňa, žriedlo. Pri rozbore týchto slov, ich významov, vidíme, že tu ide o staroslovansý koreň, ktorý máme aj pri slovách, ako je srbch. zidati = murovať, zid = múr, stena, zdanje = stavba, zidar = murár, české zeď, poľ. zdi = kamenná stena, kamenný múr. V staroruskom jestvovalo zьdъ = hlina na mazanie, murovanie, robenie tehál. V príbuznosti bude aj litovské žiedžiú = slovanskej paralely zidjú, čo má význam formovania niečoho, stavania z hliny, lotyšské ziežu , ziest = hlinou vymazať pec, kým v lit. žaidas = pec. Svojho času, ako domy boli stavané hlavne z dreva a len ohniská, pece, boli robené z hliny, mazané hlinou. Sanskritové príbuzenstvá k tomuto máme dehni = natieram, mažem, deha = teleso, hmota, avestínske daezayati, grécke teichos (τειχος) = múr, stena.... Zdeno, Zdena atď. sú vyložene slovanského pôvodu a význam im je stavať, staviteľ, budovateľ... Zdenimír zvlášť vystihuje túto aktivitu. Je to budovateľ, staviteľ mieru.
Zelma, Selma: Žen. m. ktoré predstavuje len variant mena Anselma. Pôvod je starogermanský a význam sa vysvetľuje, ako dobrá prilba, čo by v prenesenom význame znamenalo dobrá ochrana, až pod Božou ochranou.
Zenas, Zeno: Staré muž. m. gréckeho pôvodu, kde má význam dar od boha Zeusa, čo sa s nástupom kresťanstva začalo interpretovať, ako dar Boží.
Zenobia: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom dostať život priamo od Zeusa; Zeus mi dal život; Zeus mi je otcom. S nástupom kresťanstva, interpretácia sa posúva na: Boh mi dal život; Boh mi je otcom; mať život priamo od Boha. Same meno vzniklo spojením slov Zeus + bios = Zeus + život, žitie. Pod týmto menom poznáme slávnu kráľovnu Palmíru (III.st. n.l.), ktorá spravovala oblasťou východnej časti rímskej ríše.
Zenon: Muž. m. gréckeho pôvodu, ktoré predstavuje spojenie slov Zeus + non = Zeusovo meno,co sa neskoršie „pokresťančuje“ na meno Božie.
Zilah: Muž. m. hebrejského pôvodu, s významom tieň, chládok. Spomína ho aj Biblia (Gen. IV 19-23), ale medzi kresťanmi sa začína zjavovať len v čase reformácie a aj to len sporadický.
Zina, Zinaida: Žen. m. gréckeho pôvodu, utvorené na podklade mena boha Zeusa, ktoré zase same po sebe nepredstavuje nič iné, ako variant indoeurópskeho slova pre boha. V latine je to dies, v sanskrite deva a v praslovančine ho reprezentuje dn.
Zlata, Zlatica, Zlatka, Zlatko: Žen. a muž. podoby mena utvorené zo slovanského názvu pre drahý kov žltej farby, zlato. Názov zlato je v príbuzenstve s lit. želtas, avestínskym zaranya, sanskritovým hári = žlté, zlaté, zelenkavé, ako aj s av. zair = žlté, zlatisté. Slovanské podoby vznikli asi len priamim prekladom mena Aurel(ia). Viď.
Zobor: Muž. m. staroslovienského pôvodu, ktoré je najskôr odvodené z názvu kopca nad Nitrou. Východiskom názvu tohoto kopca je zviera, turovitý cicavec, ktoré svojim vzhľadom pripomína hovädzí dobytok. Je to európsky bizón. Staroslov. a praslov. zubrъ (tesne súvisí so slom zub) dalo názov kopcu, pod ktorým sa v čase V. Moravy nachádzala škola Metóda a tu jeho žiaci dostávali rozličné mená, hlavne gréckeho pôvodu, ako Prokop, Gorazd, Naum... ale občas aj slovanské.
Zoe, Zoja: Žen. m. gréckeho pôvodu, s významom život. Po ňom siahli Židia z Alexandrie, keď sa pri preklade Biblie snažili pôvodne heb. meno Eva, ktoré tiež znamená život, preložiť do gréčtiny. Zoe, Zoja , ako grécky variant Evy, najskôr sa zjavuje medzi pravoslávnymi Slovanmi, no neskoršie si razí cestu aj ďalej, takže dnes už nikde vo svete nie je zriedkavé.
Zora, Zoroslav(a): Žen. a muž. podoba mena slovanského pôvodu, ktorého východiskom je zora, ako svitanie, úsvit. Staroslovanské zoria, stojí hneď vedľa žiara, žiariť, zrieť... S prisunutím prípony –slav, meno dostáva význam: oslavovateľ svitania; osoba ktorá víta ranné svitanie.
Zuzana, Suzana, Susanna(h): Jedno z najpopulárnejších ženským mien a to nie len medzi Slovákmi, ale vo svete vôbec. U nás sa v poslednej dobe s týmto menom nestretávame tak často, ako skorej, ba stráca sa nám z matrík novorodeniatok. Hlavne medzi Slovákmi vo Vojvodine, ktorí sú obkľúčení srbským etnikom, kde toto meno bolo vždy pomerne zriedkavé, nuž Srbi každú Slovenku nazývali „Zuskou“, ku čomu priložili ešte aj „guska“ a už to bolo. Vznikla urážka Zuska- guska, čiže slovenská sprostá hus. Same meno je však hebrejského pôvodu, kde má podobu Šušannah a význam mu je ľalia. Zuzana, vo svojich rozličných podobách je veľmi frekventovaná, ba posledne sa zase približuje ku špičke najpopulárnejších ženským mien vo svete vôbec.
Žaklína: Ženské meno, ktoré za svoju existenciu medzi nami vďačí manželke zavraždeného amerického prezidenta, J.F. Kennedyho. Pôvod mena je však vo francúzskom jazyku, predstavuje deminutív mužského Jaques, ktorého podoba v slovenčine je Jákob, Jakub. Viď.
Želmír(a): Slovanské meno v muž. a žen. podobe, utvorené na podklade želať + mír, z čoho význam je osoba želajúca si mier, pokoj. Domácke podoby, skratky sú: Želka, Želko, Želo atď.
Želislav(a): Slovanské meno v muž. a žen. podobe, utvorené na podklade želať + slav = sláva, oslava. Pod týmto menom chápeme osobu túžiacu po sláv; osobu želajúcu niečo oslavovať.
Žigmund: Muž. m. starogermanského pôvodu, s významom víťazstvo a ochrana, alebo víťaziť, pokorovať si a na ten spôsob ochraňovať si bezpečie. V príbuzenstve má meno Siegfried.
Žitomír: Slovanské muž. m. utvorené spojením žito + mír, ktoré si môžeme vysvetliť aj ako žiť si v pokoji, alebo ak prihliadneme na názov ruského mesta Žitomír, tak sa význam posúva na žito mrviť, či širšie, na mlynára.
Žofia, Žofka: Slovenská podoba žen. m. Sofia. Viď.
....................................................J.Kulik

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com