Mená na Ve

Vekoslav: Slovanské muž. m. utvorené z: 1/ Vek = časový úsek, veľmi dlhá doba; 2/ Veko = prikrývka, ochrana (z čoho máme víčka, viečka na očiach). S prihliadnutím na prvú možnosť, ako význam dostaneme muž, ktorý oslavuje zašlé časy (veky), zašlú slávu, zašlú dobu, ale ak prihliadneme na druhú možnosť, dostaneme oslavovateľ ochrany, slávny ochranca.

Veleslav: Slovanské muž. m. utvorené na koreni vele = veľa, mnoho, staroslov. velei = veľa, velj = veľký, silný, ktorého východiskom je indoeurópske uel, uol, čo už stojí tesne aj vedľa nášho veliť, v zmysle dávať pokyny, rozkazovať, ale aj v zmysle hovoriť, ako to máme v srbch. nár. veliti = hovoriť. Tiež je blízke i ku nášmu slovu vôľa, lat. valeo = byť silný, zdravý, vplyvný, vale = pozdravujem, zdravím. Prípona –slav sa tu asi najsôr vzťahuje na Slovan, takže význam by bol veľký Slovan, silný, slávny Slovan, veliteľ a pod.

Velimír: Slovanské muž. m. ktoré ako prvý elemnt má veli (viď Veleslav) a v druhý el. je bežné –mír, takže význam by sme vysvetlili, ako: veľký, trvalý mier; osoba hlásajúca mier; osoba zakladajúca sa za mier a pokoj.

Vendy, Wendy: Žen. m. ktoré v 1904. roku vymyslel spisovateľ J.M. Barrie, pre rozprávkovú postavu v jeho „Peter Pan“. Rozprávka sa stala mimoriadne populárnou a tým pádom aj meno hrdinky Wendy sa hneď rozšírilo. Najskôr po ňom siahli rodiny anglíckych hercov a spisovateľov, ale nezadlho prešlo aj medzi pospolitý ľud. Populárne je aj dnes.

Verna: Žen. m. o pôvode a význame ktorého máme aspoň dve teórie: 1/ Východiskom mu je latina a z toho význam: ako jar, jarná. 2/ Predstavuje skrátenú podobu mena Laverna.

Vernon: Muž. m. ktoré bolo pôvodne priezviskom francúzskej aristokratickej rodiny a význam sa vysvetľuje, ako miesto bazového (biezového) lesíka, bazový lesík. Ako osobné meno, zjavuje sa len v XIX. st. kedy Francúzi oprašujú priezviská starých (vyvraždených) rodín a začínajú ich používať, ako osobné mená.

Verona: Podľa jednej skupiny autorov, toto meno je len podobou Veroniky, avšak väčšina tvrdí, že tu ide o úplne samostatné meno a aj inú etymológiu. Východiskom mu je názov talianského mesta Verona, čiže bola by to žena z Verony.

Veronika: Žen. m. ktoré sa medzi ľudom neraz chybne priraďuje ku menám Viera, Verona. Toto meno má však cele inú etymológiu a jeho podoba sa vyskytuje hodne skorej, ako sa na „západ“ dostalo slovanské Viera, Vera. Pôvod Veroniky je v lat. jazyku a vzniklo zlúčením vera + ikona, čiže význam mu je opravdivý obraz, podobyzeň, podoba. Podľa historický nepodporenej tradície, toto meno sa spája so ženou, ktorá na ceste Ježiša ku Kalvárii, šatkou mu strela krvavú a spotenú tvár a tu, na tej šatke sa odrazu zjavila podoba, pravý obraz Ježišovej tváre.

Vesna: Žen. m. pod ktorým v slovanskej mytológii poznáme bohyňu jara. Po tomto mene často siahajú básnici, keď hovoria o ročnom obdobý jar. Vesna má hlboké indoeurópske korene a na komparovanie môžeme použiť napr. aj litovské vásara = leto, grécke éar / Fesar, lat. vér, staroislandské vár = jar, sanskritové vasana, vasar = včas, za rána, jar, avestínske vanri, vasr-i = jarné, arménske garum = jar, či proto indoeurópske vesr, ves-n = jar, zvestovanie.

Vesta: Žen. m. ktorého pôvod siaha do gréckej mytológie a význam sa vysvetľuje, ako bohyňa srdca.