Požiare ešte zúria. Všade oheň, slzy, obete, proste kalamita. Podľa poslednej správy (v utorok ráno, 10. feb. 2009) dosiaľ našli 173 spálených ľudských tiel. Počet popálených sa ani neudáva. Vieme len toľko, že nemocnice sú plné a že mnohí sa z toho nevychrámu.
Aj dnes zúri až 30 „divých“, nelokalizovaných požiarov a približujú sa ku mestám Beechworth, Yackandandah, Healesville, Wandong....Všetky spálené, vymazané z povrchu, ktoré zostali už len na mape, nemôžem ani napočítať. Listina je ukrutne dlhá.
Do Melbournea sa vydať nemôžem. Všetky cesty sú buď v plameni, už spálené, alebo zablokované. Polícia neprepustí. Na miesto požiarov tiež nemôžem. Nepustia. Tých, čo sú vonku, nepustia dnu a tých, čo sú tam, nepustia von. Na nejaké fotky nemôžem ani pomyslieť. Nepustia ma tam. Keby pustili mňa, takých „čuduvárov“ by mali na tisíce a to nikto nepotrebuje. Predsa, aby som vám nejak priblížil túto kataklizmu, prevzal som fotky z tunajších denníkov „The Age“ a „The Australian“. Aj tie mnoho hovoria.
Čo hovoria tí, čo prežili požiarové cunami? Hrôza. Stačí spomenúť ten hrozný zvuk blížiaceho sa požiara. Hučí, ukrutná páľava, hustý dym, že nevidíš ani na jeden krok, dýchať nemôžeš. Oheň ti kradne kyslík. Dusíš sa. V hrdle ukrutne páli a to i napriek, že máš na ústach mokrú šatku. Telo ti proste horí, lebo tá mokrá deka sa hneď usuší. Sem, tam počuješ explózie horiacich áut, plynových bômb, starých mohutných eukalyptov, zavýjanie sirén požiarnikov, sanitiek, polície. Ponad hlavu ti hučia lietadlá, vrtuľníky... tam počuješ plač kráv, oviec, divej zveri... vidíš ako klokany bežia od ohňa, ale nieto kam. Zase len skáču po horiacej tráve a zase buď sa otočia, alebo skáču do pekla.
Keď cestou uháňali požiarnici, v priekope našli už poriadne popáleného chlapčeka. Utekal, ale nevládal. Požiar ho dohonil. Akoby aj nie, keď miestami „bežal“ až 120 km/h. Doháňal autá a mnohé aj predbehol. Po cestách sú samé vraky a v nich, celé rodiny. Našli aj jednu starkú. Z domu si vzala len jednu obedovaciu súpravu. To jej bolo asi najmilšie. Predpokladám, že jej to musel byť dávny svadobný dar. Zhorela v aute, ale v náruči si zvierala tú súpravu.
Dobrovoľná zbierka na postihnutých sa už začala. Od včera sa nazbieralo vyše 14 miliónov dolárov a suma sa zvyšuje každú hodinu aspoň o jeden milión. Veľké korporácie čakajú, lebo sľúbili, koľko dajú občania, takou sumou prispejú aj oni. Každá korporácia zvlášť.
Na miesta pohromy prišiel aj ministerský predseda, Kevin Rudd a chudák, ani on sa nezdržal sĺz. Veď akoby aj, keď celé oblasti vypadajú, ako Hirošima, avšak povedal, sľúbil a veríme, že aj splní. „Všetko znovu vybudujeme. Aj Fénix vstal z popola. Vstaneme aj my.“ Veríme mu, že tak aj bude.
Callignee: Zatiaľ 9 mŕtvych osôb a zo 61 domov, v popole je 57.
Dve sestry. 21 a 22 rokov. Zachraňovali koníkov. Obe sú už vo večnosti.
Dnešný o
brázok z donedávna prekrásneho mestečka Flowerdale.
Požiar sa blíži. Utekaj, ak je kam.
Požiarnici z N.S.W. sú tu od prvého dňa. Pomáhajú aj požiarnici z Južnej Austrálie, asi aj z Tasmánie, Novozelanďania hneď pribehli a na ceste sú aj požiarnici zo Západnej Austrálie a počujem, že už letia aj požiarnici zo Spojených štátov.
Steels Creek. Zatiaľ 7 obetí, 70% osady je v popole a požiar sa aj ďalej približuje. Z dvoch strán osady.Na miestach pohromy sú celé jednotky austrálskej armády. Pomoc sľúbila aj Veľká Británia. Len povedať, čo potrebujeme. Sústrasť vyslovila aj kráľovná, Elizabetha II. Všetko to dodáva morálnu silu. Hlavne postihnutým občanom.
Zachraňuj, ratuj, ak môžeš, ale dbaj aj na seba a utekaj.
Akonáhle budem môcť, pôjdem tam a objektívom zachytím, čo sa zachytiť dá. Zhoreniská.
Zatiaľ, toľko. Akonáhle sa vráti sused, dobrovoľný požiarnik, budem sa ho pýtať na fotky.
Riport Jána Kulíka z Austrálie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára