02 februára 2009

Vlajky-Zástavy

Liechtenstein a Haiti.

Dve krajiny, od seba vzdialené a to ako zemepisne, tak aj historický a predsa tu boli rovnaké štátne zástavy. O tomto fakte nevedeli ani páni v Liechtensteine.

clip_image002

*Súčasná zástava Liechtensteinu. Staršia nemala erb.

 

***************

clip_image004

*Súčasná štátna zástava Haiti. „Civílna“, občianska zástava nemá erb.Niekde v XIX. st. princ Liechtensteinu sa rozhodol, že štátnou zástavou im bude modro-červená, čo boli uznávané farby princa Josepha Wenzela (1764), ktorý sa rozhodol, že farby jeho štítu, Zlatá a červená sa pre štátnu vlajku nejak nehodia. Modro-červená farba bola schválená aj úradne, Ústavou krajiny z roku 1921.

     Prišiel rok 1936. a letné olympijské hry v Nemecku a viete si teraz predstaviť prekvapenie, keď úrady Liechtensteinu odrazu zbadali, že majú rovnakú národnú vlajku, ako aj Republika Haiti. Muselo sa rýchle konať, aby sa v budúcnosti predišlo podobnému nedorozumeniu a kofúzii ich krajiny, s Haiti. O rok neskoršie, na modrý pás priložili aj korunu. Koruna im teraz predstavuje súdržnosť občanov a princa, modrá predstavuje oblohu a červená sa vysvetľuje, ako žiara domáceho ohniska. Od vtedy bolo tu ešte zopár nepatrných modifikácií a to v 1957. a v 1982. roku.

Republika Haiti je ostrovná krajina v Karibskom mori. Francúzska revolúcia z roku 1789 pobúrila hladinu aj v tejto odľahlej kolónii. Ľudia sa nadchli ideálom revolúcie, rovnosti, bratstva, slobody... lenže majiteľom plantáž a neskoršie aj pánom v „materskej“ krajine, nejak sa nepozdávalo dať tieto práva aj otrokom. Otroci, v nádeji, že ľudské práva sa budú vzťahovať aj na nich, urobili niekoľko povstaní a ako svoju vlajku, zvolili si Francúzsku. Po mnohých zápasoch, konečne sa im podarilo získať slobodu a samostatnosť, lenže zo sklamania sa v ideály francúzskej demokracie, v roku 1803. zo zástavy vyhadzujú biely pás. Nová, modro – červená zástava vraj predstavuje len čierne obyvateľstvo a mulatov.

Počas XIX. st. robil sa tu rad zásah do výzoru národnej vlajky, ako napr. pásy mali aj kolmú polohu, na čas čierny pás vytlačil modrý...,až konečne rovno do stredu sa pridal aj biely štvorec, v ktorom je národný erb. Takto im dnes vypadá úradná vlajka, avšak občianska, civilná vlajka ten erb nema. Obe podoby sú rovnoprávne a v použití. Tá s erbom im je na štátnych budovách.

*************************

Národné farby Arménska.

clip_image002[6]

     Arméni sú tiež indoeurópskym národom a do dejím vchádzajú už niekde v VII. st. p.n.l. Gréci ich poznali pod menom Alarodioi, čo by znamenalo niečo, ako „Araratóni“, čiže ľud z okolia hory Ararat. Arméni seba nazývajú Hayk, kým názov pod ktorým ich my poznáme, vznikol buď v Perzii (Iráne), alebo medzi Grékmi, ako nesprávna, chybná identifikácia tohoto národa, s Aramejským.

     Dnešné Arménsko, ako samostatná krajina, predstavuje len malé územie z ich pôvodnej krajiny. Celé dejiny sú im dejinami neustáleho zápasenia o svojbytnosť, ale aj neustáleho „poslúchania“ iných. Boli tu Peržania, Gréci, Rimania... až prišli aj Turci a týto sa hádam najväčšmi zaslúžili o genocídu nad Arménmi. Ani dnes na to nezabúdajú.

     Časť, čo sa nachádzala v ruskej impérii, vyhlásila si samostatnosť ešte v roku 1918, ale zase tu bola invázia, ako zo strany Sovietov, tak aj Turecka. V 1920. roku, v rámci ZSSR vzniká republika Armeńsko a práve táto oblasť si zachovala etnickú hrdosť, povedomie... takže v 1991. roku, vyhlasuje aj svoju samostatnosť.

      Arméni dlho snívali o samostatnosti a už v XIX. st. sa rozhodli utvoriť si nejakú svoju národnú zástavu, pod ktorú by si zastali, s ktorou by zápasili o svoju etnickú a kultúrnu svojbytnosť. Tí, čo žili vo vyhnanstve, menovite vo Francúzsku, obrátili sa na intelektuála Ghevost Alšin, z Arménskeho Inštitútu v Benátkoch, aby im „vymyslel“ národnú vlajku. Bolo to v roku 1885. Tento im navrhol „dúhovú vlajku“, lebo ich krajina, hora Ararat a Noeho koráb sú nezmazatelne zapísané aj do Biblii. Podľa jeho návrhu, národná vlajka má mať červenú, zelenú a modrú farbu. Na šťastie samich Arménov, „dúhová vlajka“ sa neujala, lebo vieme, kto dnes pochoduje pod takouto zástavou.

V auguste 1990. roku schválili sa farby novej zástavy. Červená, modrá a pomarančová. Symbolika farieb? Červená znamená vyliatu krv národa, modrá znamená nehynúcu pôdu Arménska a pomarančová vraj udáva národnú pracovitosť.

****************************  

Národné farby Nemecka.

clip_image002[8]

     *Tri jednoduché pásy, čierny, červený a čierny. Keď sa používa pri nejakom úradnom ceremoniáli, môže tam byť aj erb sčiernym orlom. Skorej Napoleónových vojen, v priestore súčasného Nemecka bolo na stovky samostatných kráľovstiev, ako komponenty „Svätej rímskej ríše“. Následkom francúzskej okupácie, aj tu vzniká nejaký „poriadok“, cit spolupatričnosti a vôľa, vymaniť sa z pazúrov Francúzov. Vznikali národné hnutia, ako napr. „Lützowian Free Corp“ (použitý ang. preklad názvu), ktorého členovia mali čierne rovnošaty s ozdobamy zlatej a červenej farby. Študenti na univerzite v Jene, následne si adaptovali práve tieto tri farby, ako farby svojej zástavy. V roku 1832. v meste Hambach pochodovalo na tisíce nemeckých študentov, zhrnutých z celého Nemecka, pod zástavu práve týchto farieb: čierna, červená, žltá. Ako to už vždy býva, pri každom nejakom hnutí, hľadá sa aj „hlbšie“, romantickejšie vysvetlenie úzadia a ani tu nechýbalo. Tieto farby sú vraj vziate z čierneho orla (so žltým zobákom a nohami), erbu Svätej rímskej ríše. Toto však nehralo žiadnu úlohu.

     Zástva tejto farby bola na čas v použití, aj v dobe tzv. Nemeckej konfederácie, v rokoch 1848 – 52. Keď koncom XIX. st. došlo ku zjednoteniu sa Nemecka, národná zástava im bola čierno-bielo-červená. Po stroskotaní tzv. druhej ríše (po I.sv.vojne), túto zástavu vystriedala nová, čierno-červeno-žltá. Bola to doba tzv. Weimarskej republiky. Toto boli pre Nemcov a Nemecko, veľmi ťažké časy. Spojenci na nich uvalili nehorázne reparácie, v Rusku zvíťazila „októbrová“ revolúcia, no a ani v Nemecku politická situácia nebola najkľudnejšia, či skorej, pohnutá. Komunistická strana Nemecka si za svoju zástava zvolila farby čierno-bielo-červenú. Medzičasom tu bola aj červená zástava s hákovým krížom, ale po II. sv. vojne, obe Nemecká sa rozhodujú pre „tradičné“ farby, čierno-červeno-žltú. Rozdiel bol iba v erbe, ktorý sa priložil. Od zjednotenia sa Nemecka, národná zástava zostala v tradičných farbách.

******************************

Národné farby Holandska.

clip_image002[10]

     Ak chceme rozumieť farby vlastnej zástavy a to nie len my, Slováci, ale aspoň polovica Slovanov, musíme poznať naj úzadie zástavy Holandska, následne Francúzska, Ruska... Všetky medzi sebou súvisia. V XVI. st. princ provincie Orange, William I. stal sa líderom holandského hnutia pre nezávislosť (od Španielska) a pri obliehaní mesta Leiden, jeho vojaci mali farby jeho livrejov, pomarančovú, bielu a modrú a práve z tohoto, tieto farby sa spopularizovali medzi Holanďanmi a na dovažok, aj oblasť Zealand mala rovnaké farby – ich vlajka znázorňovala leva vychádzajúceho z modra a biele pásy znázorňovali more. Holandská námorná vlajka po roku 1577. mala vodorovné pásy pomarančovej, bielej a modrej farby, i keď úradne nikdy nebola schválená. Ako čo nieto žiadne záznamy o schválení pomarančovej farby, tak nenajdeme ani záznamy o jej vystriedaní, červenou farbou, ktorá transformácia sa uskutočnila do roku 1660. Tento čas nejak zodpovedal aj politickej situácii, lebo v roku 1654. došlo aj ku podpisovaniu obrannej dohody medzi Holandskom a Anglickom a práve tu sa spomína „večné odstránenie vplyvu rodu Orange“. Ináč tento rod, poznámka, protestanský, aj dnes „žije“. Žije v národnej zástave republiky Írska a ešte väčšmi v pamäti protestantov Severného Írska. S pomarančovou farbou sa pochoduje po všetkých miestach, mestách, kde tento rod, jeho vojská, zaznamenali víťazstvá v boji s katolíkmi. Víťazstvá? Boli, ale aj dnes boje medzi protestantami a katolíkmi trvajú. Hlušia sa aj teraz, skoro 500 rokov neskoršie.

     Konzervatívni Holanďania zase aj dosiaľ trvajú na tom, že ich národná zástava nesmie tam mať červenú, lež pomarančovú farbu, ale všetko márne. Tieto farby majú svoju minulosť a zodpovedným ani nenapadne nejaká radikálna zmena. Po revolúcii, Francúzi uznali farby Holandska:červenú, bielu a modrú, ako „ farby slobody“, ba nie len, ale si ich adaptovali aj do svojej národnej vlajky „trikolórky“. Tu im len pozmenili polohu. Pásy nie sú vodorovné, ale kolmé. Krátkotrvajúca „batávska republika“ aj úradne uznala farby červeno-bielo-modrú, ako farby Holandska (14.02.1796) a keď brat Napoleóna, Louis zaujal trón kráľovstva Holandského (1803 – 1813), nerobili sa žiadne zmeny vlajky. Keď sa Holandsko zbavilo pánstva Francúzov, reštaurovalo sa kráľovstvo, vlajka sa nemenila.

     Vlajka Luxembourgu má rovnaké farby, ale tu nie je žiadna historická súvislosť, ba čo viacej, Luxembourg má tú modrú farbu trochu jasnejšiu.

     Zadierači do slovanstva, ani dnes nezabudnú spomenúť, že tieto tri farby (bez ohľadu na poradie), sú farbamy „Panslavov“, treba sa ich strániť... atď. Vysvetlíme si aj túto súvislosť.

**************************

Macedónsko.

clip_image002[14]

     Kým Macedónsko bolo súčasťou Juhoslávie, nejakú zvláštvu, svoju „historickú“ zástavu nemalo. Aspoň sa nesiahlo po historických farbách, ktoré predsa jestvovali. Červená a čierna farba. Pod tieto tradičné farby si zastali aj v 1903. roku, počas národného povstania proti Turkom. Červená a čierna farba bola aj v ich včasnom erbe, kde pôvodne mali aj zlatého leva. V čase rozkladu socialistickej Juhoslávie, dňa 17.11.1991. Macedónsko vyhlasuje svoju samostatnosť a zjavuje sa aj nová, ale dočasná zástava. Červené pole so zlatým slnkom, čo používal Alexander a Filip Macedónsky, ešte vo IV. st. p.n.l. a týto Macedónci (Gréci) mali veľmi málo spoločného so slovanskými Macedóncami. Pravda, toto nahnevalo Grékov a robil sa politický nátlak, lebo Gréci tvrdili, že Macedónci nemajú právo ani na meno Macedónec a kdeže ešte aj na grécke dejiny. Otázka okolo názvu krajiny je ešte vždy otvorená. Problém okolo národnej zástavy sa predsa nejak vyriešil. Od 1995. roku, Macedónsko má novú zástavu. Vypadá, ako japonská vojnová, z druhej sv. vojny, iba že to slnko je žlté na červenom poli. Toto „zlaté slnko“ si našlo miesta aj v ich novej národnej hymne a aj v novom národnom erbe.

*****************************

Poľsko.

clip_image002[16]

     Prvú zmienku o „národných“ farbách Poľska, máme z XIII. st. kedy ich erb, štít má bieleho orla na červenom poli. Prečo? Nevieme. Nepoznáme úzadie, ale najskôr tu ide o dištancovania sa Poliakov, od štítu Svätej rímskej ríše, s ktorou susedili a kde na štíte bol čierny orol na zlatom poli.

     Prvé poľské vlajky boli heraldické, čiže armáles, sa vložil priamo na zástavu, štandardu. Pre také niečo sa zakladali aj rozliční patrioti, po zakončení I. sv. vojny, kedy došlo ku obnoveniu štátu. Chceli, aby sa na úplne červenú vlajku vložil biely orol. Neujalo sa. Rozhodli, že namiesto bielého orla na červenom poli, bude tu dvokolórka. Biely a červený pás.Od 1.8.1918. až po II. sv. vojnu, toto bola zástava Poľska. Po ukončení II. sv. vojny, obnovuje sa pôvodná poľská vlajka. Urobil sa len malý zásah do národného erbu. Biely orol utratil kráľovskú korunu. Nemal ju až do 1990. roku.

*******************************

Česká republika.

clip_image002[18]

     České kráľovstvo, v neskorom stredoveku bolo pomerne silné a bohaté. Symbolom im bol dvojchvostý biely stojaci lev, na červenom poli, ktorého vznik sa kladie niekde do XII. storočia. Dlhé roky táto krajina bola súčasťou Svätej rímskej ríše, neskoršie sa stala súčasťou Rakúska, Rakúsko-Uhorska, čiže nemala úplnú nezávislosť a z toho, nebola tu ani nejaká potreba po národnej zástave, vlajky. Erb s levom sa používal na rozličných štandardoch, vlajkách, ale predsa toto nemalo medzinárodné uznanie. Keď vznikla prvá Československá republika, nastala potreba vlastnej úradnej vlajky. Bolo tu zopár pokusov (viď stať „Vlajky“), až sa to ustálilo v podobe, ktorú sme poznali z čias ČSR a dnes, ako štátnu vlajku Českej republiky.

České farby boli rovnaké s poľskými, bielo-červená, ale že nový štát ČSR v sebe zahrňoval nie len Česko, ale aj Moravu, Slovensko, Podkarpatské Rus...muselo sa nejak aj úradne reprezentovať. V 1920. roku sa uvažovalo nad všetkými návrhmi a ako najlepší, ukázal sa návrh, že nová štátna vlajka musí mať aj modrú farbu, lebo zástava Slovenska bola Bielo-modro-červená a farby Rusínov už tradične boli modrá a žltá. (Viď vlajku Ukrajiny.)

Počas jestvovania ČSR, až po jej rozklad, národná vlajka sa nemenila. V 1993. roku dochádza k rozchodu. Slováci sa vracajú ku svojim tradičným farbám, ku zástave s bielo-modro-červeným pásom (kam sa pridáva teraz aj erb – viď zástavu Slovenska), kým Česká republika, i vedľa sľubu, že nesiahne na žiadny symbol z čias spoločného štátu, predsa si tú spoločnú vlajku ponechala, schválila si ju, ako svoju.

*Viď farby Ukrajiny.

>>>o zástavách<<<

............................................................pripráva Ján Kulík

*****************************  pokračovanie nasleduje

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com