04 februára 2009

Vlajky-Zástavy

Národné farby Slovákov.

clip_image002

Národné vlajky Slovenska, Slvínska a Ruska sú rovnaké. Bielo-modro-červené a pravda, najľahšie je spomenúť, že všetci, ako Panslávi, odkukali sme si to od Rusov. Konečne, „západné“ pramene to aj tvrdia, i keď to nie je celkom tak. Ako vždy, aj tu majú pravdu, ale nie úplnú.

O vzniku našej, slovenskej vlajky sa hodne popísalo. Neraz aj tendenčne. Jedno však môžeme povedať: Slováci, Slovensko v čase príchodu vlajok do Európy, ako nejaký samostatný národ, krajina, už dávno nejestvovali. Boli sme súčasťou Uhorska. Česi ešte nejakú dobu figurovali aj ako samostatný národ a mali svoje „národné“ farby. Bielu a červenú. Konečne, bielo-červenú farbu, ako svoju národnú, len v Európe má počet krajín. (Viď vstup „Národná vlajka, zástava, prápor...“) Koľko a či vôbec sa aj Slováci v Uhorsku identifikovali touto farbou, povedia nám len historici, ale údajne, v čase národnej obrody, medzi ten biely a červený pás, prikladajú si aj modrý. Prečo práve modrý? Stretneme sa tu s mnohými, akože správnymi vysvetleniami.

A/ Ako národ, začali sme sa cítiť už úplne samostatný, nuž chceli sme sa takto dištancovať od Čechov.

B/ Modrá farba je farbou nebies, kopcov, čistoty, čistého života, oddanosti Božím prikázaniam...

C/ Aj Francúzi v ich národnej zástave mali tri farby a tieto sa vo svete pokladali za farby slobody. Viď „Národné farby Holandska“.

D/ S „trikolórkou“ a jej symbolikou sme sa spoznali počas Napoleónovych vojen a hlásanie francúzskej revolúcie:sloboda, bratstvo, rovnosť nám bolo blízke.V rámci Uhorska sme tiež túžili po niečom podobnom.

E/ Medzi Slovanmi, hlavne v kruhoch intelektuálov  strednej a  južnej Európy čoraz väčšmi sa pozeralo na Rusko. Hlavne v rámci Rakúsko-Uhorska bola idea Slovanskej vzájomnosti, panslavizmu... nuž preukázať vlastnú ideu všeslovanskej vzájomnosti, buď sme si prevzali ruské národné farby, ich vlajku, alebo táto ovplyvnila naše rozhodnutie, mať to podobne, ako aj Rusi.

S týmto sme ešte nevyčerpali všetky polopravdy, teórie... lebo občas sa stretneme aj s iným tvrdením.

Keď si Rusi v auguste 1991. roku vyvesili svoju staronovú zástavu, Slováci a Slovinci museli niečo konať, aby nedošlo ku konfúzii. Priložili sme si tam aj národné štíty, znaky.

Národný štít Slovákov má hlboké historické korene. Dvojitý kríž sa v Byzantsku používal už v IX. stročí, čiže hodne skorej, ako Európu zachvátila horúčka štítov a erbov. Prvý erb Uhorska, ktorého organickou zložkou bolo aj územie Slovenska, Slovákov, krajina dostala od Byzantie, ešte v roku 1189, počas panovania Bélu III. Tento štít sa neskoršie štandardizoval, ako červené pole, s bielym krížom, nasadeným na zelené trojvŕšie. Niekde v XVI. st. sa toto trojvŕšie začína identifikovať, ako Tatra, Fatra a Matra.

V rokoch meruôsmych, vodcovia Slovákov to trojvŕšie pozmenili na modré, lebo vraj (západné zdroje) tieto farby sú farbamy Panslavov.

Po rozklade ČSR, dňa 3.9.1992. slovenská národná vlajka so štítom zaviala po prvýraz.

*Viď „Národné farby Slovinska“.

********************************

Národné farby Ruska.

clip_image002[4]

Pri historiáte ruskej národnej zástavy, všade najdeme, že vznikla v čase panovania Petra I. Veľkého, ktorý sa rozhodol svoju krajinu priviesť na nejakú európsku úroveň. Cestoval svetom a hľadal na tú dobu najpokročilejší spôsob budovania lodí. Navštívil aj Holandsko a tu sa mu zapáčila ich zástava, červeno-bielo-modrá a v tom roku, 1699. zvolil práve tieto farby, ako farby pre ruské obchodné lode. Trochu im vraj pozmenil poradie a bolo to tu, bielo-modro-červená. „Experti“ na heraldiku a národné vlajky však nikde nevysvetľujú, prečo si zvolil práve toto poradie. Najviacej sa tam dozvieme len toľko, že neraz sa význam farieb vysvetľuje aj, ako :červená farba predstavuje farbu štíta moskovského vojvodstva, na ktorom je sv. Juraj v modrom rúchu a na bielom koni. Najdeme aj vysvetlenie, že tu vlastne ide o štvorcovanú vlajku (štvrce boli bielo-červené) a v strede vlajky bol modrý kríž. Táto vlajka vraj v 1667. roku viala na prvej ruskej vojnovej lodi „Oryol“(?). * Pozri si aj vysvetlenie v časti „Národná vlajka, zástava, prápor...“

Tieto farby nejak všetkým prirástli k srdcu, takže cárova snaha počas XIX. storočia, nastoliť ľudu iné farby, čierno-pomarančová-biela, úplne stroskotala.

Aj táto bielo-modro-červená,v čase vypuknutia I. sv. vojny sa „upravila“. Pribudol tam žltý „kantón“ s  imperiálnym erbom, ako symbol solidarity ruského ľudu, s jeho vládnucou dynastiou. Po „októbrovej revolúcii“, novovzniknutý ZSSR sa rozhodol pre červenú vlajku, ktorej korene siahajú ak nie hlbšie, tak aspoň do francúzskej revolúcie. Na túto červenú vlajku pribudol kosák a mlato, ako aj zlatom obrúbená červená päťcípová hviezda.

Po rozklade ZSSR, parlament novej ruskej republiky sa rozhoduje aj o navrátenie starej ruskej vlajky, bielo-modro-červenej, ktorá sa 21.8.1991. stáva aj úradnou zástavou Ruskej federácie. Pravda, nie všetci boli za túto „starú“ trikolórku. Určité kruhy si priali, aby Rusko aj ďalej zotrvalo pri červenej vlajke, ba určité skupiny sa zakladali aj za čierno-pomarančovo-bielu.

*”Znalci slovanskej mentality“ neustavične tvrdia, že všetky vlajky Slovanov v podstati sú len variácie ruskej vlajky, jej farieb, lebo to sú farby „Panslávov“. Ako náhodou, ale zabúdajú, že nie všetky krajiny Slovanov majú tieto farby. V prvom rade, nemali ich Česi a týto vraj aj historický, boli najväčší „Panslavi“. Nemajú ich ani Poliaci, ani Belorusi, ani Macedónci, ani Bulhari, kým ich najdeme aj na vlajkách Luxemburska, Paragvaju...

****************************

Národné farby Slovinska.

clip_image002[6]

Aj táto krajina vo vlajke má bielo-modro-červený pás, rovnako, ako je to pri slovenskej a ruskej zástave. Aké vysvetlenie najdeme tu?

Západní „experti“ tvrdia, že „aj Slovinci si prevzali vlajku, farby Rusov, lebo v čase Napoleónových vojen, aj takto chceli vyjadriť svoju podporu Rusku, ale toto však nemusí zodpovedať pravde. Môže tu isť aj o „historické“ farby Slovincov“.

V čase Sv. rímskej ríše, kam patrilo aj Slovinsko, či lepšie povedané oblasti obývané Slovanmi, budúcimi Slovincami, oblasť Kotuntánska od cisára dostala svoj erb, na ktorom bol biely štít, modrý orol a na prsiach orla bol červeno-biely štvorcovaný polmesiac.

Slovínske mesto Celje tiež malo svoj štít, modrej farby a na ňom boli tri žlté hviezdy. Všetko toto vraj mohlo ovplyvniť Slovincov, aby si za národné farby zvolili práve bielo-modro-červenú.

Počas socialistickej Juhoslávie, vznikol aj slovínsky erb, ktorý dnes poznáme a ktorý si priložili na svoju národnú vlajku. Je to modrý štít, s bielym trojvŕškom (najvyšia ich hora, Triglav). Po dolnej polovici sú dve paralelné vlnisté modré čiary, ktoré udávajú, že Slovinsko má aj časť pobrežia Jadranského mora. Nad trojvŕškom sú tri žlté hviezdy. Bočné strany štítu majú tenkú červenú obrubu.

Počas rozkladu Juhoslávie, Slovinsko vyhlásilo svoju samostatnosť dňa 25. júna 1991. roku a hneď tu zaviala aj ich trikolórka a na čas bola aj nejaká konfúzia. Nie u nich doma, ale vo svete, lebo mnohí svetoví reportéri pochopili, že Slovinci chcú byť s Ruskom, eventuálne, že tu nejde ani o nejaký iný národ, lež o národ Slovákov. Konečne, od vyhlásenia samostatnosti, ako Slovinska, tak aj Slovenska prešlo už vyše 15 rokov a svetoví novinári ešte ani dosiaľ to nemajú vyjasnené, kto je Slovinec a kto je Slovák. Slovensko obyčajne umiestňujú na Balkán, alebo ešte vždy počuť nie Slovensko, ale Československo, keď to chcú nejak „precizovať“. Keď sa ich na to upozorní, hneď sa tvária nonšalantne a nadradenecký. Vraj všetko je „to complicated“ a normálny smrtelník to ťažko pochopí, ale akonáhle im spomenieš, že Veľká Británia je Anglicko, že aj Škóti, Íri, Welšania... sú Angličania, hneď začnú a zase nadradenecký vysvetľovať, že to tak nie je a ak si vzdelaný, to by si už dávno mal vedieť. Veď je tam všetko jasné.

V snahe predísť nedorozumeniam, aj Slovinci si na svoju trikolórku priložil svoj národný štít – podobne, ako to urobili aj Slováci.

***************

Národná vlajka Srbska.

clip_image002[8]

Cár Peter I. Veľký, do Ruska priniesol farby holandskej zástavy, kde trochu pozmenil poradie pásov (viď zástavu Ruska a vstup „Národná vlajka, zástava, prápor...“) a že farby srbskej národnej zástavy sú rovnaké, ale v opačnom slede, červeno-modro-biela, takže aj tu „znalci“ hovoria, že sú to farby panslavov. Srbi si len to otočili...

Koľko tu bol ruský, panslávsky vplyv a koľko francúzsky, môžeme len hádať, ale aj Srbi boli pod cudzou domináciou (Tureckou) a aj oni túžili po slobode, bratstve, rovnosti... a tieto ideály fr. revolúcie dobre poznali. Mnohí z nich študovali práve v Paríži a v Rakúsko-Uhorsku, kde sa už či vo Viedni, v Prahe, alebo v Bratislave, dobre spoznali s novou francúzskou ideou, so snažením sa Slovákov, Chorvatov, Slovincov... o národnú slobodu, samostatnosť atď. ba týto študenti brali aj priamu účasť v dianiach  z roka 1848.

Srbskí študenti si tieto farby a ideu o samostatnosti prinášajú z rozličných európskych fakúlt a to hodne skorej ako bol 1848. kedy vrcholí panslávske hnutie. Už od skorej to mali vo svojej národnej zástave. Toľko im tie farby prirástli k srdcu, že už v roku 1835. aj sám sultán v Istambule musel im povoliť používanie srbskej národnej zástavy. Od toho času Srbi majú červeno-modro-bielu zástavu, na ktorú neskoršie prichádza štít s krížom a štyrmi „C“ (s), čo je skratka pre: Samo Srbin, Srbina Spasava = len Srb, Srba zachraňuje, kde je tu idea nejakej všeslovanskej vzájomnosti? Úplne v úzadí. Spoliehaj sa len sám na svoje sily. Niekedy je tam len sám štít, no niekedy (aj teraz) je tam aj dvojhlavý byzantský orol.

* Ilustráciu najnovšej úradnej zástavy Srbska, nemam po ruke.

** Od konečného rozkladu, oddelenia sa Čiernej Hory od Srbska, vznikol aj štát Čierna Hora. Národné farby im poznám, historiát poznám, ale ilustráciu nemam.

****************

Národné farby Chorvatska.

clip_image002[11]

Chorvatsko bolo pod domináciou Uhorska, z čoho sa následne dostalo aj pod domináciou Rakúsko-Uhorska. V meruôsmom, aj oni povstali proti cudzej nadvláde a dožadovali sa svojich práv. Ako národnú zástavu, tiež si zvolili trikolórku, kde sú pásy postavené rovnako, ako v zástave Holanďanov (viď Holandsko) a preto sotva obstojí tvrdenie „expertov“, že si zvolili ruské farby. Je pravda, že aj Chorvati boli aktívni v hnutí panslavov, ako všetci Slovania Rakúsko-Uhorska, čo ešte neznamená, že boli aj nejakými rusofilmi. Židala sa, očakávala sa nejaká podpora od Ruska, ale predsa tamojší páni pomáhali len vtedy, ak im to išlo na ich mlynské koleso a pomáhať niekomu, čo sa dožaduje nie len národnej slobody, ale aj slobody zmýšľania, rovnosti... a pod. predsa im veľmi nevyhovovalo. Aj im bola prvšia košeľa, ako kabát.

1848. rok aj Chorvatom priniesol sklamanie, ale zástava im zostala pre budúce diania.

Po tejto zástave sa siahlo v 1941. roku, kedy ustašovské hnutie na zástavu prikladá aj chorvatsky historický štít a znak ustašovského hnutia sa prikladá do horného ľavého rohu. Tento znak sa tratí v čase socialistickej Juhoslávie. Vystrieda ho päťcípová hviezda, ktorá zase mizne v 1990. roku. Súčasná podoba chorvatskej zástavy úradne bola schválená dňa 22.12.1990. roku. Na pôvodnú trikolórku pribúda starý chorvatsky štít, nad ktorým je koruna obsahujúca 5 historických štítov. Ako prvý, je tu najstarší známy štít Chorvatska, štít mesta Dubrovnik, štít Dalmácie, Istry a Slavónska.

**********************************

Národné farby Beloruska.

clip_image002[13]

Belorusi, ako národ, úradne sa zjavujú len po „delení Poľska“, (1772 – 1795) kedy jeho časť bola pripojená ku cárskemu Rusku, ako západné oblasti, provincie Ruska a aby sa ich nejak identifikovalo, urobil nejaký rozdiel medzi nimi, katolíkmi východného obradu, rimokatolíckymi Poliakmi a pravoslávnymi Rusmi, začal sa používať termín „bieli Rusi“, z čoho neskoršie vzniká aj etnický názov, Belorusi. Ľud pristal na tento identifikačný názov a rodí sa aj nejaké národné hnutie, so všetkými atribútmi národa, takže po revolúcii z roku 1917, 25. marca 1918. roku, Belorusko sa vyhlasuje aj za samostatnú krajinu, i keď celá táto oblasť vtedy bola pod vojenskou okupáciou Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Pokojnejšie časy neboli ani po ukončení I.sv. vojny. Aj vtedy im Poliaci „odhryzli“ časť územia, kým východná časť krajiny, spolu s Ruskom, Ukrajinou... konsoliduje sa v ZSSR.

Belorusi sú pôvodom východní Slovania, potomkovia hlavne troch plemien, Kriviči, Radimiči a Dregoviči, ale už v XIV. st. prichádzajú pod domináciu Litvy, následne aj Poľska, ba aj Pruska. Všetky tieto okupácie, nátlaky, cudzie panstvo... zanechali viditelné stopy.

Po stroskotaní cárskeho Ruska, počas nemecko-rakúskej vojenskej okupácie, keď si na čas výhlásili aj samostatný štát, zrodila sa im aj prvá národná zástava. Úplne biela, na čo neskoršie pribúda aj červený vodorovný pás cez stred zástavy. Aj toto malo svoje historické opodstatnenie. Počas panstva Litvy, Belorus mala červený štít, na ktorom bol biely rytier na bielom koni.

Ako samostatnej republiky v rámci ZSSR, rok 1951. prináša im novú vlajku. Teraz to má dva vodorovné pásy. Horné dve tretiny sú červené, kde sa umiestňuje aj mlato, kosák a hviezda, kým dolná tretina je zelená. Predstavuje vraj zelené polia krajiny. Ku žrdi sa kladie zaujímavý biely pás, s červenou vzorkou ľudovej výšivky.

Po rozklade ZSSR, od roku 1991-95, samostatné Belorusko malo „starú“ zástavu. Bielu, s červeným pásom, avšak ako na voľbách zvíťazili sily prosocialistické, dochádza aj ku návratu zástavy z doby socializmu, s rozdielom, že na nej už nie sú kosák, mlato a hviezda.

**************************************

Národné farby Ukrajiny.

clip_image002[15]

Ďalší slovanský národ, krajina, kde nieto „panslavských“ farieb. Táto, čo je vlastne aj prvá podoba ukrajinskej zástavy vznikla v roku 1848. kedy ukrajinskí vlastenci sa dožadovali samostatnosti, slobody... oslobodenia sa od nadvlády Rakúsko-Uhorska. Podobne, ako aj ostatné slovanské národy v rámci R-U monarchie. Tieto netypický farby pre Slovanov sa zakladajú na farbách erbu západoukrajinského mesta Ľvov. Pôvodne to bol modrý štít so zlatým levom. V roku 1918. sa rozhodlo, že sa vymenia miesta farieb pôvodnej vlajky z roku 1848. V dolnej polovici teraz máme zlatožltú farbu, farbu žitných polí Ukrajiny, kým horná polovica je modrá, ako nekonečná obloha krajiny.Táto vlajka je v úradnom použití od 28.jan. 1992. roku.

******************************

Národná vlajka Bulharska.

clip_image002[17]

Ďalšia vlajka, zástava krajiny Slovanov, za ktorú „experti“ tvrdia, že predstavuje adaptáciu pôvodne ruskej, bielo-modro-červenej vlajky, s tým, že si Bulhari tú modrú farbu vymanili zelenou. Celkom možné vysvetlenie, len keby tieto tri farby nemala aj maďarská zástava a tu sa to vysvetľuje, že predsa v úzadí majú ideu, vzor francúzskej vlajky, kde si modrú vymenili s tradičnou maďarskou zelenou farbou. Dejiny Bulharska už toľko nepoznám, nuž nemôžem hovoriť, či aj tu nejde o „oprášenie“ nejakého starého bulharského štítu.

Ináč s touto zástavou bulharskí národovci ešte v XIX. st. povstali proti Turkom. Tieto farby, ako národné, schválené a uznané boli 16. apríla 1879. roku. Trvali cez prvú a druhú svetovú vojnu, s tým, že námorníctvo malo tam aj „kanton“ červenej farby so zlatožltým levom.

Aj po politickej zmene, dňa 27. novembra 1990. roku, bola schválená pôvodná bielo-zeleno-červená vlajka.

************************

Vlajka Bosny a Hercegoviny.

clip_image002[19]

* Vlajka BiH v čase od 1992 – 98. Biela zástava, v strede je modrý štít rozdelený bielou diagonálou. Z každej strany diagonály sú tri „fleur-de-lis“; lis = lys = ľaliové kvety. Tento návrh dal Zvonimir Bebek a od 4. mája 1992 do 4. februára 1998, to bola úradná zástava BiH.

clip_image004

* Súčasná úradná vlajka BiH, ktorú im vyhotovila OSN a v použití je od 4.2.1998.

Bosna a Hercegovina vždy bola na hranici vplyvu „západu“, katolicizmu a „východu“, Byzantie, vplyvu pravoslávneho krídla kresťanstva. Na dovažok, z Bulharska tam prišli aj príslušníci bogomilskej sekty, po čom dochádzajú aj Turci, po Turkoch sem prichádza aj Rakúsko-Uhorsko... nuž celá BiH je nejakým etnickým gulášom.

Po II. sv. vojne, hodne pravoslávneho obyvateľstva (Srbi) prichádzajú do osád Vojvodiny, odkiaľ sa vyhostilo tamojších Nemcov, takže v samej BiH pravoslávna komponenta obyvateľstva zoslabla.

Keď sem prišli Turci, tamojšie slovanské obyvateľstvo masove preberalo novú islamskú vieru, lebo tým pádom boli oslobodení od platenia daní. Na novú vieru prešli aj pravoslávni a aj katolíci, ale vypadá, že to boli hlavne potomkovia bogomilov, ktorí pod tlakom cirkví, museli opustiť od tejto sekty heretikov. (Bogomili, ich heretické krídlo v záp. Európe sa nazývalo Cathari.) Aj dnes nejeden Bošniak moslimského náboženstva tvrdí, že oni nie sú Slovania, len násilne poslovančení Vlasi, čiže Kelti atď.

Keď došlo ku rozkladu Juhoslávie, tu sa zvádzali asi najprudkejšie boje, ale ako za tieto storočia, ani teraz sa problém neriešil. Tlie aj ďalej.

Pri vzniku štátu Bosny a Hercegoviny, pri kormidle bolo najviacej moslimov a týto sa snažili po otázke národných, či štátnych symbolov, najsť nejaký kompromis a v nádeji, že našli niečo neutrálne, siahli po štíte stredovekého kráľa Stjepana Tomaša (1443 – 1461), ktorý siahal až ku bosenskému panovníkovi, Tvrtkovi I. (1377-91), avšak s týmto nesúhlasili ani Chorvati a ani Srbi a začala sa vojna. Medzietnická. Začalo sa ďalšie štiepanie. Na jednej strane vzniká Republika Srbská a na druhej nejaká moslimsko-Chorvatska federácia. Každý si tu aj voľne používal vlastné symboli.

Do celého problému sa musela zamiešať aj OSN a urobiť im nejakú štátnu, úplne novú, neutrálnu vlajku a vzniká: modré pole rozdelené žltým trojuholníkom, popod ktorý je kosí pás deviatich bielych hviezdičiek. Prvá horná a posledná dolná hviezdička sú trochu odťaté rubom vlajky.

********************************

Štátna vlajka Vatikánu.

clip_image002[23]

*Vnútro chrámu katedrály sv. Petra.

clip_image004[6]

* Bazilika sv. Petra.

clip_image006

* Úradná vlajka štátu Vatikán.

clip_image008

*Úradný erb pápežov Vatikánu.

clip_image010

*Osobný erb pápeža Jána Pavla I. Tri korunky na tiare predstavujú cirkev ideologický útočnú, cirkev kajúcu a cirkev triumfujúcu.

V strede Talianska, vrátane aj mesta Rím, storočiami jestvoval pápežský štát, ktorého úradným vládcom bol sám pápež. Trvalo to niekde od pádu rímskej ríše, až po 1870. rok. Štátnou farbou im vždy bola červená a biela. Pápežský erb bol tiež červeno – biely, kde v strede dominovali dva zlaté kľúče (dnes je jeden zlatý a jeden strieborný, zviazané červeným povrázkom), ktoré sa spomínajú aj v Novej zmluve a tieto symbolizujú buď „odomknuté dvere do kráľovstva nebeského“, alebo pápežov nárok na dominovanie v záležitostiach duchovných a dočasných, tuzemských.

Erb a pápežská tiara siahajú najmenej do XIII. st.

Aj úradná zástava, vlajka Vatikánu, skorej bola červeno – zlatá, no začiatkom XIX. st. aby nedochádzalo ku konfúzii s farbamy mesta Ríma, mení sa aj úrádná vlajka, na žlto – bielu.

Pápežova rybárska loďka bola prvým miestom, kde sa zjavuje táto nová vlajka. Samostatnosť Vatikánu sa končí v roku 1870. no neskoršie, v 1929. roku sa obnovuje jeho suverenita. Súčasná vlajka, ako úradná štátna, prvýraz sa použila 8. júna 1929. roku.

Ináč toto je najmenší štát na svete. Celková plocha mu je 44 hektáre a odhad populácie (1997) bol 850 osôb.

********************************

.......pripravil Ján Kulík

.......pokračovanie nasleduje.................

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com