A
Písmeno A vzniklo zo znaku hlavy vola, aké ho aj nachádzame v egyptských hieroglyfoch a vo včasnom semítskom písme na Sinaji z obdobia asi 1500 rokov p.n.l.
Okolo roku 1000 p.n.l. v Byblose a i v ďalších mestách Feníčanov a Kanáncov, znak dostáva lineárnu formu. V jazykoch Semítov si ho nazývali Alef, čo vlastne znamená vôl.
Keďže grécky jazyk nepozná semítsky hrtanový zvuk pre Alef, Gréci si to, tento symbol prevzali do jazyka vo význame pre hlásku A a aj meno mu pozmenili v ALFA.
Vývoj pozná viacej spôsobov písania tohoto symbolu, hlásky A, až sa to medzi Rimanmi stabilizovalo v našej súčasnej podobe. Tak, ako ho dnes poznáme. U Grékov, písmeno ALFA je staršieho dátumu a dnes sa využíva hlavne v matematike.
Aj u Slovanov, v hlaholike a neskoršie i v cyrilike, písmeno A bolo prvým znakom "abecedy - azbuky" a malo názov AZ, čo v staroslov. znamenalo JA (prvá osoba) a číselná hodnota mu bola 1.
(Byblos, súčasná podoba písania je Jubaylú, Jebeil a biblická Gebal, bolo antickým prístavným mestom vo východnom Stredomorí, asi 30 km. severnejšie od Bejrútu a pokladá sa za jednu z najstarších nepretržite obývaných lokalít vo svete. Aj sám Byblos, jeho meno je gréckeho pôvodu, lebo odtialto sa do stredomoria vyvážal papírus, z čoho vlastne i vznikol názov BIBLIA, čiže papírusová kniha.)
a. Spojka, priraďovacia, zlučovacia, dôsledková, stupňovacia, vysvetľovacia, pričleňujúca. Jej výskyt pozná každý slov. jazyk. V slovenčine sa často vyskytuje aj v spojení ako napr. aby, alebo. Príbuzné je ku sans. át = potom, a, i a v prakrite i s významom tak, a v aves. áat = potom, napokom.
A/An Predpona pri stavbe zložených slov s významom negácie. Vypožičané je priamo z gr. ale neraz i z lat.. Príklad: alogický, apolitický, analfabet a pod.
Ab Predpona vychádzajúca z nesk. lat. Využíva sa vo význame nie a od. Príklad: abnormálny, abdikovaťť a pod.
Abakus V antickom Ríme to bol ozdobný stolík s kamennou platňou, stolík na hru v kocky. U Rimanov a Grékov to bolo aj počítacie zariadenie - dnes sa pod nim chápe "počtovací stroj", čiže mechanické počítacie zariadenie; krycia doska na hlavici antického stĺpa. Lat. abacus na podklade gr. ábax, abak- = stôl.
Abažúr Tienidlo (zast.). Fr. abatjour t.v.
Abbe Katolícky duchovný bez vyššej hodnosti. Tal. abbate, lat. abbas, cirk.gr. abbá, aramejský abbá = otec; pôvodne sa slovo používalo na označenie duchovného z východného krídla kresťanstva / mnícha.
...upravuje sa, pokračovanie nasleduje po úprave...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára