Austrália je krajina extrémov. Kým v tomto čase na sever máme sezónu letného monzúna, zatiaľ na juhu a juhovýchode (Južná Austrália, Victoria a časť Nového Južného Walesu má suchotu. Strašnú. Už 15 rokov je tu suchota. V novembri a v decembri pršalo trochu nadpriemerne, ale teraz, už 9. týždeň sme nevideli ani kvapku. Len vysoké temperatúry sprevádzané severným pálivým suchým vetrom. Už dva mesiace sa denná teplota šplhá na vyše +40°C a v minulú sobotu, 7. februára to vyskočilo až na +47 až 48°C. Schytil sa silný horúci vietor o sile asi 100 km/h, čo je zárukou katastrofy. A tá aj prišla.
Aby ste si vedeli predstaviť taký horúci deň, poviem vám len toľko, že keď je 40°C, vtedy vtáci prestávajú lietať. Schovávajú sa do chládku a tu trpia. Keď prekročí +45°C, vtedy už nevidno ani mravca. Aj tie sa vztiahnu pod zem.
Teda, kým sever perie, napr. v okolí Townsvillu, kde žije náš umelec, maliar Martin Kizúr, v priebehu pár dní napršalo vyše 1500 mm. a ešte vždy sa to len leje. Celé mestá sú zaplavené. Krokodíly si plávajú aj ulicou. V záplavách tam dosiaľ zahynul počet obyvateľov, kým zopár uchytili aj krokodíly.
Na juhu, juhovýchode dosiaľ boli len prachové búrky, ale v tú sobotu (nazvali ju „Čierna sobota“), schytili sa požiare. Ukrutné. Dosiaľ, v dejinách Austrálie najväčšie a najstrašnejšie. Väčšie, ako boli v 30-tých rokoch (1939), na čo sa spomína, ako na „Black Friday“, alebo vo februári 1983. roku, čo nazvali „Ash Wednesday“.
Meteorológovia nás varovali. Budú strašné horúčavy. Kto nemusí, nach z izby nejde von. Nech pije len vodu, aspoň 5-6 litrov po osobe, nech sa postará o svoje zvieratká, psíkov, mačky... aby mali dostatok vody a hlavne vystríhali starších občanov, aby si dávali pozor. Predsa, nemocnice sa plnili. Ľudia dehydrovali, takže denno denne bývalo aj vyše 15 smrteľných prípadov.
Že ani jedna bieda nepríde sama, aj to je pravda. Dul silný suchý a horúci vietor a boli tu aj „suché“ hromobitia. Tieto zapríčiňujú väčšinu katastrofálnych požiarov. A začalo horieť.
Ako vždy, nechýbala ani aktivita podpaľačov. Títo nepodarenci si nedajú ujsť príležitosti a niekde podhodia oheň. Aj teraz to urobili. Blčí skoro celá Victória a časť N.S.W. Oba štáty boli pripravené na takúto kalamitu. Vo Victorii, v pohotovostnom stave bolo až 40 tisíc požiarnikov, hlavne dobrovoľníkov, kým v N.S.W. 75 tisíc. Štát je väčší. Na poplach čakali tisíce požiarnických nádrží a na stovky lietadiel, vrtuľníkov, paramedici, polícia, nemocnice, dobročinné organizácie... lebo zo skúsenosti sa vie, čo môžeme očakávať. Čakalo sa, ale táto kalamita bola väčšia (ešte vždy trvá), ako sme si mohli predstaviť. Muselo sa pozvať aj armádu, pozvať dobrovoľníkov z N. Zealandu a koľko počujem, prišla technická pomoc aj zo Spojených štátov a určite prídu aj ich požiarnici. Už tradične, pomáhame si v takýchto situáciach.
Kde všetko blčí? Ťažko povedať. Všade. Od krajného západu štátu, až po krajný východ, od severu, po juh, no asi najhoršie je v oblasti Gippslandu a hlavne v oblasti severovýchodne od Melbourne. Ani nie tak ďaleko. Hneď za okrajovými predmestiami.
Ešte vždy je tu konfúzia, nečistá, nepriehľadná situácia. Zopár mestečiek úplne zhorelo, ako napr. Kinglake (nezostal stať ani jeden dom – 550 domov je v popole), mestečko Marysville, kde vraj ešte stojí 5 – 6 domov, okolo Bendiga zhorelo vyše 50 domov, Whittlesea, kde je hlavný dočasný štáb požiarnikov tiež neprešiel bez obetí atď. atď. Spolu dosiaľ zhorelo (čo sa vie), vyše 750 domov a o ľudských obetiach dlho nebudeme vedieť. Zatiaľ, podľa úradnej správy, identifikovali 108 osôb, v nemociach je počet popálených, z ktorých mnohí neprežijú, po farmách, kde to blčí, nikto zatiaľ nevie o osudoch tamojších, nikto nevie o počte ľudí, čo išli do prírody, ku potokom, riečkam... Počet obetí sa zvyšuje z hodiny, na hodinu. Nikto nevie koľko ľudí zhorelo na cestách, vo svojich autách, ale postupne ich nachádzajú. V jednom aute našli celú rodinu. Šiestich členov. Spálených na uhlíky.
Ľudia si chcú zachrániť domy, nuž neodbehnú načas. Keď je požiar blízko, dajú sa na útek, ale vtedy je už neskoro. Požiar sa ženie aj 100 km/h. V takej horúčave haluze eukalyptov padajú, zahatajú cestu a už si v tom. Bývajú tu aj nehody, zrážky a už sa tam nazbiera niekoľko desiatok áut a utiecť nemáš kam. Všade po cestách nám ukazujú len zhorené autá. Hŕby vrakov.
V požiari v Kinglake, spolu s manželkou zhorel aj bývalý (teraz penzista) TV hlásateľ , Brian Nylor. Poznala ho nie len celá Victória, ale aj Austrália.
Jeho sused, mladší chlap, keď počul čo sa deje, bežal domov. Telefonoval manželke a táto hovorila, že zatiaľ sú dobre. Aj ona a aj tri deti. Odrazu mu povedala „zle je“. Utekáme. Nebolo kam. Vonku to bolo, ako v pekle. Podľa odporúčania expertov (každý to vie), najlepšie je schovať sa v dome. To aj urobila. Zhorela aj ona a aj tri deti.
Jeden, tento pohromu prežil, schoval sa do pivnice. Ako hovorí, už myslel, že je koniec. Aj pivnica bola žeravá. Najmä povalová stena. Na šťastie, požiar mu nevysal kyslík z pivnice, nuž zachránil sa.
Ako môžem o tomto písať? Tak, tie požiare sú od nás pomerne ďaleko. Len vzduch vônia na dym a obloha je červená. Slnko je červené. Deň je červený.
V mestečkách, ktoré sa vyhli skaze, ľudia pomáhajú. Tam sa súkromne pripravujú obedy, chová sa nešťastníkov, dáva sa im šatstvo, lebo mnohí sa nestihli ani obliecť. Všetko utratili. Zostali holí a v slzách. Dávajú im peniaze, aby si mohli aspoň niečo kúpiť, ako napr. kefku na zuby, ak to už od niekoho nedostali, lebo ľudia dávajú. Dávajú aj koše a vozíky pre deti.
Miesta pohromy navštívil aj ministerský predseda Kevin Rudd a sľúbil okamžitú nejakú pomoc, ako aj hradenie pohrebov. Vo svojom prejave poznamenal, že ak sa niekomu dokáže vina z podpaľovačstva, tem môže očakávať, že sa ho obviní z masovej vraždy.
Premiér Victórie, pán Brumby tiež sľúbil pomocnú ruku vlády. Počas prejavu sa nemohol zdržať sĺz. V tom čase ešte nevedel o osude vlastných rodičov. Okolo ich majetku bol ohromný požiar a on sa nemohol dovolať ku rodičom. Po nejakom čase mu sestra oznámila: „žijú“. Okolie bolo devastované, ale rovno pred ich majetkom požiar sa otočil. Zmenil sa smer vetra.
Eukalypt je plný oleja a staršie stromy sú väčšinou duté, čo ohňu slúži, ako nejaký komín. Z takýchto dutín občas vyletí žeravá masa veľkosti, ako korpa a pravda, aj niekde padne a tu o sekundu, už všetko blčí. Požiar si robí svoje mikro tornáda a horiace listy lietajú. Aj na ďialku 10 km. Keď horel Mt. Macedon, čo je skoro 50 km. od nášho domu v Melbourne, do dvora nám padali takéto listy. Vtedy sme boli na dvore a hadicou striekali na každý list.
Teda, situácia je ešte nejasná. Požiare vraj budú trvať ešte aspoň jeden týždeň a len potom, postupne sa budú robiť prehliadky a ku počtu obetí sa bude len pridávať. Zatiaľ, konzervatívny odhad je, že zahynulo asi 200 ľudí.
Kde požiar prehrmel, tam farmári idú s puškou a strieľajú obhorené ovečky, kravičky, kengurov... ale aj svojich psov. Krátia im muky.
Hádam sa ozvem zase, keď budem mať jasnejší prehľad a hodnovernejšie, spoľahlivejšie dáta.
(foto: archív) vvvvvvvvvvvvvvvv
Dom Krajana P. Pešku na Mt. Macedon.
Mt. Macedon. Takto hľa vypadal rodinný dom.
Do tohot auta si už nikto nesadne. Mt. Macedon.
Mt. Macedon. Z tohoto domu zostal len komín.
*******************************
...............text a foto Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára