11 júla 2010

Piesne k Vianociam.Haleluja Chórus

Piesne k Vianociam.

Haleluja Chórus.

Túto pesničku v Spevníkoch nenajdete, ale predsa vám je známa. Počuli ste ju pri „Vianočných koncertoch“ a je krásna. V Spevníkoch ju preto nenajdete, lebo sa nehodí na „normálny kostolný“ spev. Hodí sa jedine na chórový prednes a nejaký chór, spevokol, jestvuje skoro pri každom zbore. Tam sa ju nacvičujú a v čase Vianoc sa s ňou predstavia už či lokálnemu obecenstvu, alebo aj širšie, lebo je vznešená a úchvatná. Utkvie v pamäti každého.

[clip_image001[3].jpg]

Hallelujah!

For the Lord God Omnopotent reigneth.

The kingdom of this world

is become the Kingdom of our Lord,

and of His Christ,

and He shall reign forever and ever.

King of Kings, and Lord of Lords,

and He shall reign forever and never.

Hallelujah!

Celý text zverejňujeme preto, lebo máme tu hodne návštevníkov z krajín, kde sa používa angličtina a už sa určite stretli, určite počuli aj túto pieseň. Keď tu budú nasledovné Vianoce, zase ju budú počuť, ale teraz už budú aj vedieť, prečo sa spieva, čo znamená a v sebe si budú môcť odspievať aj oni.

Zatiaľ nepoznám slovenský preklad (ak vôbec aj jestvuje) a na túto prácu sa nemôžem dať. Na to určite máme aj schopnejších, zanietenejších, zručnejších. Môžem dať len nejaký hrubší, „kostnatejší“ preklad:

Haleluja, vláde Pánu Bohu Všemohúcemu. Kráľovstvo sveta tohoto sa stalo Kráľovstvom Pána našého, Jeho Syna, Krista a on bude vládnuť na večné veky. Kráľ Kráľov, Pán Pánov, bude vládnuť na večné časy. Haleluja.

Ako mi toto vyšlo, nechcem ani hovoriť. V slovenčine bude „ježkové“, no toto by bol asi obsah celej idey. Nejaký básnik to upravý lepšie. Len keby sa dal na to, lebo proste sa žiada aj nejaký slovenský preklad.

Kniha z ktorej som preberal tieto noty má to trochu chybne naznačené, lebo vypadá, že autorom nie len hudby, ale aj textu je sám George Friedrich Händel, čo nezodpovedá pravde. Aspoň nie ideovej pravde. Kto bol ten Händel?

Pokladá sa ho za špičkového anglického skladateľa, i keď nebol Angličan, ale Nemec. Nemec, ktorý najplodnejšiu časť života strávil v Anglicku.

[clip_image003[3].jpg]

G.F. Händel (1685 – 1759)

George Frideric Handel (tak ho píšu Angličania), alebo G. Friedrich Händel (po nemecký) sa narodil ako Nemec, ale že väčšiu časť života, najmä tvorivého, strávil v Anglicku, kde prijal aj tamojšie občianstvo, pokladá sa ho za anglického kompozítora.

Narodil sa v nemeckom meste Halle, ako syn tamojšieho holiča – „lekára“ a od malička preukazoval hudobný talent. Otec však chcel, aby Friedrich študoval právo, čo vlastne aj začal, ale zároveň stáva sa aj organistom v ich kalvínskom chráme. Ako organista, vydržal len jeden rok. Prechádza do Hamburga, kde sa nádejal lepším podmienkam. Stal sa členom operného orchestra a to vo funkcii violinistu a harpsichordistu. Tu napísal aj jeho prvú operu „Almira“.

Roky 1706 – 1710 trávi v Taliansku, kde sa spoznáva s tamojším štýlom hudby, talianskou kompozíciou a aj tu tvorí. Napísal niekoľko opier, kantát, oratórií, ba aj niekoľko latinských diel, pre potreby katolíckej cirkvi. Jeho tvorbu si všimli aj tamojší majstri, takže nezadlho sa z neho stáva aj internacionálny majster.

V 1710. sa stáva „Kapellmeister“ u hanóverského princa, budúceho anglického kráľa Georga I. Neskoršie, už nasledovného roku robí zájazd do Anglícka a v Londýne sa predstavuje s operou „Rinaldo“, kde zažíva veľký úspech a pocit, že tu bude mať plodné pole. V 1712. je zase v Anglicku a sú tu ďaľšie úspechy, takže domov sa mu neponáhľalo, ba o rok neskoršie, kráľom Anglicka sa stáva George I. takže otvárajú sa mu ďaľšie dvere. V 1718. u vojvodu z Chandos sa stáva hudobným riaditeľom. Do Nemecka, či vôbec na kontinent už robí len menšie zájazdy. V 1726. sa stáva občanom Anglicka a toto mu otvára ďaľšie dvere. Vymenovanie na post kompozítora „Chapel Royal“ a riaditeľa „Royal Academy of Music“. Neustále píše nové diela, lenže po čase obecenstvo Londýna, najmä novorodiaca sa trieda buržoázie, „stredná trieda“ začína tratiť zaujem o operu, hlavne ak je to v talianskom jazyku, na to prišli aj vojnové roky... takže obcenstva je čoraz menej a tým pádom, je aj menej predaných lístkov... až to vrcholí bankrotom Händela. Našiel sa v biede. Vo veľkej biede. V tomto štádiu podrýva sa mu aj zdravie. Neustále stŕpal, či mu poštár neprinesie ďaľší list od včerajších veriteľov, lebo peňazí už nebolo a ako takému, hrozilo aj väzenie. Jedného dňa poštár zase zaklopal na dvere a bol tu ďaľší list. Trasľavou rukou ho otváral a pri čítaní neveril vlastným očiam. Vojvodca z Devonshire ho prosil, aby prišiel do Dublinu (Írsko) a usporiadal niekoľko „dobročinných“ koncertov v prospech väzňov (žaláre boli plné) a v prospech nemocnice „Mercer`s Hospital“ na „Stephen Street“. Pravda, ponuku prijal oberučky. Poštár zase zaklepal a bol tu ďaľší list. Písal mu Charles Jennens, známy bohatý statkár, excentrik, ale aj humanista, čo sa zakladal za toho času revolučné idey, ako reorganizovanie daňovej sústavy, redistribućiu „národného bohatstva“, za poriadnu výchovu mládeže, aby neodbočovala na cestičky kriminálu... ba odporúčal aj ako vylepšiť písanie Shakespeara. Pozorne si prečítal aj tento list, lebo toho pána poznal od skorej. Občas mu posielal svoje vynikajúce básne, lenže v tomto liste nebola žiadna báseň, ale návrh na oratórium. Pán Jennens si to začal už skorej, ale narazil na „múr“ a pomyslel si, že mu tu môže pomôcť práve Händel. Jeho talent.

Jennens v liste vysvetľuje, že začal s písaním najdôležitejších výňatkov v Biblie a tu je špičkou postava samého Mesiáša a konečným cieľom celej práce mu je, aby sa to zhudobnilo, lenže na takéto niečo nema talenta. Prosí majstra, aby mu pomohol.

Toto bolo vzpruhou aj pre majstra. Konečne je tu niečo, podľa jeho chuti a urobí to. Najlepšie, ako môže. Zamkol sa do izby a začal.

Pán Jennens si to zamyslel ako oratórium, kde sa podá narodenie, život, utrpenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ale nie v nejakom chronologickom zmysle. Libreto spočívalo v citáciach z evanjelií, prorockých kníh Starého zákona, žalmov atď. Údajne, toto „Halleluja Choral“ vychádza zo Zjavenia sv. Jána. Händel to rozdelil na časti: Narodenie, Utrpenie a Žatva.

Händel sa zavrel do pracovne 22. augusta a o týždeň už mal prvú časť hotovú, ktorú dnes poznáme, ako „Christmas“ (Vianoce). Nasledovná časť „Redemption“ (Vykúpenie, Spasenie) ubrala mu 9 dní. Tretie časť „The Resurrection and Future Reign of Christ on Heaven and Earth“ (Zmŕtvychvstanie a budúca vláda Krista...), vzala mu ešte jeden týždeň. Po tomto nasledovali „kozmetické úpravy“. Dielo bolo hotové a dňa 13. apríla v roku 1742. vyšiel pred publikum Dublina. Sieň preplnená, ovácie, totálny úspech.

Nasledovala premiéra v Londýne. Lístky vypredané, úspech ohromný, takže v druhý večer, koncertu sa zúčastnil aj kráľ (teraz už) George II. Nikto nevie prečo, či kráľ bol toľko dojatý s „Haleluja Chórusom“, alebo že bol príhluchý, vstal zo stoličky a nadšene tlieskal. Keď povstane kráľ, povstanú všetci a od vtedy je zvykom, že keď je prednes „Haleluja Chórusa“, publikum povstane aj dnes. Sám majster nemal poňatia, čo sa v sále deje, lebo už bol poloslepý a nemal poňatia, čo sa deje. Počul len hlučné tlieskanie, obrovský aplauz, ovácie. „Mesiáš“ sa stal európskym hitom storočia a žal úspechy. Konečne, len ôsem dní pred smrťou majter ho previedol poslednýraz, ale jeho smrťou dielo nezaniká. Pochovaný je vo Westminter Abbey, v „Rohu poetov“ a nie div, ale pri pohrebe mu tiež hrali „Haleluja Chórus“.

Po čase, ako vždy, na toto dielo akoby zaľahol prach. „Vyšlo z módy“. Prišli noví majstri, oprašovali ho, adaptovali ku „móde“, ba aj sám Mozart sa podujal práce... takže v 1870. „Mesiáš“ sa znovuobjavuje, ako nesmrteľné dielo a stáva sa súčasťou osláv Veľkej noci a to, ako u protestantov, tak aj u katolíkov. Do 1900. roku, „Mesiáš“ je štriktne len veľkonočnou skladbou, ale začiatkom XX. st. sa posúva na záväznú vianočnú pieseň a vždy je na repertoáre „dobročinných organizácií“, takže Charles Burney (XVIII. st.) poznamenal, že „Haleluja...“ či vôbec „Mesiáš“ nachoval hladných, obliekal nahých, postaral sa o siroty... a aj dnes prináša „dukáty“ do pokladnice dobročinných organizácií. Pri počutí „Haleluja...“ ľuďom mäkknú srdcia a dávajú chudobnejším. Pocítia kresťanskú lásku vôči blížnemu a chcú pomôcť. Miliony ľudí sa aj dnes nadchýnajú touto melódiou. Pri nej pochopia úzadie vianočných sviatkov. Nekonečnú lásku Boha vôči svojim dietkam. Nekonečnú lásku Ježiša. Pri komponovaní „Mesiáša“, Händel sa zveril kamarátovi, že: „... pri písaní každej state, pred sebou som mal vidinu celého neba, raja a samého Boha...“

Ján Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com