Pýtate sa....Súhvezdia / Konštalácie - I.. Súhvezdia / Konštalácie – II.

Zo štatistík vidím, že občas sa nás niekto pýta na súhviezdia, dôvod ich pomenovania a pod. Skúsime vyhovieť aj takým návštevníkom. 

Asi 15 km. od nás, má farmu jeden astronóm amatér, či po našský, hvezdár amatér. Poznáme sa ešte z čias zakladania rozhlasu SBS, kedy u nás robil technika. Odišiel do penzie, ale nezaháľa. V neďalekom mstečku Deniliquin je „Klub hvezdárov“ a stal sa ich členom, ba čo viacej, na majetku si vystaval aj hvezdáreň, observatórium a tu sa u neho schádzajú členovia klubu, aby po celé noci pozorovali oblohu a možno aj objavili nejakú kométu a pod. To observatórium má pekne zriadené a vybavené. Sú tam hlavne optické inštrumenty, počítače, veľké obrazovky, ale aj menšia misa rádio teleskopa. Keď je „zaujímavejšia“ obloha, pozve nás na návštevu a vtedy nám ukazuje tie zaujímavejšie súhviezdia, planéty... a podáva najzákladnejšie informácie o nich. Na tej obrazovke, asi to urobí len kvôli nám, vidíme nie len súhviezdia, ale aj ich imaginárny obraz. Pre tých, čo prejavia nejaký väčší zaujem o hvezdárstvo, má tam pripravenú aj literatúru, rozličné mapy, obrazy... a rozdelí nám. Z tohto materiálu dnes budeme čerpať. Vysvetlivky sú pravda v angličtine, ale asi nevadí.

Obloha severnej pologule a súhviezdia.

Obloha južnej pologule a súhviezdia.

Detailnejšie zobrazenie konštalácií a vysvetlivky.

Súhviezdia / Konštalácie II.

Andromeda bolo meno gréckej mytologickej princezny, prikovanej o skalu, kde ju obetovali morskej oblude, avšak zachránil ju jej vyvolený, junák Perseus. Toto súhviezdie môžete pozorovať v jeseň a cez zimu. Nachádza sa trochu južnejšie od súhviezdia jej matky, Cassiopeia, ktoré je blízko severného póla. Jedna z hviezd Andromedy sa nachádza aj v konštalácii Pegasus. Pod Andromedou, južnejšie, nachádza sa „More Babylónu“, v ktorom plávajú „Ryby“ (Pisces), zo zodiaka Cetus (morskej obludy).

Aquila (Orol) sa nachádza na okraji „Mliečnej cesty“ a najjasnejšou hviezdou je Altair, ktorá sa nachádza na krku orla. Aquilu najdete tak, ak si skorej vyhľadáte Cygnus (Labuť). Aquila sa najlepšie vidí od júna, do októbra, kedy sa nachádza na západe.

Argo Navis (Loď Argonautov). Toto súhviezdie pod týmto menom dnes už nenajdete. Je to obrovská konštalácia južnej pologule, ktorá tu dominuje oblohou od januára, po máj a preto ju rozdelili na tri časti: Carina, Vela a Puppis. Carina predstavuje „kýl“ (základ lodnej kostry) a najjasnejšou hviezdou je Canopus, ktorú vidieť aj zo severnej pologule v prvých dňoch februára, ale len v subtropickej oblasti. Táto hviezda je vraj až 1200 raz jasnejšia od nášho slnka a najdete ju trochu nižšie od Siriusa, v konštalácii Canis Major. Canopus dostala meno podľa jedného gréckeho kapitáňa flotili, ktorá sa vybrala na obliehanie Tróje. Aj neskorším kapitáňom lodí slúžila, ako navigačný bod. Tým je vlastne aj dnes. Vesmírové lode ju tiež používajú, ako orientačný bod. Hviezda Markeb patrí ku konštalácii Vela a táto pôvodne znázorňovala plachty lode Argos.

Auriga (Pohonič) sa nachádza severnejšie od Orióna, veľkého poľovníka. Najjasnejšia hviezda je tu Capella (kozia hviezda) a je najbližšia ku severnému pólu. Táto hviezda bola patrónkou antického Babylóna a v Indii sa ju považovalo za „srdce Brahmu“. Na oblohe je to šiesta najjasnejšia hviezda a na severnej pologuli je rovno nad hlavou v čase okolo 15. januára a vtedy sa ju dá vidieť aj z južnej pologule, ale len úplne nízko na horizonte.

Boötes sa nachádza medzi konštaláciou Ursa Major (Veľký medveď – voz), trochu svernejšie od Virga, ktorá sa chýli k južnému horizontu. Zlato-žltá hviezda Arcturus sa mu nachádza na ľavom kolene a predstavuje najjasnejšiu hviezdu severnej pologule. V starom Ríme sa ju považovalo za hlásnika zberu úrody viniča, avšak starí námorníci mali z nej veľký strach, lebo im „hlásila“ blížiacu sa búrku. Údajne, táto hviezda je 20 ráz väčšia od nášho slnka a 115 raz jasnejšia. Z južnej pologule ju vidno v júni a aj to len nízko na severnom horizonte.

Canis Major a Canis Minor (konštalácie psov) sleduje pätu krásneho poľovníka, Orióna. Veľký pes má na nose najjasnejšiu hviezdu na oblohe, Sírius, ktorú mnohí nazývajú aj „Psia hviezda“. Neďaleko, ale trochu vyššie, sleduje Procyon, jasná hviezda na bruchu Malého psa. Sírius ľahko najdete. Sleduje imaginárnu linaj od opaska Oriona. Ináč Sírius znamená jagajúca sa, páliaca hviezda a v minulosti sa verilo, že práve ona je príčinou letných horúčav. Najlepšie sa vidí v čase medzi 3. júlom a 11. augustom.

Centaurus (Kentaur), občas sa ho volá aj Toliman, podľa hlavnej hviezdy konštalácie, ktorá je umiestnená na kopyte Chirona (viď grécku mytológiu a hrdinov) a táto hviezda je aj „najblišia“ ku nášmu slnku. „Len“ asi 4 svetelné roky. Toto je konštalácia južnej hemisféry a tu sa najlepšie vidí medzi januárom a májom, ale Alpha Centauri sa dá vidieť aj z Egypta, hlavne vo februári. Bola uctievaná, zbožňovaná tamojšou antickou kultúrou. Nachádza sa trochu južnejšie od konštalácie Virgo, blízko Argo Navis, lebo aj týchto junákov vychovával sám Chiron.

Corona Borealis (Severná koruna, alebo aj Koruna severného vietra) leží „hore nohami“, hneď za chrbtom veľkého junáka Herkulesa. Hlavnou hviezdou tejto malej, ale jagajúcej sa konštalácie je Alpheca, ústredný „šperok“ v červenej korune „indických skôstov“, ktorá patrila krétskej princezne Ariadne. Za týmito hviezdami je ešte asi 400 galaxií (nevidia sa voľným okom). Najlepšie sa pozoruje v lete a leží medzi Vegou a Lýrou. Východnejšie je konštalácia Boötes. „Koronídy“, meteóri Koruny smerujú dolu, k nám a to od stredu apríla, až do konca júna.

Corvus (Havran) sa nachádza na chrbte Hydry, trochu južnejšie od celestiálneho rovníka. Hlavné hviezdy sú rozmiestnené v podobe trapezoida a ľahko ich identifikovať. Len sa pozrieť juhozápadne od konštalácie Virgo (Panna). Západnejšia, ale aj „slabšia“ konštalácia podobnej formy je Crater. Corvus sa najlepšie vidí v jarných mesiacoch, nízko na južnom horizonte (severná pologuľa), ale na južnej pologuli je to prominentná konštalácia, trochu južnejšie od rovníka.

Crater, ale často aj Džbán, Kalich... ktorý patril bohu Dionysiusovi, je umiestnený za „chrbtom“ Hydry, juhozápadne od konštalácie Virgo (Panna). Hlavnou hviezdou kalicha je Alkes. Celé súhviezdie sa nachádza západne od konštalácie Corvus a môžete ho vidieť nízko na južnom horizonte a to hlavne v jarných mesiacoch. Lepšie sa vidí z južnej pologule.

Cygnus (Labuť) je letnou konštaláciou severnej pologule. Ľahko ju najdete. Lieta si „Mliečnou cestou“ a rozšírené krídla robia podobu kríža. Jagajúca sa biela hviezda Deneb je na bruchu „Labute“ a v letných mesiacoch proste žiari. Konštalácia Lyra je trochu západnejšie a hviezda Altair z konštalácie Aquila je južnejšie. Toto súhviezdie sa občas nazýva aj Severný kríž.

Delphinus / Delfín je maličká konštalácia, ale svojho času ju nazývali aj „vznešená hviezdna záplava“. Najlepšie sa vidí v letných mesiacoch a nachádza sa v oblasti „mora antického Babylóna“. V blízkosti má hviezdy Altair, Deneb, a Vega (konštalácie Aquila, Cygnus a Lýra (lýra Orfeusa) – viď mapu severnej pologule). Východne od „Mliečnej cesty“, skoro opozitne od hviezdy „Harfy“, leží západne a tu uvidíte, ako Delfín „vyskakuje v mori“ nebies. Hlavné hviezdy konštalácie sú Sualocin a Rotanev, ktoré sú jasnožltej, až špinavo zelenej farby.

Draco (Drak) ochraňuje severný pól a najdete ho medzi Ursa Major (Veľký voz) a Cygnus (Labuť). Najlepším orientírom je polárna hviezda v konštalácii Ursa Minor (Malý voz), lebo Drak sa ovíja okolo Malého voza. Thuban, hlavná hviezda konštalácie, v čase 3000 rokov p.n.l. bol „polárnou“ hviezdou.

Eridanus (Nočná rieka), tak to poznali v starom Babylóne, je najdlhšou konštaláciou nočnej oblohy. Začína sa v Orióne a končí sa skoro na južnom póle. Najjasnejšou a aj najjužnejšou hviezdou je Achernar (na ilustrácii ju nemame), lebo toto súhviezdie sa najlepšie vidí len z južnej pologule. Zo severnej pologule, ako len náznak, vidíte ju v októbri a to hlavne z Egypta, či podobnej zemepisnej šírky. Na hviezdnej mape (časť I.) najdete si aj Achernar a uvidíte, ako sa linaj tiahne cez Južný kríž...

Hydra, ale neraz (v ang.) aj Serpent je najdlhšou nebeskou konštaláciou. Tiahne sa od súhviezdia Cancer (Rak), až po Libru (Vážky). Na chrbte jej leží Corvus a Crater. Aby ste ju našli, sledujte linaj nôh Oriona, až po Alphard, ktorá predstavuje srdce Hydry. Alphard najlepšie vidíte vo februári – marci, východne od Oriona a jeho psov.

Lýra (Orfeusa), ale občas aj Vultur of Lyra (sub, dravec, pažravec Lýry) ako hlavnú hviezdu má Vegu, čo je piatou najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy. Lýra bola muzickým inštrumentom legendárneho Orfeusa. Pred asi 14000 rokmi, Vega bola aj severnou hviezdou. Najlepšie sa ju vidí v letných mesiacoch. Nachádza sa západne od „Mliečnej cesty“ a spoločne s Daneb, Altair tvorí tzv. „Letný trojuholník“, ktorý je dominantný na letnej oblohe severnej hemisféry.

Ophiuchus (prinášateľ hadov) , či ako to spomína Ovidius, je konštaláciou Anguitenens a za meno vďačí antickému ránhojičovi Aphineusovi z Aristodému, ktorý bol údajne slepý. Považovalo sa ho za nejakého poloboha a ako znak (aj súčasnej medicíny) mal tam hada. Ophiucus sa nachádza medzi Scorpio (Škorpión) a Sagitarius (Strelec).

Tohto poloboha, ránhojiča, zasiahol hrom a pravda, pobral sa do podsvetia, ale tu vstal z mŕtvych a bohovia ho preniesli na nebesá, kde má svoje súhviezdie, ale podobne, ako sám ránhojič, aj táto konštalácia každú jeseň „zmizne“, spustí sa pod horizont, aby sa ľuďom zjavila len keď príde jar. Najlepšie sa ju vidí v letných mesiacoch. Najdete ju tak, keď si identifikujete Vegu, jasnú hviezdu Lýry. Odtiaľto sa posúvate na južný horizont, kde najdete Ras Alhague, ktorá je umiestnená na hlave Ophiuchusa.

Orion, slávny junák, silák, až obor a poľovník, teraz už poľuje aj na nebeskej oblohe, lebo bohyňa Diana si ho trenovala, ba na čas mala s ním aj ľúbostnú aféru. V grécko – rímskej mytológii toto je významná osoba i keď vznikol z moču bohov Jupitera, Neptuna a Merkúra (alebo ich ekvivalentov v Grécku). Toto súhviezdie ľahko najdete. Je najjasnejšie na oblohe. Zjavuje sa v októbri, na juhovýchode a v marci odchádza, ponára sa za juhozápadný horizont. Viditeľný je aj na južnej hemisfére, ale tu je otočený za 180°. Za jasnej zimnej noci prechádza oblohou, pás mu zdobí jagajúci sa opasok, cez ktorý prechádza aj celestrálny rovník. Verní psíkovia sú mu hneď za pätami, nuž nie div, že sa ho považovalo za najkrajšieho muža, čo kedy žil. Keď sa zjavuje nový mesiac, každému je jasné, že aj dnes horí vášňou ku Diane (Artemis), bohyne lovu. Hviezda Rigel (hviezda námorníkov) mu je na ľavej nohe a toto je naozaj gigant. 57,000 krat väčšia od nášho slnka. Na pravom pleci mu je Betelgeuse, ďaľší gigant vesmíru. Taká je vraj veľká, že by sa nevmestila ani do kruhu orbitu, čo naša zem robí okolo slnka.

Pegasus, krásny biely okrídlený kôň gréckej mytológie sa zjavuje na východe, v auguste a v januáry prechádza na južnú hemisféru. V októbry (severná pologuľa) je rovno nad hlavou. Modrobiela hviezda Markab mu je na sedle, kým Algenib mu je na krídle.

Perseus (viď gréckych hrdinov) sa nachádza v hojne „zahviezdenom“ poli Mliečnej cesty, ale dá sa ho najsť. Musíte si však identifikovať konštaláciu Cassiopeia (kráľovna severného póla) a vedľa nej je konštalácia v podobe ypsilonu. To je Perseus. Keďže podľa legendy, junák Perseus sa začal (splodil) zo zlatého dažďa, tak aj dnes, v čase jeho príchodu na oblohu severnej hemisféry, v augusta máme „dážď meteorov“.

Ursa Major, alebo Veľký medveď, Veľký voz.... je nám asi najznámejšie súhviezdie. Keď si najdete Polaris, severnú, polárnu hviezdu, tam sa začína „oje“ Malého voza a rovno pod ním je Veľký voz. Všimnite si aj mapu „Draco to Cancer“ a uvidíte, prečo táto konštalácia má rozličné mená. Všetko v závislosti, kto si a ako pospájal okolité hviezdy.

Ľutujem, ale ďaľšie ilustrácie nemam a tých konštalácií je neúrekom. Nespomenuli sme ani Veľkého a Malého leva, ani Aries (Baran), Gemini (Blížence)... a ani Južný kríž. Ak si však preštudujete priložené mapy, všetky ich tam najdete.

napísal Ján Kulík

…………………………….

…z objektívnych príčin zverejňujem neapretovaný text. Prosím o prepáčenie P. Florian.