31 marca 2011

Jazykové okienko,Nie vodotok, ale vodný tok...

   ........................Ján Širka

Tentoraz nás v jazykovom okienku zaujalo podstatné meno vodotok. To preto, že ide o zastaraný výraz, ktorý sa v spisovnom jazyku nemá používať. Predsa sme ho prednedávnom zachytili vo vete Veľký báčsky kanál je najsilnejšie znečisteným vodotokom v Európe.
         Už v predchádzajúcej vete sme povedali, že vodotok je zastaraný výraz, ktorý sa z hľadiska súčasného jazyka hodnotí ako nespisovné slovko. Potvrdenie povedaného vyhľadáme v kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka 4, a prečítame, čo sa v ňom píše za heslom vodotok. Nič. Pokračujeme v hľadaní v staršom už nekodifikačnom šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, piaty diel. A čítame vodotok, vodotok-u mužský rod  knižné slovo zastaraný výraz – vodný tok: spenený vodotok; odborný termín plavebný vodotokregulácia vodotokov....
Teda heslo vodotok ako zastarané slovko sa nemá používať, ale jeho náhrada vodný tok. Správnosť spojenia slov vodný tok môžeme skontrolovať v už uvedenom Krátkom slovníku slovenského jazyka. Heslo vodný sa týka vody; vznikajúci z vody, pôsobením vody; obsahujúci vodu, napríklad: vodný tok, vodný zdroj, vodná hladina a tak ďalej... Za druhým slovkom tohto spojenia tok tok-u mužský rod sa píše po prvé pohyb, prúdenie vody, prúd: bystrý tok rieky a najmä nás zaujíma po druhé, odborný termín rieka a pod. prúdiaca korytom; jej úsek: znečistenie vodných tokov; dolný tok Váhu...
         Teraz by sme do problémovej vety zo začiatku textu mohli dosadiť namiesto hesla vodotok spojenie vodný tok. Veta by správne znela: Veľký báčsky kanál je najsilnejšie znečisteným vodným tokom v Európe. Alebo ak pomenovanie Veľký báčsky kanál vystriedame pomenovaním Veľký báčsky prieplav, ako to urobil Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky – konečná verzia vety by potom mohla znieť: Veľký báčsky prieplav je najsilnejšie znečisteným vodným tokom v Európe.    



................................................................
............................                                                           

26 marca 2011

Národné vlajky krajín, ktorých mená sú dnes na prvých stránkach dennej tlače...-Tunis / Tunisko..

...pripr. Ján Kulík
  
            Vzhľadom na susedné štáty, toto je maličká krajina, utisnutá medzi Alžírskom a Líbyou, čo však neznamená, že nema výnimočne významnú strategickú polohu a to nie len v súčasnosti, ale od staroveku. Kto sa chcel dostať z východného, do západného Mediteránu, alebo opačne, musel preplávať užinou pomedzi Tunis a Sicíliu, takže odtiaľto sa dalo kontrolovať plavbu. Pôvodnými obyvateľmi boli Berberi (aj dnes sú vo väčšine), lenže vždy si tu panovali cudzinci. Dejiny spomínajú Feníčanov, ktorí si tu založili svoju kolóniu Kartágo, ktorá sa na čas stala opravdovou veľmocou staroveka. Konkurovali Rímu, ktorý si to „nemohol“ dovoliť a ako následok, boli tu vojny. Spomínate si na Hanibala? On bol pôvodne z týchto krajov. Kartágo vojny prehralo a ako nový pán, vystriedal ich Rím. Po ňom, na čas sa tu usadili Vandali s časťou plemena Alanov, založili si kráľovstvo a zase boli bitky s Rímom. Intervenovala Byzantia a táto ríša Vandalov zaniká. Územie bolo pod správou Kanštantinopola, pokresťančilo sa obyvateľstvo, ale odrazu sa zjavili hordy islamu a nastala doba nie len konvertovania na islam, neustále vojny medzi islamskými frakciami, boje so Španielskom, Sicíliou a  následne aj dlhé panstvo tureckej ríše. Toto panstvo bolo dosť labílne. Viacej si tu vyčíňali Istambulom vyslaní „dozorcovia“, ktorí sa bavili aj pirátstvom a vydieračstvom. V 1705. roku, janičiarsky aga sa vyhlásil za Beya (bega) a tak založil dynastiu , ktorá tu panovala do 1957. roku. Ich panstvo sa zapísalo do dejín, ako neschopné, vládol úplný chaos... nuž Francúzi, ktorí už držali Alžír, „museli“ zakročiť  a zaviesť nejaký poriadok. Z Tunisu sa stáva ich protektorát (1881.). Aj súčasný Tunis je vlastne kreáciou Francúzov, lebo hneď tam prišli francúzsky úradníci, učitelia, podnikatelia, farmári, obchodníci... takže aj dnešný Tunis je svojou kultúrou asi väčšmi orientovaný na Európu, ako na „východ“, či arabsko-moslimskú ideológiu. Extrémny, či militantný islam tu nenachádza živnú pôdu.
            Pôvodné obyvateľstvo, Berberi, ešte vždy je vo väčšine, lebo Arabi, Turci... nikdy sem nevyslali nejakých svojich kolonistov. Aspoň nie vo väčšom počte. V génach je tu však aj rímska a „germanská krv“ (Vandali), sú tu enklávy Židov ešte z čias Ríma, enklávy Francúzov, Španielov, Talianov... ale že je medzi moslimským obyvateľstvom veľká natalita a medzi kresťanmi stagnujúca, ich percentuálna zastúpenosť sa neustále znižuje.
            Po získaní samostatnosti (1956.) a vyhlásení republiky (1957.) ku nejakej arabizácii a pod. tu nedošlo. Áno, úradný jazyk je arabský, ale ešte vždy počuť aj berberský a hlavne francúzsky jazyk, ktorý má štátus aj úradného jazyka, je to jazyk ktorý sa vyučuje na školách, je jazykom univerzít...a pravda, v enklávach je ešte vždy aj taliansky (hlavne dialekt Sicílie).

     
              Národná vlajka Tunisa. Rozmer 2:3.
                                      
            Táto vlajka nás upomína na tureckú, z ktorej vlastne aj vyšla. Je červená, lenže v strede má biely kruh, do ktorého sa vložil turecký polmesiačik a hviezdička. Počas dominácie Turecka, lode Tunisa plávali pod tureckými červenými vlajkami. V roku 1835. vzniká aj táto podoba vlajky, pod ktorou ešte skorej plávali turecké lode. Historiát týchto symbolov je však hodne starší od Turecka. Polmesiac a 5 cípová hviezda sa tisícami rokov používala v oblasti východného Mediterána (viď symboly islamu, tureckú vlajku...) a zakladatelia Kartága, Feníčania boli z tejto oblasti. Päť cípová hviezda bola aj symbolom árijského náboženstva, ktoré mali Vandali. Tieto symboli boli adaptované aj islamom, nuž Tunis  takto vyjadruje svoju patričnosť aj ku tomuto náboženstvu.
            Sporadicky, jestvovali tu aj iné vlajky, osobné vlajky tureckých begov... ktoré nebudeme spomínať. Táto vlajka, od svojho vzniku nepodľahla žiadnym modifikáciam, osvedčila sa, nuž ani jeden režim na ňu nesiahol. 

24 marca 2011

Národné vlajky krajín, ktorých mená sú dnes na prvých stránkach dennej tlače... Líbya..

  
...pripravuje J. Kulík

            V moslimských krajinách a najmä na severe Afriky, to dnes vrie. Vidíme, ako tam ľud repce vôči svojim pánom, vládcom, ktorí si zatiaľ pokojne vládli desaťročiami. Za ten čas, samozrejmé, aj niečo vykonali. Cena ropy neustále stúpa, peniažky sa hrnú, nuž odkvaplo niečo aj pre „nevyvolených“. Viacej pre „vyvolených“. Bankové kontá v zahraničí rástli a pravda, rástli aj výdavky pre „ľudovú armádu“. Kupovali sa zbrane a peniažky z ropy sa zase presúvali do vrecka tých, čo od nich ropu kupovali. Zbrojenie „ľudovej armády“ bolo nutné. Nie toľko proti „vonkajším“ nepriateľom, ako proti vlastnému ľudu. Veď hádam aj preto boli „ľudové armády“.
            Ríšam Európy tieto krajiny severnej Afriky nikdy „nedali pokoj“. Muselo sa bojovať proti Egyptu (aj ho „naučiť poriadku“), muselo sa bojovať proti Kartágu (Hanibalovi), lebo ani tento „nedal“ Rímu pokoj... až sa ich úplne vyhubilo a územie sa zaľudnilo občanmi Ríma. Provincie prekvitali. Stali sa zásobovateľmi Ríma pšenicou, olejom (vtedy ešte len olivovým), vínom... a exotickými zvieratami, ktoré teraz v arénach ríše bojovali s gladiátormi. Všetko fungovalo, kým sa na obzore nezjavili Germani, hlavne Vandali v spojenectve s Alanmi. Tí si tam veru vystrájali. Konečne, prešli na sever Afriky, práve tam, kde boli rímske provincie, dnešné Maroko, Alžírsko, Tunis, Líbya... Medzičasom prijali aj kresťanstvo, tzv. árijské (viď Árijské náboženstvo) a zase sa zem hnojila krvou. Kým tam „nezakročil“ Carihrad a germanské africké kráľovstvo mizne z dejín. Zase bol relatívny pokoj, kým sa oblasťou neprehnali hordy islamu. Teraz sa Afrika vzdiaľuje od Európy, ale len dočasne. Prichádzajú nové ríše a zase sa bojuje o územie. Teraz s Francúzmi, Španielmi a aj s Talianmi. Nikto však z nich tam dlho nebol, lebo keď sa podívame do dejín, tie najstaršie ríše trvali tisíce rokov a postupom času, ich životnosť sa kráti na storočia, ba až len desaťročia.
            „Chudáci“ Rimania to mali asi najhoršie. Nikto im nedal pokoj. Vždy im niekto ohrozoval hranice, nuž vždy ich aj museli posúvať vo všetky strany sveta a zase im ani tam nedali pokoj. Vždy si museli chrániť vlastné zaujmy. Podobne museli konať aj novšie koloniálne mocnosti, ba aj najnovšie.
            Aj „chudák“ Hitler musel takto konať. Nedali mu pokoj ani najbližší susedia, nuž musel zaútočiť na Poľsko...
            V čase II. sv. vojny, Líbya bola talianskou kolóniou a jej chrabrá armáda sa dala do boja so spojencami. Z Líbye sa pohli na Egypt (ktorý bol „protektorátom“ Británie), v úmysle dostať sa na Suez, zatvoriť cestu do Indie... a ako sa dnes vysvetľuje, dostať sa ku ruským naftovým poliam. Sotva im to bol plán, keď ropu mali v Rumunsku (ich spojenci) a odtiaľ ku ruskej rope je bližšie, ako z Afriky. Nič, zase sa na severe Afriky zvádzali krvavé boje.
            Minula sa II. sv. vojna a tí, čo do včera bojovali za svoju slobodu, zabudli na slová J. Kollára: „Kto slobodu iných vážiti nezná, sám slobody nie je hodeň“. Zase sa zvádzali boje. Domáce obyvateľstvo nebolo spokojné so stavom, aj ďalej byť kolóniou. Postupom času, kolónia, za kolóniou sa stávala samostatnou, suverennou krajinou. Ľud sa búril, bojoval a nádejal, že keď si sami budú riadiť krajinou, určite bude lepšie. Dovčerajší páni utekali späť do materských krajín a lepšie časy nenastali. Vystriedali ich noví páni, vlastní, ale o nič lepší od starých. Rast populácie sa neustále stupňoval, hospodárstvo klesalo... nuž kam odbehli včerajší páni, pôjdeme aj my. Postupne sa presúvali do krajín bývalých kolonizátorov. Išli za prácou... až zaplavili tieto krajiny. S nimi cestoval aj islam.
            Svojho času, islamské vojská s mečom v ruke chceli si podrobiť, pokoriť Európu, no pri Viedni sa ich porazilo. Vraj ďakujúc kresťanskej armáde. Sotva. Ďakujúc pomoci, ktorú poskytlo Poľsko. Iné maličké skupiny z kresťanskej Európy by to nedokázali. Rozpínavosť Turecka, islamu, zastavili Slovania. Rozpínavosť ázijských moslimských hord zase blokovali Rusi. Dnes, ďakujúc chladnej vojne, krátkozrakej politiky západu, islam sa dostal a aj zakorenil v kresťanskej Európe. S ním sa tu zakorenil aj extremný islamizmus. Slovania boli izolovaní a ich priezieravosť sa ignorovala. Ešte počas najväčšieho zúrenia chladnej vojny Rusi upozorňovali, že oni nepredstavujú nebezpečie, ale islam. Extrémny. Nikto si to nebral k srdcu, ale cestou arabských krajín, cez Pakistán... extrémna ideológia, zbrane a aj inštruktóri sa šmelinovali. Len aby sa podryl ZSSR. Podrylo sa ho a zanikol. Extrémistom narástli rožky a dovčerajší „priatelia“ sa stali nepriateľmi. Ciev pušiek sa obrátila.
            Hádam zatiaľ posledná vojna sa konala na Balkáne a zase sa pomoc poskytovala chybnej strane. Hoci aj chybná, len nech nie je slovanská. Nuž dopadlo to tak, ako dopadlo. Nič sa neriešilo. Len storočné rany sa otvorili.
            Moslimský svet vrie. Ešte sa nezakončila ani vojna v Iraku, ani vojna v Afganistáne a hľa začína aj v Líbyi, vrie to v Jemene, v Egypte ešte nenastal kľud, pokrývka sa dvíha v Pakistane... Všade sa „intervenuje v zaujme ľudu“. Veď tam je ropa. Nie? Len mi je divné jedno. Prečo sa „neintervenovalo“ aj v Sri Lanke, v Indonézii (Ače, Timor...), v Sudáne... nikde, kde nemajú ropu, alebo ju majú len trochu. Tieto „intervencie“ sú však veľmi nebezpečné, lebo podľa príkazu proroka Mohameda, povinnosťou každého moslima je moslimskú krajinu brániť pred vonkajším nepriateľom. Kto zahynie na bojisku (za islam), tomu sa hneď otvoria brány až siedmeho neba. A tam sa po smrti dobre žije.
            Hľa, blížia sa nám aj olympijské hry. Podľa antických pravidiel, olympiády sa nemôže zúčastniť ten štát, ktorý v tom čase vedie vojnu a ešte menej má morálne právo také hry organizovať. A hľa, hry budú v Londýne, kým ich armáda je v Iraku, v Afganistane, bombarduje Líbyu...
            Ľud moslimských krajín nema v krvi demokraciu. Nepozná jej zákony, výhody, ale aj nedostatky. Áno, nedostatky, o čom poznamenal aj W. Churchill: „Demokracia nie je perfektná, ale keďže nemame nič lepšie, aj túto budeme brániť, ochraňovať, do poslednej kvapky krvi“.
            Pred pár dňami na TV sme videli jedného moslimského extremistu, vlastne Austrálana, čo prešiel na islam a tento pán veru mal čo povedať: ...ako ja, tak aj každý moslim demokraciu nenávidí celou svojou dušou, lebo ona sa prieči učeniu Mohameda. Potrebné je zaškrtiť nie len demokraciu, ale aj jej podporovateľov, propagátorov, celý svet priviesť na „pravú vieru“ a všade zaviesť „šaria zákon“. My v Austrálii na tom robíme a aj to  dokážeme...
            Po tejto vyhláške tohto pána, prekvapuje ma, že občania krajín islamu si žiadajú akože demokraciu a odhodlaní sú za ňu obetovať aj vlastné životy, alebo žeby sa svetu toto len predstieralo? Keď si vybojujú demokraciu, zotrvajú pri nej?

Národná vlajka Líbye.
          
Súčasná úradná vlajka Líbye.

            V rokoch 1911 – 1942, kedy Líbya bola talianskou kolóniou, nemala svoju národnú vlajku a následne, pod správou už či Británie, alebo Francúzska, dvíhala sa vlajka týchto krajín. Paralelne, silná moslimská sekta Sennusiya, už tradične sa zoskupovala okolo čiernej zástavy, na ktorej bol (po arabský) napísaný citát z Korána. Po II. sv. vojne, v 1947. roku, vodca tejto sekty sa stáva kráľom oblasti Cyrenaica, ktorá spolu s Tripolitániou oblasťou Fezzan sa zlúčili v jednu krajinu, kráľovstvo Líbye.
            Čierna vlajka (s polmesiacom a hviezdou) kráľa a oblasti Cyrenaica pripojeným dvom oblastiam nevyhovovala, takže sa na ňu pridávajú dva horizontálne pásy, zelený a červený. Bolo to v 1949. roku. Táto podoba trvala až do 1969. roku, do zvrhnutia monarchie a nástupu Gaddafiho. On sa rozhodol, že národná vlajka bude mať vodorovné pásy, v zložení červená, biela a čierna farba. Bola to vlastne kópia, imitácia egyptskej vlajky. Na vlajku sa však priložil aj zlatý erb.
            Keď egyptský prezident Anwar el-Sadat šiel do Izraelu na rokovania a následne aj podpísanie mierovej zmluvy z Izraelom, toto Gaddafiho strašne rozhnevalo. Pretrhol diplomatické styky s Egyptom, šmeril vlajku o zem. V 1977. roku ustanovil novú národnú vlajku. Čistú zelenú v rozmeroch 1:2. Táto vlajka teraz, okrem islamu, reprezentuje aj „zelenú revolúciu“, jeho sľub ľudu, že zastaví sa rozširovanie púšte, privedie sa voda a krajina ozelenie, zúrodní sa a zase, ako bola počas Ríma a stane sa opravdovou záhradou.

 ........................................................
........................................................................................... 

23 marca 2011

No comment


Národné vlajky krajín, ktorých mená sú dnes na prvých stránkach dennej tlače.

 ...pripravuje Ján Kulík

            Posledných zopár týždňov z prvých stránok dennej tlače sa na nás dívajú mená krajín, kde sa dejú nekaždodenné veci. Urobili sme nejakú selekciu s úmyslom, aby sme vám priblížili život a dejiny týchto krajín.
                                            ..............................

Národná vlajka Japonska.
            Už vyše 100 rokov, táto krajina nie je na periférii svetových dianí, ale je významnou hospodárskou veľmocou, lenže koľko má vynikajúcu strategickú polohu, toľko má aj zlú geografickú polohu. Leží rovno na ramene „ohnivého kruhu“ a už tisícami rokov ich tam „natriasa“. Zemetrasenia nie sú len občas, ale sú skoro každodennou skutočnosťou. Keďže je to ostrovná krajina, ako po pravidle, po zemetrasení nasleduje „cunami“(tsunami), slovo ktoré do sveta prišlo práve z Japonska.
            Zemetrasenia ovplyvnili aj tamojšiu architektúru a to, ako súčasnú, tak aj tradičnú, „ľudovú“. Preto sú tu úvodzovky, že toto vlastne nebola v úplnosti „ľudová“, ale sa len zakladala na ľudovej.
            Ako Japonsko, tak aj Čína nie je imunná na zemetrasenia a práve v Číne, roku 1100 n.l. cisársky štátny architekt Li Jie, vyšiel pred panovníka so svojím návrhom, ako stavať domy. Jeho plány sa zakladali na štýle stavania domov v najrozličnejších častiach krajiny. Celá stavba musí „perovať“ a na to je potrebné používať nie kliny, ale komplikovaný systém drevených ložísk.
            Ako čo čínske písmo, čaj... prešli do Japonska, tak sa tam dostal aj tento „nový“ spôsob stavania domov, takže japonské domy „perujú“, sú ľahké (aby neprivalilo domácich), sú drevené atď. Proste vhodné pre to pásmo.
          
            Prevzaté z knihy Cecilie Lindqvist „China“, ktorá to zase prevzala z tzv. „Yingzao fashi“ príručky.
            Nie len dom, jeho steny musia perovať, ale perovať musí aj strecha a preto tie čínske domy majú divnú, „vykrívenú“ strechu.
            V samom Japonsku sotva najdete nejaké kamenné hrady, kaštiele (i keď sem-tam sú) a preto Japonci nejak trpia komplexom a z toho dôvodu chodia do Egypta, do Európy a obdivujú kamenné stavby.
            Súčasná japonská architektúra, tiež využíva tento princíp. Domy, vysokostavby musia perovať. Pri zemetrasení sa kolíšu, ale vydržia. Od nich si to odkukali Američania, lebo aj ich západné pobrežie je na ramene „ohnivého kruhu“ a dnes aj ich vysokostavby perujú.
            Japonsko sa bežne nazýva aj krajinou „vychádzajúceho slnka“, čo vlastne aj sám názov znamená. Toto meno im dali Číňania, kde jih + pun = slnko + vychádzať. Toto si prevzali sami Japonci, v trochu pozmenej podobe (podľa svojho jazyka) a svoju krajinu nazývajú Nippon, avšak význam je rovnaký.

                       Rozmer 2:3

            Národná vlajka Japonska.

            Ako čo v každom národe jestvujú legendy o „skvelej“, až božskej minulosti, majú to aj Japonci. Ako ich, tak aj ich krajinu stvorila sama bohyňa slnka, Amaterasu a to ešte v VII. st. p.n.l. Prvý imperátor sa nazýval Jimmu a aj dnešného, už nie imperátora, cisára... ale len monarcha, nazýva sa Syn Slnka.
            Prvý záznam o použití súčasnej vlajky siaha do roku 1184. avšak ústne legendy siahajú ešte niekoľko storočí dozadu. Prvé úradné schválenie tejto vlajky siaha do roku 1854. kedy sa Japonsko začína otvárať ku svetu a nadväzovať, ako obchodné, tak aj diplomatické styky s Európou. Túto vlajku používalo hlavne námorníctvo a diplomatické predstaviteľstvá. Na „suchu“, v samej krajine uvádzanie vlajky nešlo tak ľahko.
            Čo táto vlajka a jej farby reprezentujú? Pálivé červené slnko je rovno v strede bieleho poľa, ktoré vraj reprezentuje zimu, sneh, chlad... čiže oheň a chlad si stoja naproti. Tiež slnečný disk je v kontraste s hranatým (štvorhranným) poľom. Tradičná žrď bola z nezriadeného bambusa, avšak jej vrchol krášlila zlatá guľa. Zase kontrast.
            Vojnová vlajka, vlajka vojnového námorníctva je tiež podobná. Biele pole, lenže červený disk slnka nie je rovno v strede a z neho žiaria červené lúče. Táto podoba bola schválená ešte v roku 1870.
            Národná vlajka jestvovala a používala sa po celú dobu od zakončenia II. sv. vojny, avšak na nové schválenie parlamentom, muselo sa čakať do 13. augusta 1999. roku. Len vtedy sa ju aj úradne znovu uznalo. Pravda, hneď tu bola aj podpora z kruhov starých militaristov, ako aj odpor zo strany pacifistov, ktorí nesúhlasili s „oprašovaním dejín militaristického Japonska“. Vtedy sa úradne schválila aj hymna „Kimigayo“, s ktorou sa Japonsko neslávne preslávilo. 
...............................pokračovanie nasleduje....
...............................................
......................................................................................

22 marca 2011

Ekológia na iný spôsob...2.klbko rastie






Ekologické klbko z konárov stromov má priemer 170 cm.
To bolo treba osláviť.
Opytujú sa ma načo to robím...? či voľný čas nemožno využiť užitočnejšie?
Zapojte trochu obrazotvornosť, niečo vás napadne...
Odpoveď bude zverejnená keď klbko bude mať priemer najmenej 200 cm (2 metre) ;-)
......pokračovanie nasleduje.....
................................
............................................................

19 marca 2011

Pohľad hore...








....foto Florian

..............................................................
..................

Pýtate sa...na všeličo


            Každý deň tu máme najrozličnejšie otázky a veru niektoré z nich sú pravé perličky. Podľa „zaujmu“ predpokladám, že väčšinou nám to píšu žiaci, aby si pomohli pri domácich úlohách, lebo nie je možné, aby sme rovnakú otázku dostávali z rozličných krajov Slovenska a keďže mnohé sú perličky, tuším, že ich tak formulovali sami učitelia, alebo žiaci napr. v Košiciach, v Žiline, B. Bystrici... v Bratislave rovnako zle chápali?

Vysvetlenie príbuznosti medzi drakom a sliepkou.
            Sliepku dobre poznáme, avšak zatiaľ nikto a nikde neobjavil nejakého draka. Tí sú len v rozprávkach a to šírom sveta. Prečo? Nuž ľudia od nepamäti sa stretávali s veľkými kosťami a nevedeli si vysvetliť, čo to bolo za zviera. Nachádzali ich starí Gréci, Číňania... a nachádza ich aj súčasná archeológia. Sú to kosti po vyhynutých dinosaurusoch a z týchto sa údajne vyvinuli aj vtáci. Zatiaľ nám tak hovorí veda, ktorá ale nevie uspokojivo vysvetliť, prečo dinosauri vyhynuli. Je tu teória, že to bolo následkom veľkého meteóra, ktorý padol v oblasti mexického Yukatanu, s čím však mnohí nesúhlasia. Ak ten meteór padol (a padol), ak nastalo obdobie „kyslých“ dažďov, „dlhej noci“, chladna... prežili to len zvieratká, čo žili pod zemou... ako je potom možné, že to prežili aj ryby, krokodíli, vtáctvo... a aj rad rastlín? Táto teória má veľkú „dieru“, no zatiaľ, aspoň väčšina ju chápe za správnu.
            Sliepka, či vôbec všetky vtáky sa vyvinuli z dinosaurov (neboli všetci ozrutní) a podľa vedcov (na základe konštrukcie kostry...) vtáky, z čoho aj sliepka, sú v príbuzenstve s nimi, ale nie aj s drakmi z rozprávok.

Evolúcia v umení.
            Všetko na svete podlieha evolúcii. Kreáciu najdete len v Biblii. Podobne je to aj v umení, lenže otázka nie je jasná. Umenie, ako sa bežne chápe je aj hudba, maľovanie, poézia, próza, sochárstvo, tanec, balet... ba mnohí sem zaraďujú aj ekonómiu, meteorológiu, politiku... atď. Na ktorú oblasť umenia sa vzťahuje otázka? Ak na všetky, tak na vysvetlenie evolúcie v umení nestačí ani jedna veľká knižnica a ak len na určité umenie, tak hádam by tu stačila aj jedna, ale dobre vybavená knižnica.

Priezviská v Amerike a v Austrálii.
            Historicky, toto sú krajiny imigrantov (viď migrácia, emigrácia, imigrácia – je rozdieľ) a v týchto krajinách najdete priezviská z celého sveta. Koľko len Slovákov emigrovalo do Ameriky a všetky ich priezviská sú dnes už americké. Aj meno prezidenta, Barak Obama je americké. Aj priezvisko Vietnamca Ng, je americké. Aj vaše priezvisko, ak sa niekto príbuzný tam vysťahoval, bude aj americké. Anglosaské priezviská aj v Amerike sú v menšine a ich pôvod nie je „americký“, lež anglický, škótsky, írsky...

Americké krstné mená.
            Také niečo nejestvuje. Sú tam kresťanské mená (z celej Európy), budistické, moslimské... Ak sa otázka vzťahovala na „moderné“ mená, na mená „New Age“, tak zase tu ide len o základ v anglickom jazyku.

Slovenské slová prevzaté z afrického jazyka.
            Ako nejestvuje nejaký európsky jazyk (len čiastočne indoeurópsky, ale v Európe sú aj Baskovia, Fíni, Estónci, Maďari...), tak nejstvuje ani „americký“, ani „ázijský“, ani „austrálsky“... a ani africký jazyk. Či máme nejaké slová z „afrického“ jazyka? Určite, ale nie z afrického, lež z niektorého jazyka používaného tamojším domorodým národom. Prejdite sa etymológiou a najdete, že napr. banán(a), Tarzán... siahajú sem. Tarzán svoje východisko má v jazyku swahili, čo zase nie je úplne africký (zmiešanina afrických jazykov s arabským) a znamená biela koža, biela pokožka. Etymologický slovník podáva pôvod určitých, ale všetky napočítať je ťažšie.

Etymológia slova Cigáň.
            Stačí keď si napíšete slovo „Cigáň“ a hneď to dostanete. Vysvetlenie je trochu dlhšie, takže to tu nebudeme prepisovať. Kliknite si na etymológiu „C“ a hneď to dostanete.

Sú Maďari „Árijci“ a či je staromaďarský jazyk základom jazykov amerických Indiánov?
            Tieto tendenčné „teórie“ dobre poznám. V oboch prípadoch odpoveď je nie. Staromaďari svoj pôvod majú v oblasti severného Uralu... podobne, ako aj Fíni, Estónci, Samojedi... a zatiaľ jestvuje len „možnosť“, že v príbuznosti majú aj jazyk Kórejčanov a Kórea je hodne vzdialná od Ameriky. Možno sa nejaké plemeno zatúlalo aj ku Beringovmu priesmyku a odtiaľ sa dostalo do Ameriky, ale to ešte neboli pramaďari. Tendenční maď. etymológovia, na základe ideofónie (mali ju aj Angličania, Welšania, Židia... ale len ako kuriozitku) na rovnako chybnej úrovni sa snažili Indiánov prerobiť na svoje „stratené plemeno“. Kde sú všetci, nebudeme chýbať ani my, nuž aj Srbi vyšli so svojou „teóriou“. Všetci Indiáni sú vlastne Srbi. Sú bojovníci, tančia v kruhu... ba bola tu aj kniha „Miši“ (jestvuje len zopár exemplárov v belehradskom múzeu), že práve oni stavali pyramídy a Chorvati im boli otroci (žili vraj v delte Níla a tam boli „kraci“ = vedľajšie toky rieky) nuž z toho majú aj meno. Sú tam aj preklady najkrajších diel vtedajšej egyptskej literatúry, ale vysvetlenie hieroglyfov je srbské, takže zo všetkého dostaneme len úplnú sprostosť.
            Slovo Árijec v čase „vodcu tisícročnej ríše“, Hitlera sa zneužívalo. Same slovo, ak sa podívate do sanskritu, znamená „lev, ako lev, poctivý...“ a tí Nemci, čo propagovali „árijskú rasu“, vôbec sa nepodobali „pravému Árijcovi“ (taký nejestvuje). Nepodobal sa mu ani sám Hitler. Aj on bol „mongrel“ = nepodarený výhonok, akože árijskej rasy (ktorá vôbec nejestvuje). Ak sa trochu štriktnejšie podívame, tak nejestvuje ani maďarský jazyk. Je to nejaký „pidžin“ jazyk, ako najdeme v Pacifiku, kde základ a intonácia je domorodá, ale slová sú prevzaté z iných jazykov. (Viď Pidžin – Tok Pisin.)  Vlastne jazyk jestvuje, ale nie je rýdzo domorodý. Je „galimatiášom“ jazykov Ázie (hlavne Turkov) a jazykov Európy. Vidno to hneď aj pri počítaní. Egy = jeden, či v nárečiach Slovanov, edom, edin – vyvinulo sa z jediný. (Viď. et.) Dni týždňa sú tiež prevzaté hlavne zo slovanštiny. (Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota a nedeľa je tiež ie. pôvodu (peržského), ako aj vároš, esti = večer, brázda = barázda, ulica = utca, dvor = udvar, kôpor, kovács, mesáros... háza, kiš... je ich neúrekom.) Ak by teda Indiáni rozprávali staromaďarským jazykom, museli by poznať aj jazyk Slovanov, Turkov, Germanov... a to nie len čiastočne, ale dokonale a my, okrem tendenčných Srbov XIX.st. nikto netvrdí, že Indiáni rozprávali nejakým slovanským jazykom.

Rozprávajú Slovania indickým jazykom?
            Nie. Slovania rozprávajú slovanským jazykom. Tento slovanský jazyk, ako všetky iné reči, v sebe má aj importy a to hlavne z jazyka Germanov, Romanov... ale aj z jazyka Grékov, Egypťanov, Hebrejcov... až aj Číňanov. Podobne, aj tieto jazyky majú importy zo slovanštiny. Styky boli, jestvujú a slová cestujú. Viď jazykové skupiny a zbadáš, že jestvuje aj indoeurópska skupina jazykov, kam patria ako slovanské, tak aj germanské, románske jazyky...grécky, albánsky, baltoslovanské jazyky, ako aj peržský, kurdský... a pravda aj indické.

Etymológia slova najvýznamnejší.
            Etymológiu tohto slova nikde nenajdeš, lebo tu ide o kombinované slovo. Musíš si to zredukovať, aby si prišiel ku koreňu. Naj- je predpona. Význam je zase kombinované slovo a aj tu musíš najsť koreň. Vý- je tiež predpona, takže dospeješ ku –známejší, čo je zase zložené slovo a jeho východiskom je znamenie, čo poukazuje, že tu ide o koreň znak, čo zase sa presúva (aj v sanskrite), na znať.  

Tri druhy gréckych stĺpov.
            Áno, Gréci ešte nepoznali klenbu, arkádu (ktorú objavili Rimania). Áno, Gréci používali tri druhy stĺpov a to: dórsky, jónsky a korinstský.  
            Kresbu korintského stĺpu nemam, ale podobá sa jónskemu, s tým, že „capital“ má bohatšiu výzdobu.
           
Gréci mali až niekoľko druhov váz, nádob a rozlišujeme:


............................................................................
......................................pokračovanie nasleduje...........................

 ...............pripravuje Ján Kulík

.................................................................................................

18 marca 2011

Populárne druhy psov.

...pripravuje Ján Kulík
            Keď sa napojíte na „Kruhy“, hneď si všimnete linky na „Te-Re-Za“, blog pre milovníkov koní a „Mony Dogs“, blog pre milovníkov psov. Áno, toto sú nám pripojené „sajty“. O koňoch sme už niečo písali (viď Tereza) a o psíkoch si nájdete na „Monica`s Dogs“.  Na „Kruhoch“, ako populárne príspevky (pravda vyjmúc osobných mien a priezvisk, Receptár, Kamienky, Panteón...) sú nám Sliepky, Kuríny, Kravičky a hádam aj tento najnovší príspevok o psoch vás pošteklí. Veď pes je najlepším priateľom človeka a jeho domestikácia siaha hlboko do minulosti. Bez koňa a psa, civilizácia sa nedá ani zamyslieť.
            Paleontológovia a archeológovia predpokladajú, že asi 60 milionov rokov späť, jestvovalo nejaké zvieratko, podobné lasici, ktoré žilo v Ázii a nazvali ho Miacis. Toto  sa stalo prarodičom zvierat, čo dnes nazývame canidy, ako pes, šakal, vlk a líška. Miacis po sebe nezanechal priamých potomkov, ale z neho sa vyvinuli napočítané druhy „psovitých“ zvierat, z čoho, asi 40 milionov rokov dozadu, vyvinul sa aj pes. Nebol to ešte náš Dunčo, lebo sa rod rozdelil na dve vetvy. Jedna sa vyvíjala v Afrike a druhá na Euroázijskom kontinente. Táto sa nazýva Tomarctus a z nej vyšli vlk, pes a líška.
            Predpokladá sa, že asi 12 – 14 tisíc rokov späť, jestvovala aj menšia  halúzka v oblasti súčasnej Indie a odtiaľto jedinci začali vychádzať a kolonizovať Európu, Áziu a severnú Ameriku. Tiež sa predpokladá, že súčasný pes sa nevyvinul priamo z vlka, ale zo šakala.
            Konečne, ani toľko nevadí, kde a ako sa pes vyvinul, lebo predsa všetky druhy majú rovnaké charakterné črty: sú cicavce, staršie druhy majú špicaté uši, podobnú štruktúru zubov...sú obrastené srsťou (k vôli regulovaniu si telesnej teploty)... Staré fosíliá ukazujú, že niekde v bronzovej dobe (4500 p.n.l.) už tu boli aj druhy, ktoré sú predchodcami chrta, saluky, poľovníckych a ovčiarskych druhov.
            V čase rodového zriadenia, keď sa rod, rodina pohybovali z miesta, na miesto, sledoval ich aj pes. Okolo tábora vždy boli zvyšné kosti, soľ (moč) a človek objavil, že toto zviera mu môže pomôcť pri poľovačke. Z minulosti vieme toľko, že už Egypťania si ctili psa (ako spoločníka) a pripisovali mu božské vlastnosti ba začali aj s jeho krížením, šľachtením a len vládcovia mohli mať „čistokrvného“ psa, ktorý ich neraz sprevádzal aj na „večnej ceste“.
            Na jaskynných kresbách šírom Európy, Ázie a Ameriky vidíme už psa, ako spoločníka, ba aj ochrancu hrobiek významných osobností. V gréckej a aj v rímskej mytológii, ostražitý (stooký) pes strážil vstup do podsvetia a pod.
            Nevadí, či evolúcia podnietila psa, alebo človeka, ale tu sme spolu „na večné časy“. Lovec má psa, čo mu pomáha. Ovčiar má zase svojho psa, kraviar svojho no a „mešťan“. myslím tu na človeka žijúceho v meste, v bytovkách, zase svojho. Charakter týchto psov urobil už človek a ich popularita závisí od nášho spôsobu žitia. Na dedine, človek potrebuje iného psa. Ten v meste, zase iného... a na výber má. Základnou potrebou pri voľbe druhu je, že človek musí poznať vlastné potreby, vlastnú agilitu a vlastnú ochotu tomu zvieratku poskytnúť najlepší dom. Lebo, pamätajme! Pes bude po celý svoj život závisieť od nás. Sú druhy, čo potrebujú vychádzky, behanie, trenovanie... a sú druhy, čo sú spokojné s vaším štýlom žitia, s mestkým bytom, hladkaním, sedatívnym spôsobom. Predstavte si, že bývate v niektorom činžáku (Petržalka, Štrkovec... – v Petržalke vraj zaregistrovali 5200 psov-), čo si počnete s vlčiakom, boxerom, poľovníckym psom, mastifom...? Postrestáte nie len seba, ale aj psíka a pamätajte, že psík od vás závisí. Po celý život. Pri rozhodovaní sa o „novom  členovi rodiny“ a pes je tým, majte na ume podmienky bytu, vašu fyzickú kondíciu a pod. Súčasné druhy sú vyšľachtené hádam pre každú potrebu, pre každý štýl bývania. Na „západe“, pre tých sprostejších, jestvujú aj poradovne, aký pes sa im najlepšie hodí. A zárobok je tu pekný.
            Každý čistokrvný pes má nejaké charakterné vlastnosti a preto dobre si premyslite, či sa ten druh hodí aj vám. Či sa hadí ku vášmu spôsobu žitia. Každý čistokrvný druh obyčajne má aj nejaké genetické nedostatky, náchylnosť ku určitým chorobám a pod. Hlavne tie druhy, kde nejestvuje nejaká väčšia genetická báza. Mnohí chovatelia psov v snahe zvýraznenia určitých, hlavne kozmentických, vonkajších vlastností druhu, toho psa „degenerujú“. To môže efektovať napr. intelekt, ňuch, sluch, oči, zadné nohy, môže zapríčiniť náchylnosť ku kožným chorobám atď. atď. Pri krížencoch zase nevieme, aké bude mať dedičné choroby, akú inteligenciu, či nebude dravý, besný, ako sa bude chovať vôči deťom a pod.
            V zamestnaní som mal jedného Škóta, ktorý sotva presahoval výšku metra a pol, ale zato mal veľkého psa. Newfoundlandera. Raz sa mi sťažoval, že ho už mrzí vyvádzať psa do parku. Všetci len na neho pozerajú a usmievajú sa, lebo on taký malý je s veľkým psom, kým niekto vysoký, silný, so sebou má maličkého psíka. Šiel aj za psychológom a ten mu povedal, že je to celkom normálne. Malý, bojazlivý človek túži po sile, nuž hľadá si veľkého psa. Vysoký, silný, sebavedomý človek takého psa nepotrebuje, ale chce malého, lebo obyčajne na vonok silný človek má jemnú dušu. Toto môjho malého Škóta vôbec nepotešilo. Len zosilnilo jeho komplex. Podobne je to vraj aj pri voľbe druhu psa. Človek spokojný so sebou vyberá si bežný druh, avšak „New money“ (novozbohatlíci) majú vždy dravý druh a na dovažok, musí to byť „moderný“, málo známy a s „aristokratickým“ výzorom.
            Neraz sa nás pýtate na „krstné“ mená pre psa. Nuž ešte som nepočul, aby si niekto toho psíka krstil (aby z neho mal kresťana).  Pes má len svoje „psacie“ meno a tu je limítom len vlastná imaginácia. Napr. veľký poľovnícky pes najčastejšie dostane meno Hektor, Rex, Hanibal... (nejakého junáka zo staroveku), ale je tu aj Caesar, Atila, Kajzer, Sultán, Nepoleón... Ten, čo veľa breše, obyčajne dostane meno Štefan (Štekan), Lajka (lajati = štekať), biely pes, obyčajne rundavý, bude možno Dunčo, Belo, Albín... sučka Bela (teraz je to populárne aj na „západe“), ak je to chrt, tak bude najskôr Strelka, ak je dvojfarebný, tak bude možno Boby, Tarko, ak je ostražitý, bude Pozor, ak je nebojácny, bude Bodrík, ak je malý a hravý, bude Šipci, ak je buldog, najskôr bude Winston (ako Churchill)... no a vo filmách o Drakulovi, figuruje pes Zoltán, kým Drakulov sluha je Igor atď. atď.
            Starší spomínajú, že tam ešte pred II. sv. vojnou niekto v Belehrade mal psa vlčiaka a nazval ho Hitler. Vraj preto, že aj tento nemecký ovčiak štekal rovnako, ako Hitler do rozhlasu. Zbytočná je poznámka, že hneď v prvý deň okupácie Belehradu, na strieľanie išiel nie len pes, ale aj jeho majiteľ.
            Počuli ste už o tom zlodejovi, čo sa vlámal do domu? Ako prišiel do obývačky, odrazu počuje: „ Nerob to! Ježiš všetko vidí“. Poobzerá sa, ale nikde nikoho a zase počuje: „Nerob to! Ježiš ťa pozoruje“. Odrazu vidí, ako sa mu prihovára papagáj. „Á, to ty tak na mňa“? –„Áno, ja“. – „A ako sa ty voláš“? – „Ja som Apoštol“. „Prepánajána, ktorý to chumaj ti dal také meno“? – „Ten istý, čo aj toho vlčiaka v rohu nazval Ježiš“.
            V dome máme dvoch psíkov, druhu Jack Russell. Volajú sa Bela a Boby. Skorej sme mali sučku Jackie, psíka Malý a bol tu aj Pozor, Paminka, Trnka, Rex...
            Prečo práve Jack Russell? Okolo statku z nich nemame nejaký osoh, ale priestor okolo domu držia čistý. Chytajú myši... nemame žiadnych potkanov a ten psík, čo sa volal Malý, pre nás sa aj obetoval. Do parku sa nám dotúlal veľký „Brown snake“ (had). Objavili ho mačky, ale keďže to bol veľký had, zabil nám ich obe. Dal sa do neho aj Malý. Odhryzol mu hlavu, ale chudák, aj on na to doplatil.

            Čo môžeme povedať o tomto druhu psov? V prvom rade je to teriér, „Fox Terrier“, ktorý sa vyvinul na Britských ostrovoch a od nepamäti sa využíval na lov.  Názov Jack Russell sa odvádza z mena kňaza, ktorý vyšľachtil dve odrody tohto psa: Jack Russell a Parson Jack Russell. Obaja patria do skupiny miniatúrnych fox teriérov.
Rozličné odrody Jack Russella. Všimni si, že niektoré majú hladkú srsť, niektoré ostrú a sfarbenie býva rozličné.
            Pôvodne sme mali dva druhy teriérov, avšak neustále kríženie medzi nimi (podnietené človekom), priblížilo ich toľko, že sa ich dnes považuje za jeden druh. Ten s hladkou srsťou svojho času bol populárnejší. Zdokonalili ho v oblasti Midland (južné Anglicko). Tamojší šľachtitelia psov chceli „vyrobiť“ perfektného a atraktívneho loveckého psíka a to im vraj vyšlo už v 1870. roku. Na výstavách odnášal prvé ceny a z toho sa stal najpopulárnejší druh, ako v samom Anglicku, tak aj vo svete.
            Ten s ostrou srsťou bol cele rozdielny druh a jeho podrobný opis siaha ešte do 1600. roku. Jeho pôvodným krajom boli grófstva Durham a Yorkshire, avšak na sebe nemali bielu farbu. Tá sa pridala neskoršie, v XIX. st. aby pri poľovačke na líšky nedochádzalo ku omylom.
Jack Russell Parson v troch základných farbách: biela, čierna a hnedá.

            Jack Russel a Parson Jack Russel sú menší psíkovia. Dopestoval ich náruživý poľovník, kňaz Jack Russell, niekde v druhej polovici XIX. st. Potreboval bystrého, živého, nebojácneho a malého psa, ktorého si človek môže položiť do nejakého vreca, privesiť to na sedlo koňa. Jeho psíkovia sú nebojácni, ľahko sa stiahnu do líščích dier, vyženú líšku, ba podľa potreby, aj ju zabijú. Dopestoval odrodu s rovnými a so skrívenými prednými nohami. Menší je ten s krivými nohami, ktorý dosahuje výšku asi 28 cm. a ten s rovnými, až 38 cm. Obe odrody sa vyznačujú hravosťou, veselosťou, bystrosťou... a ľahko ich je vytrenovať.
              Prišiel už čas ísť do školy, aby aj z neho bol múdry pes. Ináč tých psích víkendových škôl je po celom meste. Ľudia si tam privádzajú svojích miláčikov, trenujú ich, idú na rozličné skúšky, prehliadky zručnosti, výstavy...

      
Na hornej fotke je odroda Parsom (rovné predné nohy) a na tejto „len“ Jack Russell (krivé predné nohy).
            Komu sa hodí takýto pes? Každému. Po farmách a sedliackych dvoroch držia poriadok. Chytajú myši, potkanov, tchorov... odhaňajú (aj zabijú) líšku... V mestách sú tiež obľúbení. Hodia sa aj pre menší dvor, byt... lebo si dbajú na čistotu, nepošpinia koberce... a svojimi kúskami každého majitelia rozveselia. Obľúbili si ich aj „aktívnejší“ ľudia a chodia s nimi na prechádzky, ale aj menej aktívni, penzisti, lebo tento psík nie je náročný. Stačí mu aj pobehať si po byte, po dvore... Občas niektorý miestny výbor  vyhlási akciu na eradikovanie potkanov a vtedy vidíte tam na stovky penzistov so psíkami. „Loví“ sa po celý deň. Pes má svoju robotu a majiteľ sa takto stretne s ľuďmi podobných zaujmov.
            Toto by bol najpopulárnejší teriér, avšak jeho širšia rodina je veľká. Spomenieme aj najbližšieho rodáka, „Tenterfield“ (podľa názvu mesta na severe N.S.W.). Toto je už úplne miniatúrny druh. Je celkom rovnaký, ako aj Jack Russell, lenže kým Jack je od 5 – 8 kg. zatiaľ tento miniatúrny druh sotva prevýši 2 - 3 kg.
            Ďaľší tu vyšľachtený druh je Austrálsky teriér. Aj toto je malý psík, ale už s bohatou bundou čierno-hnedej farby. Je veľmi aktívny, vynikajúci strážca domu, s prenikavým hlasom, takže hneď hlási, či niekto prichádza do dvora. Dosahuje výšku asi 25 cm.  a váhu okolo 6 kg. Má priateľskú povahu a je veľmi hravý, živý.

            Austrálsky „Silky“ (hodvabný) teriér sa veľmi podobá skorej spomenutému Austrálskemu teriérovi, lenže je trochu menší (23 cm.), ľahší (4 kg.) a trochu s bohatšou bundou. Charakter im je tiež podobný. V Austrálii sa ho často nazýva aj Sydney Silky. Údajne sa vyvinul skrížením Austrálskeho a Yorkshire teriéra.  Vysoký je asi 23 cm. Srsť má dlhú a mäkké, ako hodváb a preto sa ho nazvalo „Silky“ = hodvabný. Pri krížení sa malo na ume, že tento psík má byť vlastne spoločníkom, kompaňónom majiteľa a podarilo sa.

            Spomenúť všetkých teriérov nemôžeme. Je ich mnoho a preto sem priložíme len tých zaujímavejších, ako:
 Toto nie je baranča, ale psík, Bedlington teriér. Dosahuje výšku do 40 cm. a váhu od 8 – 10,5 kg.  Niekde koncom XIX. st. niekoľko majstrov na výrobu klincov sa z južného Anglicka vybralo do North Cumberland a so sebou si vzali aj zopár svojich psíkov, teriérov, ktorí sa v novom prostredí skrížili s tamojšími teriérmi a vznikol nový druh psa. Stal sa populárnym medzi tamojšími baníkmi a začalo sa robiť na jeho zdokonaľovaní, aby sa z neho stal dobrý poľovník a to, ako pri poľovačke v močiaroch, tak aj pri poľovačke na králikov (zajacov). Bedlington vypadá trochu, ako chrt, ale je to pravý teriér.





  
West Highlander – White Terrier  vznikol vo vrchovatých krajoch Škótska. Dosahuje výšku 28 cm. a váhu asi 8,5 kg. Je milý, vždy veselý a hravý psík. O jeho vzniku jestvujú len „legendy“, čiže nikto presne nevie kedy vznikol. Vraj medzi tamojšími teriérmi sa občas narodilo aj biele šteniatko, ktoré ľudia z pôverčivosti hneď aj zabíjali. Boli však dediny, kde ich prijali a rýchlo sa objavilo, že toto je výborný psík na králikov a jazvecov, ba aj líšky a že je biely, poľovník sa nezmýli a nezastrelí si psíka. Koncom XIX. st. už vznikali aj prvé kluby milovníkov tohto druhu a od vtedy jeho popularita len vzrastá, lebo ako na poľovačku, hodí sa aj ako domáci psík strážca dvora a že je prítulný, hneď si ho aj každý obľúbi.
            V príbuznosti má Škótskeho teriéra, ktorý je na vonok celkom podobný, lenže tento je prevažne čiernej farby, až občas aj jasnohnedý.

 Yorkshire Terrier stretneme v dvoch odtienkoch. Maličkého, asi 20 cm. vysokého a o váhe 3 kg. a pekne zriadeného, alebo „veľkého“, ktorý je aj do 40 cm. vysoký... nie toľko upraveného, lebo nejak sa vraj pre výstavy nehodí. Pre nejakú prácu (lov) sa nehodia, ale sú výborní miláčikovia. Sú inteligentní, čulí a gazdu vedia dobre ocigániť.
                                                                                     

Boston Terrier, či „Americký národný pes“ vznikol skrížením buldoga a už zaniknutého druha anglického bielého teriéra. Vysoký je do 38 cm. a váži (podľa kategórie) od 7 – 11 kg. Je veľmi inteligentný, čulý, ale aj trochu tvrdohlavý. Keď si niečo zaumieni urobiť, toho sa nevzdáva.

            Tak, spomenuli sme tu len niekoľkých teriérov. Tých zaujímavejších. Keď si budete vyberať nového člena rodiny, budete mať nejaký prehľad aj o psíkoch.
.....................................................................
........................................... 

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com