19 januára 2009

Etymologický slovník Jána Kulíka P

Pačesovať 1°: Česaním čistiť konope, ľaň, prečesávať, druhýkrát česať. Zložené z predpony pa- = nepravé, podradné, napodobnené (napr. pakľúč...) a plne zodpovedá európskemu pseudo. V druhej časti máme slovo česať.

Pačesovať 2°: Biť, vybiť, vycápať, vyprášiť nohavice a pod. V Slovníku nie je. Vo Vojvodine je v bežnej reči, ale len ako slengové a trochu žartovné slovo. Odvodené je z nemeckého Peitsche = bič, ktoré slovo si ale Nemci prevzali zo slovanských jazykov a adaptovali si ho ku svojej reči.

Palánka: Dedina, mestečko, provinčné mesto. Slovník nepozná ani toto slovo. U nás, asi pod vplyvom srbského jazyka, kde je palanka = r/v a na dovažok, blízko Petrovca je aj jedna z Palaniek, Báčska Palanka (žije tam počet Slovákov, ba máme tam aj slovenský evanjelický kostol, slovenský dom atď.) slovo má svoje zázemie. Nejeden petrovčan má svoje role, ba aj salaš  na palanskom.

Slovo je indoeurópske. Nachádzame ho aj v sanskrite, ako palli- = malá dedina, dedinka, ako pataka = dedinka, ba v následných jazykoch Indie sa posúva aj na chatu, kolibu, ba aj na mericu pre zrno, kde bude asi kontaminácia so slovom paláš.

V srbskom jazyku sme neraz počuli palanački razgovori = dedinské ohováračky, dedinský chýr, proste sprostosti.

Paláš: Povala. V Slovníku nejestvuje. U nás, najskôr pod vplyvom maďarského padlas = paláš, povala, pôjd, pretrváva. Same slovo je však indoeurópske a nachádzame ho v sanskrite, ako palya = vrece kukurice, sýpka na zrno. Z tohoto neskoršie vzniká palu = miesto pristavané ku domu, ktoré slúžilo ako sýpka, na sušenie zrna, svojdruh hambáru.

V zašlých časoch, naši sedliaci ako sýpku, miesto na sušenie zrna používali práve povalu domu, paláš.

Pampúch: Fánka, šiška, druh vyprážaného múčnika. Slovo je zastúpené v českom, poľskom, hl. dl. ukr. rus. Všetko vychádza z nemeckého Pfannkuchen.

Pantalóny: Viď Kap. 4.

Panťuška: V SSJ ako také nie je, ale pančucha je tam, ba sú tam aj rozličné variácie, ako pantofľa, punčoch atď. Na Dolnej zemi je zaužívané panťuška, pančuška, čo vlastne predstavuje demin. pančuchy = druh ľahkej pletenej obuvy (bez podpätku) . (V niektorých dedinách to nazývajú aj zepe, ba v jednej osade počuť aj kalafice.)

*Zepe, ako paralelný názov pre panťušku počuť už aj v Kulpíne, v Kysáči atď. Tu ide o slovo, ktoré sme si prebrali zo srbch. jazyka, kde je to ich domácim slovom, nejakým fosílom z ich pôvodnéj iránsko – sarmátskej jaz. skupiny. Aj v súčasnom peržskom jazyku je afzar-pa = panťuška, papuča, topánka, kde prípona –pa = noha a začiatok slova, afzar- = pôvodne sa pod týmto chápalo nádrž, skrýšu, puzdro, ale neskoršie sa význam posúva aj na topánku (skrýšu, puzdro nohy), „piksľu“ na držanie korenín atď.

Pančucha, demin. pančuška, panťuška, čes. pančocha, poľ. pończocha, hl. punčoch, ukr. pančócha, pančíška, rus. pančócha, pénčechi atď. predstavuje výpožičku z nem. jazyka, Bundschuh, kde sa „skrýva“ (ľahká) viazaná, šňurovaná topánka, či obuv, čo v rakúskej nemčine dostáva podobu „puntschuch“, v severnej nemčine buntschuoch atď. V úzadí všetkého je nem. binden v zmysle viazať, pliesť, spletať, zväzovať.... Naše pančucha, panťuška vychádzajú z rakúskej podoby a slovo nadobudlo význam ľahkej domácej obuvi urobenej pletením, štrikaním, lebo panťušky boli štrikané ak aj nie priamo z vlny (také boli len tie drahšie), tak z klkov, ktoré sa „drugali na tenšie“, alebo aj z ušúľaných strapcov starej látky, ktorá sa využívala na robenie handroviek.

Aby panťuška trvala dlhšie, aby sa tak ľahko nezodrala, podošva sa jej namočila do smoly, neskoršie, keď už tu boli aj bicykle, tak na „podrážku“ sa využívala stará „vonkajšia guma“ pneumatiky. Panťušky vyrobené v dielňach majstrov, „kapcošov“, nazývali sa „kožkovky“. To už boli hrdé panťušky, i keď čiernej farby a strojom upletené z tej najhrubšej, pichľavej vlny, ale boli podrazené kožou, ba mali aj menší opätok (klátik) v podobe ešte jednej kožky. V týchto „kožkovkách“ sa išlo aj na pľac, do kostola atď. Bol to svojdruh letného bačkora. Kožkovky“ sa však k nám dostali len s remeselníckou výrobou, či na začiatku prenikania priemyselnej výroby aj do naších chotárov a preto je neraz aj smiešne, keď na pódiu, kde sa predvádzajú naše ľudové tance, vidíme tam aj tancošov v kožkovkách, „kapcošami“ vyrobených „kapcoch“ a v „rozgajdaných“ košeliach. Slováci nikdy nechodili rozgajdaní, ale košeľu si zapasovali (vyjmúc tých na Detve, čo nemali stánky. To im vraj zostrihal kráľ Matej, lebo mu na dvore kradli a lup si ukladali do stánky košele.).

*Svojho času, jeden môj spolužiak z Hložian (absolvoval aj Titovu školu v Kumrovci), ako aktívny člen mládeže, prišiel na ideu vyobliekať si hložančanov do kapcov, kožkoviek, rozgajdaných košiel, lebo vraj takto sme sa obliekali a mal úspech medzi pospolitým ľudom. Hložany svoj začiatok ako slovenskej osady sa stali aspoň o 150 rokov mladšími a kto netúži po mladosti? Od nich, ako „posledný výkrik ľudovej módy“ odkukali si to aj iní a kam sme sa dostali? Zruinovali sme si svoje vlastné dejiny v týchto končinách.

Pargať: Šľahať, plieskať bičom; pargnúť = tresnúť; vypargať = vybiť, „vyprášiť“; pargať hruhy = hádzať, lúčať; pargnúť zaucho a pod. Nár. expresívne. Súvisí s práskať, praskať, praštiť, čo je intenzivum z prať = biť. V rozličných podobách je zastúpené v rade slovanských jazykov, ba v príbuzenstve má aj lit. spragéti = praskať, sprógti a lot. spragt = puknúť, nem. springen = puknúť. V sanskrite by bola príbuznosť so slovom práharati = hodiť, udrieť, zahodiť, praštiť (o zem), pataha = väčší bubeň, bubnovať. Východiskom sans. slov je koreň pat = náhly hluk, z čoho v ďalších jazykoch vznikajú slová s významom biť, udierať, trieskať, hádzať, vybúšiť, explodovať atď.

Parta: Stužkami ozdobený veniec dievčat, alebo mladej nevesty. Český, ruský a ukrajinský et. slovník toto slovo vysvetľujú ako pôvodne stredo-horno-nemecké borte = okraj, lem a toto akože prešlo do maďarského v podobe párta = parta a odtiaľ do slovenčiny, ukr. srbch. slovín atď. Všetko je chybne vysvetlené.

V slovenčine máme bortňa = ozdobná stužka, ozdobný okraj napr. na „sedliackej“ sukni a pod. čo priamo súvisí s nem. borte, avšak parta, ako veniec mladej nevesty má cele inú etymológiu.

V zašlých časoch manželstvá sa uzatvárali tak, že mladomanželia sa skorej sobáša ani nepoznali. Nikdy sa nevideli. Manželstvo bolo aranžované rodičmi. Mladá nevesta išla na sobáš pod závojom a len po vykonanom ceremoniále sobášu, kňaz povedal, že a teraz sa pobozkajte. Mlady´zať zdvihol závoj a vtedy si prvýraz videl svoju životnú družku. Tento zvyk, zdvihnutia závoja pred oltárom, pretrváva aj dnes, ale už len ako symbolický. V anglíckych chrámoch kňaz povie: Now, you can kiss your bride = teraz si môžeš mladú bozkať.

Ten závoj mladú nevestu akoby oddeľoval od pohľadov nie len hostí, ale aj mladého. Bol „paravánom“ . U nás mladá nevesta „v sedliackých sukniach“ na sobáš išla s veličánskou partou na hlave, bez závoja, clony, avšak, ak to bola „pánska“ mladá, tá mala šlajer (nem. Schleier = závoj, clonu, „tajnosť“), či v sans. to bola patta = clona, závoj. Bola „schovaná“.

V peržskom jazyku pardaha = závoj, clona, záclona, parda-poš = položiť clonu, závoj, držať to v tajnosti, parda-war = mať, nosiť clonu, závoj, šlajer. V hindu parda = clona, záclona, oddelené, závoj, paraván, čo koľvek vo funkcii oddelenia od niečoho, pavučina, samota a pod.

V sanskrite, ako príbuzné môžeme spomenúť pára = vzdialené, iné, za..., paratra = inde, na inom mieste, z čoho v jazyku lahnda parta = vzdialené, na druhej strane, z druhej strany, sans. parás = za, poza. So všetkým súvisí aj lat. partior = oddeliť, rozdeliť a grécke pará / παρά = blízo, vedľa, popri (a rad ďalších významov), pará-blema / παρά – βλημα = závoj, clona.

Či tá clona, závoj, šlajer, alebo aj sám veniec na hlave mladuchy, všetko v sebe skrýva hlbokú symboliku, panenstvo mladuchy („Stratila som partu, zelený veniec...“), nuž postupom času nastal aj posun z clony, na veniec, venček, z čoho teraz parta na seba preberá aj význam venca.

Na podklade tohoto, u nás máme napr. pa- (kľúč) = nepravé, falošné, či aj part = časť, partia = (oddelená) časť ľudí, politická strana, partizán atď. atď.

Parta s maďarským párta asi súvisí len toľko, že maďarský jazyk si prevzal aj toto ie. slovo v podobe napr. párt = strana, parti = pobrežný (oddelený od tejto strany vody).

Pataka: Posledný, špatný, nekvalitný odvar pri pálení páleného. Správnejší výraz je patoka. Slovo najdeme v čes. rus. ukr. poľ. bul. atď. jazyku. Vždy a všade sa to vzťahuje na nekvalitný nápoj, alebo melasu. Praslov. bolo patoka, utvorené na podklade tečenia, toku, s predponou pa-, ako to máme pri pa+kľúč a pod. s významom niečoho nepravého, podradného, napodobneného, čomu zodpovedá európske pseudo-.

Patíčka: V Slovníku ho nieto. U nás toto slovo má široké zastúpenie. V prvom rade, na každom dome hlavne na priečelý, bola obyčajne modrá patíčka. Tak sa nazývala dolná časť múra, ktorá bývala o niekoľko centometrov širšia, hrubšia. Keď sa „kalilo“ (s vápnom) vnútorné izby, tak si ženy dávali pozor, aby ten pásik pod povalou, patíčka, bol rovný. Okolo sedliackej pece bola patíčka, bánok, ako časť peciska, kde sa sedávalo atď.

Aj prípade tohoto slova máme nejaký jazykový fosíl, zastúpený v rade indoeurópskych jazykov, ba konkrétne u nás má súvis s pätou, platňou, pláňom, kým v iných jazykoch s paletou, dlaňou, tanierom atď. atď.

V sanskrite patta- = patíčka, hrubý kus hocičoho, tabuľka, platňa, list a pod. Toto sa v následných jazykoch posúva aj na kamennú platňu, schod, tabuľu, kovovú platňu (plech), dosku, úzky pás vyrovnanej zeme, patíčku, bočnú postelnú dosku, patíčku na ktorej sa sedí počas obedu, lavičku, lavicu, stôl atď. atď.

Patiť: Trápiť, sužovať, dreť, namáhať sa a pod. V Slovníku nie, ale v jazyku vojvodinských Slovákov má hlboké korene. Pravdepodobne sa nám do jazyka dostalo hneď po príchode na Dolnú zem, kde môžeme predpokladať vplyv srbského jazyka, alebo aj toto bude nejakým slovenským archaizmom? V sanskrite patha- = text knihy, čítanie, recitovanie, recitátor, učiteľ, ba pathin- = žiak, študent, príslušník nižšej kasty brahmanov, ktorý sa dal do služieb chrámu.

Pátriky: Na niť nastiebané guľočky, hlavne perly, ale aj ich imitácia, či vôbec farebné guľočky, sklíčka atď. Východiskom bude asi meno svätého Patrika, írsky patrón a slovo sa ku nám dostalo najskôr cestou ruženca a írskych kresťanských misionárov, ktorí svojho času boli v Európe veľmi aktívni.

Pavúk: Drobný živočích s pomerne mäkkým telom a dlhými nohami, ktorý spriada pavučinu. Všeslovanské. Čes. pavouk, poľ. pajak, hl. a dl. pawk, polab. pójak, rus. paúk, ukr. pavúk, bul. pájak, srbch. pauk, slovín. pajok, pajek, pavok atď. Cirk.slov. pajakъ, praslov. paukъ, staroslov. paukъ. O etymológii tohoto slova, bez ohľadu ktorý slovanský et. slovník konzultujeme, najdeme rovnaké vysvetlenie (a asi chybné).

Naší etymológovia slovo pauk, pavúk vidia ako zložené, kde v prvej časti figuruje pa = noha a v druhej * ank- (lat. ancus, uncus = krivé, zakrívené, grécky agkýlos / αγκύλος = krivý, sans. a(ń)čati = ohýba, krívy, st.h.n. ango = hák atď.). Názov vraj výchádza odtialto preto, lebo pavúk má oblúkovite ohnuté nohy, veľmi nápadné, ako tvarom, tak aj veľkosťou.

Vysvetlenie by stačilo, keby sme neprihliadli aj na iné ie. jazyky a tu, najčastejšie sa stretneme, že pavúk a pavučina sa odvádzajú nie od podoby nôh pavúka, ale zo spriadania (pavučiny), z čoho následne vychádza význam pre sieť, látku, jemnú látku, obväz, ba aj ozdobnú látku zavesenú na múr, paraván atď. atď.

V angličtine pavúk = spider, kde východiskom je ger. spinnan = vrtenie, krútenie, točenie, pradenie. Podobne je to aj nem. Spinne = pavúk. V lat. pavúk = aranea [staršie (p)aranea], grécky pavúk = άράχνη, pavučina = άράχνιον, kde ako blízke máme άραρίσκω = pospájať, dať dospolu, vystavať, vybaviť, spojiť atď. V tochárskom B pavúk = yape a ako východisko, tiež sa udáva význam pre spriadanie, veniec, vrkoč, čiže proto-indoeurópske web(h), ktoré sa zvádza do PIE „spriadač“, „splietač“.

V sans. potta- = plátno, látka > pavásta = prikrývka, zakrytie, z čoho následne v jazyku pašar vzniká pawok = plátno, látka a poγ (g) = sieť, pavučina, kým v dialekte laurowani (pašar) pawak = látka, plátno z bavlny. V prakrite zase je pučuk = šaty, rúcho.

V peržskom jazyku (viď Parta) pardaha = závoj, clona, v hindu parda = závoj, clona, ale aj pavučina.

Všetko má súvis s naším plátno, priasť, z čoho si môžeme urobiť uzáver, že slovo pavúk nebude zloženým a neskrýva sa tam ie. pa = noha, ale spriadanie.

Pes: Domáce zviera, pôvodne dravec (ako vlk), chovaný ako na stráženie domácností, dvorov, tak aj stád domácich zvierat, oviec, kráv... Na prvý pohľad pred sebou máme jednoduché slovo, avšak to vôbec nie je. Zatiaľ sa ešte nikomu nepodarilo odhaliť jeho etymológiu. Skúšali to mnohí a preto aj máme celý rad chybných vysvetlení. V ukr. et. slovníku nachádzame, že tu ide o všeslovanské slovo, v podobách pes, pas, ale prijatelná etymológia nejestvuje. V českom et. slovníku slovo sa vôbec nerozoberá, kým v ruskom sú až tri alternatívne vysvetlenia a márne poznamenať, že všetky sú špekulatívne, chybné.

Staroslov. a praslov. je pьsъ. Na tomto stupni sa začínajú niekedy až fantastické vysvetlenia, avšak nikto si nevšimol, čo ten pes robí? Šteká, breše, havká, hafká, ďafká, skunčí... a práve tu aj treba hľadať jeho etymológiu a nie v tom, že má srsť, že je pestrý, strakatý, že je ostražitý, že sa pozerá, všima si , že chodí vedľa nohy gazdu, ba aj že je zviera atď. atď. „Vysvetlení“ na podklade analógii je neúrekom.

Základným charakterom psa je štekanie, brechanie, byť besný. Bes – pes aj v slovenčine má nejaký súvis a tento sa ešte lepšie vidí v sanskrite. Tu bhas = štekať, brechať a bhás = hovoriť, besedovať, stoja si veľmi blízko, ba aj zdieľajú spoločný prakoreň. Zo sans. bhas = štekať, aj v sans. vzniklo bhasa = pes, pas. Podobne je aj v jednotlivých jazykoch Indie. Bhas, bhasa = pes, či my by sme povedali brecháč, štekáč.

Tu musíme eliminovať aj toch. B pask = strážiť, ochraňovať, lebo s nim priamo súvisí aj lat. pasco = napásať, chovať, cirk.slov. pasti = ochraňovať, strážiť, ktoré v srbch. dotalo podobu paziti, ako aj chet. pahs- = strážiť, ochraňovať. Všetky tieto podoby vychádzajú z PIE peh-ske, z ktorého u nás sa vyvinulo paša, pasienok a s tým spiate aj srbch. paziti, lebo tie ovečky na pastve sa muselo ochraňovať, strážiť, čo už nema súvis s besný a besedovať, i keď besný pes „zabesedoval“ ak tu bolo nebezpečie.

Pigľajz: Žehlička. Prevzaté z nem. Bügeleisen = r/v.

Pignúť: V Slovníku nejestvuje. U nás má význam: pignúť sa do vody = skočiť, vojsť do vody hlavou, pigať hrudy = lúčať, hádzať hrudy, pigan = malý chlapec, chlapčisko, „sekanec“, „jogurt“, „piny“. V príbuzenstve má tochárske B pruk = skočiť, odskočiť, ruské prygnúť = skočiť, prygať = skákať, vyskakovať, staronórske frauki = žaba, skokan, staroanglícky frogga = žaba, skokan, nemecké frosch = žaba, anglícke spring, nemecké a holandské springen = skákať atď.

Pihtije: S slovenských osadách v Srieme, tam kde sa už neoslavujú narodeniny, ale rodný deň, nie meniny, ale imendan, nerobia sa fašírky, ale ćufti, nevarí sa polievka zo zelenej fazuľky, ale mahunová čorba a to priamo v tiganji, ryby sa pecajú, pecne ťa aj komár, pije sa prepečenica, slovo sa rovná reči, viedenský rezeň = bečka šnicla, korenie = biber, niekomu „podkúriť“ = zabiberiť, rebrík = merdevini, meď = bakar, ponožky = čarapi, cestovať = putovať, knôt = fitilj, uterák = peškír atď. atď. stretneme sa aj so slovom pihtije = studenie, aspik. Aj tu sa jedná o „výpožičku“ zo srbch. jazyka, ktoré slovo zase súvisísí s peržským pikhti, pukhti (pichti, puchti) = želatín (hlavne z rýb), studeninová polievka, hustá sednutá polievka, studenie, aspik.

Piksľa: Nárečove, regionálne; Plechová škatuľa s vrchnákom. Už sám tvar slova ukazuje, že tu ide

o cudzí pôvod, ale zároveň aj o slovo, ktoré sa udomácnilo. Nepíše sa s „-x-„ nuž jeho etymológia bude skrytá v podobách, kde máme pick = v zmysle pichania, štípania a pod. Ang. pickle = kysloslaná tekutina do ktorej sa nakladá potrava, ako napr. uhorky, cibuľka, paprika atď. Máme tu aj pôvodne fr. slovo pikantné (piquant z piquer = pichať, štípať). Piksľa asi predstavuje tú plechovicu, kde sa ukladali tieto pikantné zeleniny, jedlá, čiže bola to pôvodne konzerva. Keď sa pikantné jedlá minuli, po nich zostala už len piksľa, ktorá sa mohla využiť aj na niečo iné. Domnievam sa, že piksľu sme dostali cestou angličtiny, lebo ang. pickle je tu bližšie, ako str.d.n. pekel(e), či nem. Pökel = marináda, slaná voda. Súčasná americká kompánia „Heinz“, už v 19. storočí sa stala multinacionálnou. Ako na domáci, tak aj svetový trh sa dodávali konzervy, hlavne konzervované uhorky, kde písalo: „Heinz – pickles“.

Ako paralelné, máme aj regionálne piksňa, piksnička, kým v srbch. je piksla, ale častejšie počuť piksna.

Píľok, pilicka: Kliker = guľka, guľôčka (na hranie). V Petrovci nie je frekventované, ale v susednom Kulpíne je bežným slovom. Prastaré slovo Indoeurópanov. V tochárskom jazyku spel = guľôčka, pilulka, latinský pila = guľôčka, lopta, v angličtine pill = guľôčka, pilula (oxfordov slovník predpokladá výpožičku z latiny).

Svojho času, počas panovania Františka Jozefa Habsburgského, Rakúsko – Uhorskú ríšu zachvátila horúčka nového športu, čilagovania (czsilag). František Jozef bol fanúškom tejto hry, kde sa piestom snažilo udrieť (csilag), píľok. Hra sa prešírila po krajine a niekde okolo prvej sv. vojny, dostala sa aj do naších chotárov. Vtedajšie deti, generácia ktorá je už dnes na „odpočinku“ mali z nej radosť. Csilagovali sa a pri hre piestom udierali nie do csilaga, ale do pilicky.

V medzivojnových rokoch, pilicku vystriedal import zo srbh. jazyka, kliker.

Pinka: Sopeľ. Trčí mu pinka z nosa... V Slovníku slov. jazyka nejestvuje. Tam je iba pinka, ako spevavý lesný vták. V hindu najdeme pinas = prechladnutie, ktorým sa ovplyvnil nos, zápal nosnej sliznice. Je to zložené slovo, pi + nas = napuchnutie, zápal + nos.

Piny: V Slovníku nejestvuje. V slovenskej enkláve vo Vojvodine nadobudlo, alebo si zachovalo význam rastom malého muža, malého chlapa, ozembucha. Je to slengové slovo, ktoré chlapci využívajú ako prímeno na označenie rastom menších vrstovníkov. Významovo sa ešte nepoužije na označenie zakrpateného, len rastom podpriemerného mládenca. Prastaré slovo, určite nebude výpožička zo srbh. jazyka, lebo tam, v tomto význame nejastvuje, ale v príbuzenstve bude mať sanskritové pranin = živé, živá bytosť, z ktorého sa vyvinulo v jazyku pranin pinik = malý syn.

Pípa: Viď Kap. 4.

Pípec: V Slovníku to najdeme, ako pípeť = choroba hydiny, prejavujúca sa hrubým povlakom na jazyku, ktorý sťažuje prijímanie potravy. Na Dolnej zemi sa pípec skorej vzťahuje na smäd, veľký smäd. Chytil pípec... = dostal veľký smäd. V tomto význame ho nachádzame aj v hindu, pipasa = smäd, vôbec aj túžba po niečom, mať smäd po niečom. Východiskom je tu slovo pyas, kým u nás jeho podoba piť.

Piroh(a): Jednoduchý múčnik plnený niečím, ako lekvárom, bryndzou a pod. a posypaný napr. makom, omrvinkami, orechami atď. Pri vysvetľovaní etymológie tohoto slova, stretneme sa až s fantastickými teóriami. Najmä v ruskom a ukrajinskom Slovníku a predsa odpoveď nenajdeme.

Najlepšie, i keď ešte nie úplne (dá sa k tomu dodať) spracoval to V. Machek v českom et. slovníku. „Na Podluží a na Slovensku moučná „taška“, kysnutý knedlík, nadívaná povidly...“ Toto slovo sa v iných dialektoch pozmenilo na pěra, poľský pieróg, na Ukrajine v pyríh a v ruskom, na piróg. Všade sa to vzťahuje na svojdruh plneného knédlika, koláč plnený mäsom, tvarohom, ovocím, hubami atď. Údajne vraj predstavuje výpožičku z baltských jazykov, lebo v litovskom jestvuje pyragas a v lotišskom pirags = svojdruh „veľkonočného chlebíka“.

Piroha, pěra, slovenský piera, perka bude starobylým slovom. V príbuznosti má grécke péra, pére / πήρα, πήρη = taška, peňaženka, butelár, latinské pera = ponad, prehodené... atď. a sanskritové pidhana - = prikrývka, pokrývka, platňa na prikrytie a pinaddha- = oblečené, zahalené a aj peržské pirahan, perahan = vesta, košeľa, pelerína.

Pišišvor: Malý, neobratný, neúspešný človek, ozembuch, podvršťa, košprt, „piny“. V SSJ ho nieto, ale zato tu najdeme pišinger = drobné sladké pečivo z oblátok zliepaných plnkou (plásty, vanilkové venčeky...). V srbch. jestvuje pišljiv- , ktoré sa nevzťahuje na niečo „opiškané“, ale na malé, malicherné, nevzácne a pod. V peržskom piši = malý, tenký, bez hodnoty, drobný peniaz a pod. Toto peržské slovo zase súvisí so sans. kímcid = hocičo, čokoľvek, z ktorého sa v následných jazykoch vyvinulo napr. západný pahlavi kič = trochu, málo, malé, v assaméskom kisu = trochu, málo, v peržskom cigánskom hič = nič, málo, v sinhaléskom kis = hocičo, čokoľvek. S týmto súvisí aj sans. kiśorá = mláďa, mladosť, z čoho v prakrite vzniká kisora = chlapec, malý chlapec atď. Toto slovo cestou hybrídneho sanskritu preniklo aj do tochárskeho B, ako kiśore = mladosť, chlapec, malý chlapec.

Po otázke pišišvora, Machek má poznámku, že regionálne české podoby sú aj kičišpondr a šišvár, nuž domnieva sa, že pôvod slova je nejasný a asi ho treba hľadať v maďarčine, niekde v príbuzenstve s kicsi, kis. Nie. Toto slovo má svoju etymológiu (videli sme), ba v príbuzenstve s týmto bude aj v Luisiane (U.S.A.) zaužívané picayune = malé, bezvýznamné, drobné, piccaninny = malý, malé dieťa, čo si americký černosi utvorili na podklade španielského pequeńo, alebo portugalského pequeno = malý, maličký, ba tu je aj talianske piccolo = malý.

Pitvor: V SSJ najdeme, že tu ide o predsieň dedinského domu. V sedliackých domoch, tých „predkom do ulici“, ako prvá izba bola „predná chyža“ , najčastejšie využívaná ako denná izba, ale aj spálňa. Do nej sa schádzalo cez pitvor, lebo tu bol hlavný vchod zo dvora (a preto v ľud. etymológii sa toto neraz pozmenilo aj na pridvor). Pitvor bol obyčajne rozdelený na dve časti (v starých domoch), kde predná časť pitvora slúžila aj ako jedáleň, kým v zadnej časti sa varilo. Bol tam z blata vystavaný sporák, odtial sa kúrilo do „sedliackej“ pece, čiže do tejto časti ústili „čeľustia“ pece a sem aj z tej pece vychádzal dym. Táto časť bola „otvorená“, čiže tam nebolo povaly, ale priamo ústie komína, kocha. Táto „otvorená“ časť pitvora sa využívala aj na údenie klobás, slanín a ďalších výrobkov. Bola to výborná údiareň. Raz denne, hlavne za rána, gazdovia do pece hodili zopár snopov „zetkov“, možno aj nejakého ráždia a klobásy sa dymili. Cez deň, cez ten „koch“ neustále „ťahalo“, bol prievan a mäso sa sušilo. V tuhšej zime sa do pece zakúrilo aj večer, aby sa kľudne spalo.

Z pivora sa schádzalo do prednej chyži a do zadnej chyži. To bol typický dom sedliackej rodiny.

Etymológia pitvora je jednoduchá. Ide tu o útvar na podklade slova (pri)tvoriť, ako to ukazuje aj staroslov. pritvorъ, praslov. pritvorъ, poľ. przytwor, dl. pśitwor, ukr. prytvor, srbch. bul. pritvor (vzťahuje sa na menší obor pre ovce). Všade dominuje spoločné východisko tvoriť v zmysle stvárať, budovať. Maď. pitvar predstavuje adaptáciu slovenského pitvor.

Pivo: Horkastý nápoj s malým obsahom alkoholu.

Od nepamäti človeka trápili choroby zapríčenené nezdravou vodou a vynachádzal sa podľa toho, kde žil a čo mal k dispozícii na „zneškodnenie“ vody. Na ďalekom východe, Čína, Japonsko... vodu si prevárali a do nej dávali lístoky čaju. U nás a hlavne v severnej časti Európy, robilo sa podobne, ale do vriacej vody sa pridávali rozličné bylinky, čiže bol to čaj bylinkový. (Viď heslo Čaj.)

V antickom Grécku a následne aj v Ríme, do vody sa pridávalo víno, či víno sa riedilo vodou a kam koľvek prišli rímske légie, tam vznikali vinohrady. Nebolo to preto, že tí Rimania boli nejakí alkoholici, ale zo zdravotných dôvodov. Aby si „prečistili“ vodu. V chladnejšom pásme, na severe Európy viniču sa nedarilo a aj tu bol problém so zdravou vodou. Podobne je aj v subtropickom a tropickom pásme. Vinič neprosperoval. Muselo sa najsť iné východisko. A našlo sa. Pivo.

Staré dokumenty z Egypta, ešte z čias stavania pyramíd spomínajú, že robotníci dostávali chlieb, alebo zrno pre chlieb, ale aj suroviny pre výrobu piva. Chlieb sa jedol a zalieval sa s pivom. To bol ich hlavný jedálny lístok. Choroby z nezdravej vody ich toľko netrápili.

Novšie dokumenty, z čias britskej kráľovny Victorie spomínajú, že ľud stále trápili choroby z nezdravej vody. Hlavne v mestách, kde sa šíril priemysel, ale kto si mohol dovoliť, ten vodu nepil. Len pivo. Až dva galóny denne, čo predstavuje nejakých 9 litrov a všetci džentlemani boli „tipsy“, podgurážení.

Pivo pili aj Vikingovia, či vôbec európski severania a aj my. Kedy sme to začali? Vypadá, že Slovania pivo poznali „od nepamäti“, lebo aj tu ide o všeslovanské slovo. Jeho etymológia je jednoduchá. Vychádza zo slova piť, čo znamená, že sa tu jedná proste o nápoj. Boli však etymológovia, čo sa snažili najsť nejaké príbuzenstvá aj v iných ie. jazykoch, ako napr. sans. pívas = masť, tuk, av. piva-, gr. πιαρ = tuk, masť atď. ba snažili sa nejak dokázať aj súvis piva s ger. Bier, beer atď. Všetko sú to iba „slepé“ uličky a všetky tieto domnieky ľahko popreli mnohí „triezvejší“ etymológovia.

Pošva: Puzdro, obal. V iných slovanských jazykoch som sa nestretol s týmto slovom, avšak najdeme ho v peržskom jazyku, ako poš, poša = obal, schránka, pošva, pošna = prikrývka, pokrývka, schované, poša = závoj, clona, záclona. S týmto súvisí aj pa-poš, pa-puš = papuča, či v doslovnom znení pa = noha + puš = pošva, ochrana. Zrejme súvisí so sans. pota- = plátno, z čoho sa význam posúva aj na šaty, rúcho.

Poták: V SSJ najdeme potak, akože kolovrátok, čo určite je neúplné vysvetlenie. Poták predstavuje nástroj pomocou ktorého sa namotávala priadza na cievky. Tieto cievky (ciovky) sa kládli do tkáčskeho člnku. Poták ako nástroj na motanie, namotávanie nití, chybne nám ukazuje svoju

etymológiu. Nesúvisí priamo s motaním, namotávaním, ale s významom, ktorý najdeme v sans. potta = klbko, zväzok, hrča, šúľok, guľaté a pod. Na to poukazuje aj slovenské potáč = papierový valec na ktorý stroj navíja priadzu a i české „pysky jako potáč“ = oduté, naduté, napuchnuté, plné mäsité a pod.

Pozde: Neskoro. Všeslovanské. Staroslov. pozdě, pozdьnъ. Zaujímavé slovo z hľadiska, že v skoro každom etymologickom slovníku sa stretneme s trochu iným vysvetlením. Odborníkov mýli hlavne druhá časť po + zde. Najprijatelnejšie vysvetlenie najdeme asi u V. Macheka.

Prvá časť po- vychádza z indoeurópskeho opo, ktoré je v príbuzenstve s chetejským appa = po(-sle, -tom), latínskym post = r/v, tochárskym B pest, päst, postäm = pozdejšie, potom, sanskritovým paśca = potom, litovským pastaras = posledný, lotyšským pa = potom, albánskym pas = potom, znovu, opäť atď. Ba nevykľučuje sa ani možnosť súvisu s gréckym ópisthen / όπισθεν = vzadu, potom, odteraz.

Teda, u nás v prvej časti máme po-, ako potom a v druhej –zde, s významom teraz, tu, tam a pod.

U nás toto slovo má mnoho derivátov, ako: pozdný, pozdiť, zapozdiť, pozdejšie atď. ktoré neraz zamieňame s neskoro, meškať.

Pratiť: Prevzaté zo srbh. pratiti = sledovať, sprevádzať (na ceste). Súvisí so slovom put = cesta, slovenským púť, sanskritovým path, peržským pathi, hindu pathik = pútnik, sprievodca, spolucestujúci.

Punďa: Prevzaté zo srbh. pundja = drdol, kont, ženský účes urobený na drdol. V sanskrite puńja = hŕba, veľa, čo sa preširuje na hľuzovitú rastlinu, cibuľu, guľu, ba v následných jazykoch i dať to do kopy, zoskupiť, zhrnúť a pod.

Pupavka: Detská hračka urobená z biezového dreva. Z mäkkého biezového dreva sa urobila trubica asi 20 – 30 cm. dlhá. Do tejto sa nasadil lamár z tvrdšieho dreva. Jeden koniec trubice sa zapchal guľočkou urobenou z kĺk, čo predstavovalo pomerne dobrú zátku. Lamárom sa v trubici urobil vzdušný tlak, čo vyhodilo zátku a bolo počuť pomerne slušné puk, čiže pupavka strelila, pukla.

Zvukomalebné slovo. V Slovníku ho nieto.

Pušika: V detskej reči znamená prasiatko, sviňka. Slovník slov. jazyka ho nema. Najskôr tu máme slovo prasiatko, kde došlo ku výmene hlásky r = u, čiže pusiatko > pušika. Slovo prasa je v príbuznosti s latinským porcus, ktoré cestou fr. porc, preniklo do angličtiny, ako pork. Tiež súvisí aj s gréckym pórkos, litovským paršas, staroírskym orc, západogermanským ferxa (farcha), z čoho vyšlo staré horné nem. farah a už zastaralé ang. farrow = prasiatko.

Je možné, že veľmi obďalečne so všetkým súvisí aj sanskritový koreň pus = potrava, strava, výživa, živiť, chovať ... odkiaľ vyšlo aj sans. prapusta = živý, chová, vyživuje.

Putka: V SSJ nie je. U nás je pomerne frekventované, hlavne v rodinách, kde majú deti ženského pohlavia. Význam: pohlavný orgán malých dievčeniec. Bežný, rozšírenejší termín punda = r/v, ktorého východiskom je lat. pudendum, či pudeo = hanba, hanebnosť, sa nahrádza s akože jemnejším putka, kde sa ale schádza hlboko do minulosti indoeurópskeho jazyka.

Sans. putta- = vulva , z čoho vznikli variácie pucca, budda, ponda, penda atď. v Mahabharate putrika = dcéra a v RV putri = syn. v prakrite puttara a podoby sa ťahajú cez následné jazyky Indie. V príbuznosti má sans. poda = prázdne, diera, poka = prázdne, duté. V latine, ako príbuzné by bolo puteus = diera, studňa, v talianskom puttana = kurva, prostitútka, v gr. pórne / πόρνη = kurva, prostitútka atď. U nás, v príbuznosti by bolo aj slovo baták = vtáčie stehno, či stehno vôbec.

Putňa: Nádoba, obyčajne z dreva, na úschov tekutiny (vody a pod.), ale aj pri oberaní hrozna na chrbte sa nosila putňa = skorej to bol koš upletený z prútia a neskoršie z plechu urobená nádoba, do ktorej sa ukladalo naoberané hrozno. V českom et. slovníku najdeme, že čes. putna, slovenské putňa, poľ. putnia, ukr. putnja atď. máme ako prevzaté z nemeckého nárečového (bavorské) putten, spisovne Bütte, odkiaľ vychádza aj maďarské puttony.

Pravdepodobne tu ide o povrchné vysvetlenie, lebo s podobou putne sa stretávame aj u južných Slovanov, napr. srbch. putinja, putunja a je tu aj sans. puta- = diera, duté, malá nádoba, z čoho v jazyku pali sa význam posúva aj na nádobu na nosenie potravín, peňaženka, vrecko, cela atď. Putňa teda môže byť aj naším vlastným slovom a nie výpožičkou.

píše J.Kulík

Žiadne komentáre:

V tomto module gadget sa vyskytla chyba

Super pre vasu firmu

Čítame...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<><>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>

Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com