V rámci vstupu „Piesne duchovné“, už sme sa zmienili aj o historiáte tejto „protestantskej hymny“, avšak občas sa stretneme s vaším vyhľadávaním si, ako nôt, tak aj textov, povedzme napr. v nemčine, v angličtine atď. Konečne, nič nekaždodenné. Táto pesnička je preložená hádam do každého jazyka na svete. Áno, najdete ju v gréckom, kórejskom, japonskom, čínskom, vietnamskom... atď. ba v maďarčine máme až dva rozdielne preklady (Magyar nyelvü szövege a József Attila forditásában), kým anglických verzií prekladu je vyše šesťdesiat. Ustálilo sa to, že v Anglicku sa používa preklad od Thomasa Carlyle, kým v Spojených štátoch sa najčastejšie siaha po preklade, ktorý v roku 1852. urobil Frederick H. Hedge, profesor harwardskej univerzity, avšak výbor reprezentantov anglikánskej, metodistickej, presbytérskej a kongresionálnej cirkvi sa dohodli, že do „univerzálneho“ spevníka zaradia preklad Mary Thwaites. Celkove, odchylky sú až nápadné, i keď zmysel sa nemení.
Austrálska ev. cirkev, ktorú zakladali nemecký prisťahovalci a do prednedávna v ich chrámoch sa nie len spievalo, ale aj kázalo len po nemecký – i keď v radoch mali ak nie polovicu, tak aj väčšinu veriacich srbskolužickej národnosti, ustálila sa verzia prekladu z „Church Book“, Philadelphia, 1868.
A mighty fortress is our God,
A trusty shield and weapon,
Our faithful helper in all need,
Our stay, whate’er may happen,
The old evil foe
Now means deadly woe;
Deep guile and great might
Are his dread arms fight;
On earth is not his equal.
With might of ours can naught be done,
Soon wereour fall effected;
But for us fights the valiant one
Whom God himself elected.
Ask ye: Who is this?
Christ Jesus it is,
Of Sabaoth Lord,
And there’s none other God;
He holds the field for ever.
Though devils all the world should fill,
All eager to devour us,
We tremble not, we fear no ill,
They shall not overpower us.
This world’s prince may still
Scowl fierce as he will,
He can harm us none;
He’s judged, for e’er undone;
One little word can fell him.
The World shall stand despite al foes-
No thanks they for it merit/
For God is with us, and bestows
His gifts and Holy Spirit.
And take they our life,
Goods, fame, child, and wife:
Though these all be gone,
Yet have our foes not won;
The kingdom ours remaineth.
*M. Luther (1483 – 1546)
Trans. “Church Book”
Philadelphia 1868.
*Rok vzniku sa udáva, ako 1528.
Autorom tejto pôvodne len evanjelickej hymny je sám Martin Luther (1483 – 1546). Áno, pôvodne to bola len evanjelická hymna, no neskoršie si ju, ako svoju, preberajú aj ďalší protestanti. Počas protestantských bojov, s touto pesničkou sa posilňoval aj bojový duch a preto v nejednom spevníku v angličtine, ako je napr. „Lutheran Hymnal“ (austrálske vydanie z roku 1973) najdeme ju v stati „The Church Militant“. S touto pesničkou sa aj celá tá „ cirkevná military - bojová“ časť začína. Dospolu je tam až 12 „cirkevných bojových“ piesní. Okrem dvoch, všetky majú nemecký pôvod.
M. Luther ešte skorej vzplanutia protestantského hnutia, sa zakladal za inkorporovanie zborového spevu do služieb Božích a keď vzplanula zbura... náboženské boje, spoločný spev sa ukázal, ako vynikajúci prostriedok na posilnenie si „bojového ducha“, vynikajúci prostriedok ku „zápalu duše“ pri velebení Hospodina. Človek sa prestal cítiť len subjektom, lebo svojim spevom sa každý aj priamo obracal na svojho Pána. „Ak niekto nenávidí hudbu, spev, ako je prípad s fanatikmi, pre takého človeka nemam lásku; lebo hudba, nám je darom od Boha a nie nejakým ľudským výmyslom. Hudba odhania diabla a robí ľud veselým. Pri hudbe a speve človek zabúda na každú zlosť, hnev, nečistotu ... a diabol, tvorca žiaľu, zármutku, pokušení od hlasu hudby uteká, skoro tak, ako aj pred hlasom slova Božieho“. (M. Luther)
V čase reformačných zápasov, ako najsilnejšia pieseň, ukázala sa práve „Hrad prepevný“, ktorej základom je Žalm 46 „Hospodin je pevným hradom...“ Ako sa vyjadril pán Heinrich Heine (V 2008. roku), táto pesnička bola a aj je „Marseillaisehymne der Reformation“.
Po smrti M. Luthera, nemeckí protestanti, na jeho náhrobný kameň vytesali aj prvý verš tejto pesničky. Odpočíva si v jeho meste, vo Wittenbergu. Ku hrobu mu aj dnes prichádzajú pútnici z celého sveta, aby sa poklonili jeho pamiatke a aby si prečítali: „Ein Feste Burg ist unser Gott.“
V neskorších storočiach hudobný skladatelia sa tiež nadchýnali touto melódiou a vsúvajú ju do svojich diel, ako napr. Johann Sebastian Bach, Felix Mendelssohn Bartholdy, Giacomo Mayerbeers, Richard Strauss, Max Reger a rad ďalších.
V naších starých spevníkoch, „Tranovského Kancionál“ túto pesničku si najdeme pod číslom 445, s poznámkou, že autorom je Dr. M. Luther a pod tým stojí, že preklad urobil J. Tranovský, v roku 1635.
Váčšina inojazykových spevníkov podáva len tri strofy, kým nemecké, anglické a naše spevníky majú štyri.
Len na ukážku, prinášame vám prvú strofu:
Hrad přepevný jest Pán Bůh náš,
Zbroj výborná i síla:
On nás chrání, když satanáš
Proti nám své vysílá.
Ten starý nepřítel
Zkazit by nás chtěl,
Moc a mnohá lest
Hrozná zbroj jeho jest,
V světě namá rovného.
V súčasných spevníkoch si ju najdeme pod číslom 263, kde sa tiež udáva meno autora (M. Luther) a rok vzniku (1529), avšak chýba poznámka o autorovi prekladu.
Anglický evanjelický text, ako aj náš, asi najlepšie vystihujú pravú náplň originálu, pravý odkaz tejto pesničky. Autori prekladu sa viacej snažili podať pravý význam, ako by narábali so slovami, dávali tam „poetické“ vyjadrovanie sa a pod.
Pripravil Ján Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára