Kačky

Indian Runner / Indický bežec: alebo nejak podobne by sme si preložili anglický názov tejto odrody kačky, ktorá sa pestuje k vôli vajíčkam a ktorá vlastne vôbec ani nie je z Indie, lež z Malaje. Po farmách ich často vidieť, lebo sú zaujímavé, rozličného prifarbenia, nerada sa prple vo vode, v bahne, nelieta, ale uteká. Telo má vzpriamené, s dlhým krkom, takže káčer dodahuje výšku až vyše 80 cm. kým kačka je o 10 cm. nižšia. Vajcia sú výborné, zafarbené sú do modra, zelena, ale občas aj biele. V kačacej ríši sa pokladajú za „Lenghorky“. Najčastejšie ich vidieť v ovocných sadoch, vo vinohradoch, v záhradách a pod. kde sa osvedčili, ako vynikajúci údržbári. Ničia hmyz, slimákov. Asi jednu tretinu veľmi štihlého tela predstavuje krk, takže sa vôbec nehodia na stôl.

Aylesbury: Pestuje sa k vôli mäsu a ako taký druh, súperí o primát s francúzskym druhom Rouen. Mäso má výborné ale hodne sa vykrižovali s pôvodne čínskym druhom Pekin, takže dnes, ako čistokrvné, sú pomerne zriedkavé, či ťažko sa zoženú. Je to vták bielého peria, kým zobák mu je žltý.

Pekin: U nás asi najznámejší druh, ale je až toľko vykrižovaný s obyčajnou domácou bielou kačkou, že čistá rasa sa asi ani nenajde. Pôvod jej je v Číne. Stredom XIX. st. sa dostáva do Ameriky a pre svoju vlastnosť rýchleho dospievania, tam sa ich „zdokonalilo“ a predstavujú najdôležitejší druh na komerčné využitie – k vôli vynikajúcim vlastnostiam mäsa. Kačky sú zároveň aj dobré nosnice vajec, nuž po dvoroch, na farmách, kde je trochu vody, pestujú sa aj ako dvojužitkové.

Údajne, keď Walter Disney hľadal vzor pre svojho hrdinu kreslených stripov, Donald Duck (Paja Patak), zvolil sa práve káčera druhu Pekin. Perie im je biele s jemným citronovým prelivom.

Rouen: Francúzsky druh kačiek a údajne je toto najväčší jestvujúci druh. Chová sa hlavne k vôli mäsu, ale posledne aj, ako ornamentálny druh, lebo sú atraktívneho prifarbenia. Káčer dosahuje až 4.5 kg. takže brucho sa im skoro ťahá po zemi. Ak majú stravu a vodu blízko, toľko olenivejú, že to ovplyvní aj ich plodnosť.

Saxónky: Pôvodne nemecký druh dvojužitkových kačiek, ktorých popularita neustále vzrastá. Mäso je pomerne chutné a znáška vajec je až 150 ročne, kým zafarbenie, hlavne káčera, je veľmi zaujímavé. Tu sa prelieva sivomodrá s červenkavou, na krku aj so striebornou farbou, podobne sa mu končia aj krídla a chvost. Zobáky sú im žlté.

Maskové, či stretol som sa aj s názvom pižónky, japónske, čínske atď. Všetky tieto názvy sú nesprávne, ba aj sám názov kačka je trochu otázny.

Krajinou pôvodu sú im teplejšie oblasti Južnej Ameriky, hlavne juh Mexika a nižšie. Podobá sa na kačku, ale je to skorej hus. V bahne sa toľko neprple, ale skorej sa pasie na tráve. Chvost káčera nema tú kovŕčku. Káčer dosahuje váhu až 5.5 kg. kým kačka len nejakých 2.5 kg. Po dvore nekričia, nevedia kvákať, ale vydávajú nejaký tichý syčivý hlások. Ak si obľúbia gazdu, gazdinú, budú ich sledovať všade po dvore a „rozprávať“, prihovárať sa. Charakteristickou črtou im je červená maska na hlave a z toho dôvodu sa ich aj nazvalo maskové. Vedia výborne lietať, ale káčer je na to trochu ťažký. Mäso majú výborné. Farba peria je rozličná. Sú celkom biele, biele s čiernym pásom po hlave, strakaté atď.

U nás na farmovom dvore ich máme niekedy aj vyše 100 kusov. Neďaleko majú jazierko, ale nezdržiavajú sa tam dlho. Viacej chodia po pasienkoch a pasú sa. Keď tak prídu naši penzisti, z klubu vedľa kostola v Lavertone, urobíme si tu hostinu. Na stole sa najde vynikajúca mramorová hovädzina, petrovské klobásy, krumple na ťapši, sárma, guláš, šaláty, torty... a každý návštevník si domov odnesie aj aspoň jednu kačku. Keďže ich je plný autobus a ak tých kačiek nie je dosť, tak majú na výber. Kačka, hus, kohút, moriak... S prázdnou rukou ešte nikto neodišiel.

Vo svete je ešte celý rad rozličných druhov, ako Orpington, Cayuga, Elizabeth, Mallard, Appleyard, Harlequin, Švédske modré, Campbell, Chocholavky atď. atď.

pripravil Ján Kulík