Hydina...

V SSJ najdeme, že hyd = 1/ domáce, úžitkové vtáctvo, hydina, 2/ pejor. háveď, 3/ príživnícky hmyz (vši, blchy, ploštice…) a hydina = domáce úžitkové vtáctvo.

Pôvodne pod slovom hyd sme chápali príživnícky hmyz, ako sú blchy, vši, ploštice a pod. a aj tento význam sa nám zachoval. Tesne súvisí so slovom hyzdiť = špatiť, robiť špatným, škaredým, hnusným; haniť, hanobiť, znevažovať, urážať. V príbuzenstve má čes. hyzditi, ohyzda, moravskoslovácke hydiť, hydina, slovenské hudiť = oškliviť, haniť, poľ. nárečové gizd = špina, hnus, ukr. gyd = nečistota, špina, hnus, rus. gídkij = hnusný, šklivý, avšak srbch. gizdav = pekný, hrdý, vyparádený, krásny. V prípade tohoto slova, hyd máme rovnaké východisko, ako je aj pri slove gad = špina, či u nás je tu aj had = zmíja.

Ďalšie slovo s ktorým sa tu stretneme, je hybrid = kríženec v rastlinnej, alebo v živočíšnej ríši, bastard. Dostali sme ho z latiny, kde hybrida, (h)ibrida znamenalo potomka domácej svine a vepra, diviaka, ale zároveň aj dieťa Rimana a matky cudzinky, dieťa slobodného občana a matky otrokyne. Slovo sa do latiny dostalo z gréckeho jazyka, ale aj gréčtina si ho odniekam prevzala. Z nejakého už zaniknutého jazyka. Aspoň tak sa domnieva časť etymológov a v gréckom jazyku úbris / ύβρις = nemravnosť, divokosť, bezočivosť, úražlivosť, násilenstvo, znásilnenie, hanebnosť a pod.

S hybridom sa stretneme najmä pri vysvetľovaní druhov sliepok, ich vlastnosťami, povahou... lebo majme na zreteli, že pôvodne európske druhy sliepok nosili vajcia len bielej škrupiny. Cez zimu znáška bola slabá. Mäso im je tiež biele.

Na rozdiel, sliepky ktoré sa vyvinuli v Ázii, hlavne v Číne, mali operené aj nohy (mali gate), vajcia nosili aj cez zimu, mäso im bolo tmavšie, avšak len zriedkavo sa tu našla aj biela sliepka. Ak sa také niečo narodilo, vyliahlo, hneď ho zabili, lebo v čínskej kultúre, biela farba je farbou smútku, nešťastia. Preferovali čiernu farbu, farbu ktorá u nich znamená svätosť, vznešenosť, čestnosť a pod. Dnešný pestovatelia čistých druhov (Európa, Amerika) biele kuriatká však nezabíjali, takže máme už aj pôvodne ázijské druhy, ale bielého peria.

Briti a vôbec Európania preferujú jasné, biele mäso ale vajcia chcú mať hnedé, čokoládové. Američania však na farbu vajec ani toľko nehľadia, ale chcú mať tmavšie, žlkavé mäso a rozličné výskumné strediská neustále sliepky krížia, hľadajú niečo, čo tržisko potrebuje, ako napr. dobrú znášku po celý rok, rýchlosť rastu kuriatok, pokojnosť druhu, mäkkosť mäsa atď. atď. takže dnešné hybridné druhy už cele inak chutia, ako tie staršie. Intenzívne sa chová, lebo čas je peniaz a i keď je skoro všade vo svete zakázané pridávanie hormónov do stravy sliepok, predsa sa dá aj tomu predísť a sliepky sa chovajú. Napr. na karibskom ostrove Haiti, kde boli veľké americké farmy na sliepky, odrazu dievčatá začali dozrievať skorej, ako by to malo byť. Trvalo to dlhšie, kým neobjavili, že sa tie deti už od útleho veku chovalo slepačinou, ktorá bola až presýtená reziduami prídavkov do stravy.

Dnešný konzument si žiada tzv. organickú sliepku, organické vajce, organické mäso a zaplatí za to aj niekoľkonásobnú cenu, len nech je to zdravé. Podobne sa chová aj pri nákupe zelenín, ovocia, ba aj vlny. Telá mnohých sú až presýtené rozličnými chemickými látkamy a ľudia čoraz väčšmi trpia na nejakú alergiu.

Mnohí ľudia si kupujú menšie majetky, chaty na vidieku a tu si pestujú vlastnú organickú zeleninu, hydinu... kde siahajú po starodávnych odrodách. Na to jestvujú aj zvlášne kluby, zamerané výlučne na prezervovanie čistých starodávnych druhov. Najnovšie, od pádu berlínskeho múra, členovia týchto klubov sa rozbehli svetom a z každého kúta si privážajú staré odrody. Nejeden z týchto má aj nejakú zmluvu so špičkovými reštauráciami, nemocnicami, kam dodáva svoj výrobok.

Sliepka: Už sám názov tohoto kurovitého vtáka udáva, že tu ide o niečo slepé. Áno východiskom je slovo slepý, lebo sliepka za pološera už nevidí, oslepne. Ich oko je jednoduchšie od iných vtákov, či aj vôbec iných zvierat. Chýba mu rhodopsin, zrakový purpur, ktorý umožňuje oku vidieť aj za pološera.

Kura: Paralelný názov pre sliepku. Pod nim chápeme samičku väčšiny kurovitých vtákov, ako samičku perličky (čengerky), jarabice, prepelice, tetrova, bažanta...

Kura, ako názov pre sliepku, siaha hlboko do minulosti indoeurópskeho jazyka. Stretávame sa s nim aj v staroslovanskom jazyku, kde kourъ znamenalo kohút. Zatiaľ všetky etymologické slovníky slovanských jazykov robili jednu veľkú chybu. Hľadali súvis kury s latinským slovom curro, cocuri, cursum = behať, utekať, naháňať letieť (v behu), lebo vraj kurovitý vták nelieta, ale skorej uteká, beží. Správnosť svojho náhľadu, tvrdenia, podporujú aj s gréckym kuréo / κυρέω = udierať, vypáliť (v behu), pricestovať, získať (profít), kde len, ako odvodené, druhoradé význami klasická gréčtina udáva aj byť v chode, ísť, prísť, získať a pod. Áno, domáce sliepky skorej utekajú, ako by leteli, lenže jarabice, prepelice, bažanty... sa nezdráhajú letu, takže toto tvrdenie, súvis s utekaním vôbec neobstojí.

V ruskom etymologickom slovníku najdeme aj tvrdenie, že tu skorej ide o príbuznosť s lotyšským kauret = kričať, revať, takže kur, kura vraj svoj pôvod má v slove, ktoré bolo aj v staroslovanskom, kouiati, kouiaiě = reptať. (V slovenčine s týmto súvisí kuvikať = trápiť, unúvať, reptať), lebo vraj aj ruské petúch = kohút, vzniklo na podklade spievania. Podobnú etymológiu vraj má aj srbch. petao, francúzske chanteclair, gótske hana, latinské cano, ba aj lat. gallus = kohút sa dáva do súvisu so slovanským glas / hlas. Všetky tieto tvrdenia neobstoja.

I keď kura, sliepka domáca skorej uteká, ako lieta, tento fakt na jej pomenovanie nema žiadny vplyv, avšak všetky kurovité vtáky majú spoločný chrakter. Vo voľnej prírode, v lese, pohybujú sa po zemi a tu prehrabávajú listy, hnísajúci odpad. Na tento spôsob si hľadajú potravu, červíčkov, chrobákov. V pamäti majú zakódované, že hrabať, prehrabovať, škriabať musia, aby si našli potravu.

Slovanské jazyky patria do akože východného krídla indoeurópskych jazykov, kam prislúcha aj peržský, sankrit atď. takže mnohé slová máme spoločné, alebo spoločné je aspoň východisko. Jedno z takých prastarých slov je aj sanskritové kur = škriabanie, driapanie. Táto podoba prechádza aj do následných jazykov Indie a význam sa posúva aj na hrabanie, prehrabovanie, prehŕnanie, kopanie do zeme, škriabanie, zoškrabovanie nechtom atď. Kura, ako východisko nema teda  bežanie, utekanie, spievanie... ale škriabanie, prehŕnanie, hrabanie... Každá sliepka, kura, hoci bude aj na hŕbe žita, predsa nebude to jesť v pokoji, ale musí si to prehrabovať.

# V detskej reči sa stretneme aj so slovom pipika, vo význame sliepky, kury, kuriatka. Pôvod tohoto je vyložene zvukomalebný s príbuzenstvami aj v iných rečiach a prvoradý význam mu je všeobecné vtáčik. Z toho sa v slovenčine vyvinul aj názov pre vtáčika s chochlíkom, pipíška. V českom jaz. je pepíška, pepíš. Východiskom mu je zvukomalebné pípať = vydávať slabý vysoký zvuk, pišťať. V príbuzenstve má latinské pipire, nem. piepen = r/v, grécke pipos / πιπος = vtáčik.

Kohút: Samec kurovitých vtákov. Čes. kohout, poľ. kogut, ukr. kógút, dolnolužický kogot atď. Praslovanský bolo asi kokotъ, ktoré súvisí s ruským kokotáť, čiže je to zvukomalebné slovo, utvorené z hlasu kohúta, keď si zvoláva svoje sliepky k zrnu: ko – ko – ko..., alebo keď ich varuje pred nebezpečím.

Z pôvodného kokotъ sa vyvinulo kokot, kokoš, kohút, či ako je to v poľ. kogut atď. Slovanské podoby tesne súvisia aj s napr. fr. coq, ang. cock = kohút, staronórskym kokkr, stredolat. coccus, nem. nár. gockel, ba aj sanskritovým kukkutá- = kohút, sliepka, z čoho v následných jazykoch vzniká kukar, kukúr, kukurí, kukurík, kokur, kukura a pod.

Keďže sa kohút neustále vystrkuje, chváli svojim perím, kikiríka... všetky jeho podoby našli celú škálu uplatnení a to nie len medzi Slovanmi, ale aj v iných rečiach Indoeurópanov. Napr. tu je vodovodný kohútik, kohútik (spúšť) na pušky, kokošiť sa, kohútiť sa a pod. ba je tu aj posun na mužský pohlavný úd.

V zašlých časoch, ešte v predkresťanskej dobe, v náboženstvách Indoeurópanov aj kohút mal svoje miesto. Verilo sa, že v kohútovi prebýva zloduch, demón a preto si ľudia na strechy kládli „domáceho“ kohúta (domáceho zloducha) vyrobeného z dreva, kovu... aby tento svojou prítomnosťou odhaňal cudzích zloduchov. Takýchto kohútov vidíme aj dnes. Hlavne na farmových domoch v Amerike, Austrálii atď. kam sa ich importovalo zo Škótska. Aj u nás, na sám vrchol komína sa kladie „kohút“, ktorý nedovolí dymu aby sa vracal späť do izby, alebo aby pršalo do komína.

Kapún: Za mlada vyškopený kohút, chovaný pre mäso. Čes. kapoun, poľ. kaplun (odtial i ukr. a rus. kaplún). Slovenská a česká podoba je zo stredného hornonemeckého kappun (nov. h.n. Kapaun), ktoré je zase z ľudovej latiny cappone a toto z lat. capo, kde cap- súvisí so slovanským skop- = rezať, škopiť, ako to máme v slove škopec = vyrezaný, vyškopený baran.

Morka: Kurovitý vták, ktorého domovom je Amerika a ako taký, novšieho dátumu, jeho názov, etymológia je zahalená do hmloviny. Patrí do skupiny slov, ktoré sa rýchlo vymýšľali pre zvieratá a plodiny privezené z „nového sveta“, ako to máme pri slovách zemiak, kukurica, tabak, čokoláda, avokádo...

O význame slova morka jestvuje viacej neúplných, nespoľahlivých teórií. V čes. jaz. morka = krocan, kde máme adaptáciu nem. Truthahn, avšak v nemčine sa skorej stretneme s Puter, v angličtine turkey, kde oxfordov etymologický slovník podáva vysvetlenie, že východiskom tohoto bude najskôr pomenovanie jedného afrického vtáka (perličky, čengerky), ktorého portugalskí moreplovci priviezli cestou tureckých provincií a z tohoto neskoršie nastáva posun aj na morku. V iných materiáloch sa udáva, že názov turkey vznikol z toho, lebo sa im moriak podobal na vyzdobeného Turka v turbane.

Ruský et. slovník pod hlavičkou indjuk = moriak, napočituje, že aj v ukr. belorus. a v poľ. je to indyk, podobne, ako je v lat. (pavo) indicus, čo sa vzťahuje na fakt, že domovom morky je Západná India, ako sa svojho času nazývalo Ameriku. Podobný názov je aj v stredonemeckom ein indianisch Huhn a fr. dindon a tal. pollo d`India.

V srbch. sa stretneme až s niekoľkými názvami, ako ćuran, puran, tukac... Všetky majú svoje paralely aj v iných rečiach.

V prípade slovenského morka, moriak nemame to najjasnejšie. Podľa českého etymológa V. Macheka, tento názov sa vzťahuje na fakt, že sa morka medzi nás dostala spoza mora, z Ameriky. Problém je len v tom, že sme my o tom nevedeli. K nám sa nedostal rovno spoza mora, ale rozličnými okľukamy. Aj našim predkom sa mohol podobať na Turka v turbane, lenže tu by to skorej bol Maur zo Španielska, nuž mohla to pôvodne byť aj maurka.

V lat. figuruje názov pavo = páv, lebo tento vták sa hodne podobá na páva a páv má svoju podobu aj v ie. slovnej zásobe. Sanskritové mayúra = páv, v jazyku pali mora, v jaz. marwari moradi, sinhalézskom mora, v hindu (v dialekte) mhor, murha = páv. Všetky až nápadne upomínajú na morku.

Morka však môže predstavovať aj vlastný útvar, ktorý vznikol na podklade ie. koreňa mr- = mrieť, lebo pestovatelia hydiny dobre vedia, že dopestovať si morku, nie je ľahko. Aj pri najväčšej opatere kuriatka morky mrú, hynú. Okrem bežných chorôb hydiny, veľkú umŕtnosť zapríčiňuje aj povedzme vietor, chlad, teplo, dážď atď. atď. Osobne predpokladám, že práve toto vplývalo na vznik názvu morka.

Perlička, nár. aj čengerka, škrečka... : Tento vták pochádza zo západnej Afriky. Patrí do skupiny Numididae, či priamejšie je to Numida meleagris. Súčasne sa pestuje na všetkých svetadieloch, lebo jeho mäso a špicaté vajíčka sú veľmi chutné. Majú však jednu nevýhodu. Ľahko sa naplašia, lietajú a vydávajú prenikavý škriekavý hlas, takže na našich dvoroch ich už skoro nevidno.

Názov čengerka, či v Banáte to nazývajú aj škrečka, SSJ nepozná.

Tento vták sa do Európy dostáva až niekoľkými cestami a ku nám, asi cestou tureckej expanzie, o čom nasvedčuje na Dolnej zemi zaužívaný názov čengerka, kde v podstati ide o pôvodne turecké slovo čengel = driapať, zadrapovať, ísť na nervy, otravovať, hnevať, dobiedať, čo asi najlepšie vystihne srbské slovo dosada. Čengerka neustále hrabe, škrieka (z čoho v Banáte vzniká škrečka). Najmä pre túto svoju vlastnosť, čengerky často stretneme na farmách Austrálie. Oni prvé odhalia, kde je v záhrade had a svojim škrekotom upútajú pozornosť domácich. Neraz sa aj pustia do boja s hadom a obyčajne to vyhrajú.

Kačica, kača, kačka: druh vodného vtáka chovaného aj ako domáca hydina. Zaujímavé slovo z hľadiska, že sa vyskytuje len v západnom krídle Slovanov (slovenský, český, poľský a dolnolužický). Inde máme patka, kuropatka. Boli jazykovedci, čo sa pokúšali toto slovo vysvetliť, ale im to nevyšlo. Krutili sa v kruhu, prepisovali si jeden od druhého (podobne to robili aj pri slove mačka), nuž uzhodli sa, že tu najskôr ide o aplikovanie ženského mena Katarína (na vých. Slovensku má skratku Kača).

Divný uzáver, avšak kača, kačka, kačica nema nič spoločného s Katarínou. Katarínu, ako meno, dostali sme len s nástupom kresťanstva, relatívne nedávno, kým kačku poznáme od nepamäti. Ak by sme to naozaj mali z Kataríny, tak v jazyku by sa našli nejaké pozostatky, slovné fosíliá skorejšieho termínu, ako je napr. niečo podobné patky, ale toho tu nieto, nuž kľudne môžeme predpokladať, že ani nikdy nebolo.

Časť autorov zastáva mienku, že tu ide o zvukomalebný pôvod. Že sa kačica vyvinula z volania na kačky, kač, kač, kač... Toto nás však odvedie na opačný koniec. Kač, kač, kač sa vyvinulo zo slova kačka. Kam teda nakuknúť? Ako riešiť záhadu? Jednoducho. Musíme si na pomoc vziať sanskrit, indické jazyky, ba aj tochársky.

V sans. sa často stretneme so slovom kacca (kača), v zmysle blata, bahna, nečistoty ( u nás má súvis s kačara, kaluž-a), ktorého význam sa posúva aj na zvieratá žijúce na brehoch bariny, močiara, ako je napr. korytnačka, ryba, ba postupne nastáva posun aj na každý živý tvor vedľa, na brehu, alebo priamo na vode močiara. Každý tvor, vyjmúc človeka. V tomto význame nachádzame slová kacca, kicca, khacca... v následných jazykoch, ako hindu je kaććh, bengálsky kica, kicar atď. ba aj tochárske kaccap.

Kačka žije na, alebo vedľa močiara a najradšej sa prple v bahne, špine. Najde každú barku, kaluž.

Že v názve kačky nejde o zvukomalebný pôvod, slovo, nasvedčuje aj hindu kać – kać = debata, trepanie hubou, zvada, dohadovanie sa, ľapkanie a pod. Tu došlo ku aplikácii kacca v zmysle špiny, nečistoty, odpľúvaniu špiny spod zubov, vytláčanie špiny a pod.

Hus: Druh vodného vtáka, hydiny. Všeslovanské v podobách hus, gus, gos. Praslovanské bolo gusь. V príbuzenstve má ang. goose, staroang. gos, stredné dolnonemecké gos, stredné holandské a stredné hornonemecké gans, staronórske gás, latinské anser (hanser), grécke chén / χήν = hus, sanskritové hamsá- = hus, hindu has = hus, kačica, labuť, západný pahlavi hous = labuť, litovské žasis, lotyšské zous, staropruské samsy = hus, staroírske géis = labuť, írske gé = hus. Všade máme zastúpené ie. ghans-.

Gunár = husí samec sme si prevzali najskôr z nemeckého jazyka, kde v strednom dolnonemeckom bolo ganre, v dolnonemeckom a holandskom gander, v strednom hornonemeckom ganazzo, v starogermanskom Ghanitaz, ghantan.

Húser, žartovná obmena pre úsad = reuma v krížoch a husár = jazdec v bývalom R-U vojsku, jazdec v armáde vôbec, nemajú nič spoločného s husou.

===================

Vo svete je veľké množstvo druhov sliepok a ešte viacej hybridov, najmä komerčných, takže na tomto mieste nemožno ani všetky napočítať. Máme tu len nejaký výber najpopulárnejších, ktoré si každý gazda môže zohnať aj na európskom trhu. Hlavne v Nemecku (Bavorsko), kde sa konajú ročné trhy hydiny a kam húfne cestujú zaujemci aj z Francúzska, Británie, celej Európy.

V „slepačej ríši“ máme aj nejaké triedenie. Známe sú britské druhy, lebo tento ostrov bol pomerne izolovaný a bolo času, aby sa vyvinuli po trochu samostatnej linaji. Druhú skupinu tvoria európske druhy, po čom sú tu mediteránske, ázijské, juhoamerická Araucana, „štandardné“, bantam, okrasné, trpasličie, športové (na kohútie zápasy), kompozity, hybridy atď.

Prikladáme ešte nejaký, akože hydinársky slovník:

Ázijské druhy: druhy ktoré vznikli hlavne v Číne a odtial sa ich previezlo do Británie a Spojených štátov.

Bantam: Miniatúrne druhy, ktoré sa delia na dve skupiny: a/ Selektívnym krížením sa z normálneho druhu, ako je napr. Plymouth Rock, Australorp... urobí miniatúrna odroda b/ Pravý bantam. Tieto nemajú príbuzenstvo medzi „normálnymi“, „štandardnými“ odrodamy. Sem patria napr. Sebright, Pekin... a japónske odrody.

Päťprstové: Sem patria : Dorkin, Faveroles, Houdan a „Silkie“ (hodvabné) odrody.

Čipkované: Je niekoľko druhov, ktoré okolo pera základnej farby, majú inofarebný okraj.

Pripravil Ján Kulík