Národná vlajka Kostariky.
Kompozícia obyvateľstva Kostariky je úplne iná, ako v susednej Nikarague. Až 98% sú potomkovia španielských prisťahovalcov, kým zvyšné 2% sú prisťahovalci z iných európskych krajín, potomkovia černošských otrokov, niečo Číňanov a počet pôvodných Indiánov neprevýši 5000 osôb.
Dejiny krajiny neboli také pohnuté, ako v susednej Nikarague, i keď si aj tu vyčínal americký vojenský avanturista, William Walker. Dnes je táto krajina jedna z mála, kde počet učiteľov prevyšuje počet vojakov. S armádou skoncovali ešte v 1948. roku. Od vtedy majú tam len „civílnu políciu“.
Keď sa rodila federácia bývalých kolónií Strednej Ameriky, aj Kostarika sa stáva jej súčasťou a po rozklade federácie, vyhlasuje vlastnú samostatnosť, ale na čas aj ona používa bývalú spoločnú vlajku, modro-bielo-modrú a spoločný erb. Len v čase 1840-42 robí sa vlastná vlajka, bielo-modro-biela.
Európske meruôsme roky, ich idea, dotkla sa aj Kostariky a následne vzniká aj nová národná vlajka. Na návrh manželky prezidenta republiky, ktorá bola proste očarená Francúzskom, ich revolúciou a dianiami v roku 1848. do vlajky sa prikladá aj červený pruh. Rovno do stredu a do tohoto pruhu sa kladie aj erb. Tento červený pás vraj teraz znamená „civilizačný výdobytok storočia“. Od tej doby, vlajka sa nemenila.
Sám erb však podľahol kozmetickým úpravám a to v 1906. 1934. a posledne, v 1964. roku. Súčasný erb má tri kužeľovité sopečné kopce na úzkom páse súše medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Na oboch oceánoch je znázornená loď a v hornej časti erbu je sedem bielych hviezdičiek, ktoré reprezentujú 7 provincí krajiny.
……………..pripravil J.Kulík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára